Dávanie je prijímanie

take me to the truthNevieme, čo je naše poslanie, a tak nevieme ani to, čo je v našom najvyššom záujme. Toto je dôležité si sústavne opakovať:

“Neviem, čo je v mojom najvyššom záujme.”

Hneď sa staneme menej vzťahovační 🙂 a všeličo prestane vyzerať ako útok.

Viera v “útoky” všelijakého druhu je jedno z tých základných ľudských presvedčení, ktoré si vyžadujú absolútnu negáciu. Naše ego-ja nás vníma ako oddelené bytosti. Tým, že tuší, že predstava “oddelenosti” je len jedna obrovská ilúzia, čokoľvek pôsobiace proti predstave oddelenosti vníma ako ohrozenie a “útok” a sugeruje nám, že v každej chvíli by nás niekto/niečo mohlo o niečo pripraviť, znevýhodniť, vymazať… Vytvára v nás pocit sveta nedostatku, zraniteľnosti a znevýhodnenia.  Aby znevýhodneniu zabránilo, vymýšľa si pádne argumenty pre obranu a protiútok. Čítať ďalej

Odkiaľ prichádzajú naše emócie?

take me to the truthPokračujem rozprávaním o tom, ako funguje naše ego:

Ak si volíme naše myšlienky, tak potom ako je to s emóciami ako smútok, zlosť, frustrácia alebo zúrivosť? Keby sme nemali mozog, ktorý by interpretoval myšlienky, necítili by sme emócie, pretože myšlienka je prvotnou príčinou emócie. Všetky emócie majú svoj koreň v myšlienkach.

Emócie si však nevyberáme vedome. Všetky emócie, ktoré cítime, sú produktom hlboko uložených skúseností, myšlienkových vzorov a presvedčení, ktoré nás nakondicionovali reagovať emotívne.

O egoistickom ja, čiže ego-ja

take me to the truthO tom, ako to celé začalo a ako sa zo Všetkého-čo-je utvorilo ego, som už rozprávala. Teraz ideme na to ego znova, tentokrát s lupou 😉 :

Ego-ja je nevedome v priamej opozícii k nášmu Zjednotenému Ja. Vie, že sa oddelilo od Zdroja a trávi svoju existenciu vehementným popieraním jeho vnímanej zrady. To vtedy sa zrodila dualita dobrého a zlého a stav sústavného naháňania sa za pôžitkom a vyhýbania sa bolesti. Ego-ja sa nám prejavuje najviac svojou fascináciou chcením a  posudzovaním.

V centre všetkých našich emocionálnych potrieb leží hlboký pocit opustenia, pocit sústavného ohrozenia a pocit nevyhovovania. Nanešťastie, to je dedičstvo ego-ja a ego-ja sa sústavne snaží tieto prastaré pocity vygumovať rôznymi rozptýleniami.

Čítať ďalej

“No, niekto už len budem.”

take me to the truthA znova sa ideme rýpať v egu:

Sme posadnutí dvoma predstavami: mať to, čo nemáme, napríklad materiálne statky, vzťahy, ľudí, peniaze alebo šťastie; a stať sa čímkoľvek, čím si myslíme, že sme sa ešte nestali, napríklad stať sa šťastným, pokojným, milujúcim, zdravým,  úspešným a s dobrou kariérou alebo spoločenským uznaním a dobrým rodičom.

Ale akceptovať za pravdu čokoľvek z toho, čo vyhlasujeme za svoju identitu, má za výsledok len to, že sme kodependentní a nesmierne obmedzení.

To značí, že v skutočnosti nevieme, kto sme; nepoznáme náš skutočný účel/zmysel a nevieme, čo nás skutočne naplní.

Čítať ďalej

Ako to celé začalo?

take me to the truthTak som začala čítať novú knihu (mám ju už asi 10 rokov, ale ďalej než za úvod som sa doteraz nedostala 😉 ) a zasa pecky… Táto sa volá Take me to the truth: Undoing the ego (Vezmi ma k pravde: odrobenie ega) a autori sú Nouk Sanchez a Tomas Vieira. Spočiatku som podčiarkovala totáliš, pretože som tam našla veci, z ktorých čerpali tí na kurze kabaly, len akosi rozumovejšie vysvetlené, čo osobe ako ja sedí lepšie. Čím ďalej čítam, tým menej teraz zaškrtávam, ale možno sa to zasa zmení.

Takže nehnevajte sa na mňa, ale chvíľku sa bude zasa “egovať”. Ono je to vlastne o svetonázore podľa A Course In Miracles (ACIM), čo je približne to najbližšie, ako si ja dovoľujem priblížiť sa ku kresťanstvu 😉 , takže to možno pomôže. Skóruje to do môjho vlastného vnímania sveta (miestami), miestami nie, budem vyberať len to, čo sa mi páči. Kto chcete celú knihu, budete si ju musieť prečítať inde. Čítať ďalej