Problémy s citovou naviazanosťou, rozchodmi a akceptovaním straty patria možno k najčastejším, na ktoré ľudia hľadajú odpoveď. Možno si poviete “je tam toho – tak proste zabudnem, čas lieči všetky rany”… Kiež by to bolo také jednoduché! Ak si tieto problémy včas neošetríme, veľa riskujeme:
- ak je “zlyhanie” dostatočne bolestivé, dokáže nám vyrobiť nejaké nevhodné presvedčenie, podľa ktorého sa budeme správať v budúcnosti a budeme si privolávať podobné situácie, prípadne sa doživotne pