Taliarail mi pred chvíľkou poslala mailík s krásnym príbehom:
Jedného dňa spadol starý osol do starej studne. Chúďa zviera kričalo a volalo o pomoc niekoľko hodín a farmár sa snažil vymyslieť, čo urobiť. Nakoniec si uvedomil, že nepotrebuje ani studňu, ani osla a rozhodol sa studňu aj s oslom zasypať. Požiadal pár susedov, aby mu pomohli. Každý schytil lopatu a začal hádzať hlinu, piesok a smetie do studne. Čítať ďalej
Arthura Barryho popisovali Timesy ako najbrilantnejšieho zlodeja klenotov všetkých čias. V rokoch jeho kariéry spáchal okolo 150 vlámačiek a ukradol šperky v hodnote 5-10 miliónov dolárov. Málokedy okradol niekoho, kto nepatril k spoločenskej smotánke a svoje lúpeže často páchal v smokingu na spoločenských slezinách. Keď ho raz-dvakrát nejaká obeť aj prichytila pri čine, nasadil šarm a ukecal ich, aby ho neudali.
Ako väčšinu ľudí, čo si z krádeží urobia živobytie, aj jeho nakoniec chytili, usvedčili a odsúdili na 25 rokov väzenia. Keď už ho konečne prepustili na slobodu, zohnal si prácu ako obsluha v motoreste na Východnom pobreží za $50 týždenne. Čítať ďalej
Bol raz jeden Deň, ktorý proste nemal ani najmenšiu chuť vstať. Už bolo dávno načase začať svitať, ale on odmietal. Chcel radšej zostať v posteli a spať.
Ľudia si, prirodzene, robili starosti, keď Noc trvala aj naďalej, pretože musela prevziať aj šichtu Dňa. Ale starosti ľudí Deň nezaujímali.
Vtedy zasiahol Život a šiel za Dňom. Čítať ďalej
Tak tchor, ako aj jazvec sú šamanské zvieratá. Tento príbeh som našla na webe:
Jazvec a tchor sa stretli na nočných pochôdzkach za žrádlom v lese. A pretože sa dlho nevideli, išli kus cesty spolu a rozprávali sa. Kým však jazvec dával pozor na cestu, pozeral tchor stále na nočné nebo. Pri tom prehliadol kaluž vody a spadol do nej. Síce to nebola nijaká tragédia, ale jasvec sa išiel od smiechu popukať: “To je z toho, keď priveľa pozeráš po hviezdach!”
Potom sa jazvec pobral ďalej sám. Tchor si vyčistil kožúšok, znova vzhliadol k nebu a pobral sa tiež svojou cestou. Po chvíli stretol jazveca, ktorý sa zatúlal a bol rád, keď ho tchor priviedol späť domov.
“Ako si to zvládol?” spýtal sa tchora. Čítať ďalej
Tieto zenové príbehy nám poslal Groover:
Žák přišel k mistrovi Ma-tsu a ten na něj spustil:
“Co tu pohledáváš?”
“Hledám pravé poznání, jakého dosáhl Buddha”, odpověděl žák.
“Buddha nemůže mít žádné takové poznání, to patří pouze démonům,” namítal mistr a pokračoval:
“Přicházíš z Nan, přesto se mi zdá, že jsi ještě neviděl mistra Ši-tu. Měl by ses tam vrátit.”
Žák se tedy vrátil do Nan k mistrovi Ši-tu a otázal se ho:
“Co je Buddha?”
“Ty Buddha nejsi,” odpověděl mu mistr.
“A co to všechno okolo nás?”, namítal žák.
“To je Buddha”, připustil mistr.
“A proč já nejsem?”, zašeptal žák.
“Protože to sám nevidíš,” usmál se mistr. Čítať ďalej
Článok od Bibs:
Ľudia do nášho života prichádzajú z nejakých dôvodov. Nie je to náhoda. Niekde tam hore sme sa s nimi dohodli, že túto a túto lekciu si prejdeme spoločne. A nám sa to z terajšieho pohľadu tak nemusí zdať, lebo si to neuvedomujeme. Ale je to tak, teda aspoň ja to tak vnímam. Tie lekcie často krát nemusia byť príjemné, pravdou však je, že nemusia byť ani nepríjemné. Otázkou je, ako sa k nim sami postavíme. Ak sa máme čomusi naučiť, prídu nám do cesty ľudia, ktorí nás prevrátia naruby. Hlavne spočiatku nášho vnímania to tak cítime, lebo sme sa ešte nenaučili vnímať veci srdcom. Prídu, zatrasú. Otvoria sťaby oči. A my máme pocit, že “wow, presne to je to čo som potrebovala“.
Groover poslal tento príspevok:
Keď som začal písať tak vždy som sa musel vrátiť späť na začiatok.
Už to nebolo o tom.
Slová majú silu, náboj.
Nedá sa na to myslieť.
Samo sa ti musí ukázať.
On je tu.
Čo by som viac dodal ?
Neopíšem ho.
Viac, a predsa menej.
Keď dám koncept, formu.
Sama sa rozplynie. Čítať ďalej
Článok od Calieen:
Dnes mám zvláštny deň…..v noci som takmer nespala, rozmýšľala som nad astrálnym cestovaním a osobou, ktorú by som rada aspoň takto navštívila 😳 , potom som sa pokúšala meditovať, ale nešlo to, napriek osvedčenej Merlin´s Magic …. a tak som sa prehadzovala, potom skúšala čítať a keď som niekedy po tretej ráno zaspala, mala som podivné obrazové vízie a po prebudení záchvaty plaču. 😳 🙄
Celý deň sa neviem donútiť dokončiť článok o jednom mojom mimoriadnom zážitku a tak iba browsujem a s údivom zisťujem, že štatistika návštevnosti na mojom blogu je 5505 😆
Lenže mi to nedalo a pozrela som sa u Tinky na význam troch 5 spolu a som v miernom šoku 😛 Čítať ďalej
Článok od Bibs:
Sediac v parku, pozorujúc stromy a prebúdzajúci sa život v nich. Sediac na lavičke v tichu veľkomesta. Jednoducho sediac a vnímajúc… Kniha odložená bokom, pretože myseľ nechce spracovávať to čo čítam. Počujem štebot vtákov, šumenie lístočkov na stromoch. Mravčeky mi behajú po nohe. Vietor sa pohráva s mojimi vlasmi.
A ja len sedím a vnímam.
Vnímam to ticho. Aj keď za rohom je rušná ulica, tu ako keby zastal čas. Nepočuť žiadne autá, sem – tam iba prebehne nejaké veselé dieťa s pokrikom. Som tu takmer sama, ale som tu s prírodou.
…………
A v tej chvíli sa aj pre mňa zastavil čas. Videla som udalosti posledných dní, kde som sa nechala strhnúť na dno. Udalosti, ktoré mi odčerpávali energiu, lebo som to dovolila. Obrazy mi skákali pred očami ako v nejakej premietačke. A ja som si uvedomila spojitosť medzi všetkým čo sa dialo. Každá z tých udalostí bola iná, ale v danej chvíli správna. Z retrospektívneho pohľadu to boli lekcie, ktoré ma mali naučiť vnímať seba, svoju intuíciu, svoje pocity a nedať sa strhnúť emóciami… Ťažká to lekcia, ešte nie som borec. Neviem povedať, či som sa popálila, lebo to ako popálenie necítim. Poviem toľko, že sa mi zväčšili oči, aby som lepšie videla. Narástli mi uší, aby som lepšie počula. Ruky sa stali citlivejšie aby som lepšie vnímala. A srdce? To bije, cíti a dáva signály kadiaľ ísť. 😀 To že sa mi zlepšili vnemy ešte neznamená že ich už aj viem použivať 🙂 Chce to tréning. Čítať ďalej
Nedávno som nakukla som po veľmi dlhej dobe na neverejnú stránku Pini, kde sa stretáva a rozvíja skupinka blogerov aj neblogerov , ktorí spoločne stopujú “Päť dohôd” podľa Ruiza. Aktívnou prispievateľkou som bola vo januári, keď sme stopovali dohodu “Buď bezchybný svojim slovom”, k čomu som napísala myslím, že dva články. Potom ale prišlo na lámanie chleba v praxi a chlebík bezchybnosti slovom sa lámal celý február. A v marci nastala skutočná zábava.
Rozlúčila som sa teda na Pini, kde sa medzičasom venovali dohode “nerob predpoklady” namiesto pôvodne plánovaného “neber nič osobne”. Občas som si podprahovo na tieto dohody spomenula,pretože vnímam ich súvislosť. Aspoň u mňa teda sú veľmi previazané – ak už si niečo vezmem osobne, je to na základe predpokladu, o ktorom viem len ja 😀 Nemala som čas k týmto dohodám napísať ani bodku. – bola som zavalená prácou a veľmi náročnými pracovnými situáciami. Moje zamestnanie je fantastickým školiacim strediskom. Learning by doing is good 😀 Lenže – nielen prácou je človek živý, a za stenami kancelárie, v reálnom živote, sa tiež diali veci. Nikdy som nebola extra urážlivá, ale keď som svoje postoje a reakcie voči mojim blízkym videla vo svetle dohôd, párkrát som si poškrípala zubami, kým som nespracovala a nevzdala sa svojich predpokladov. Prekvapivo potom začalo všetkými vzťahmi prúdiť viac lásky 🙂 Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 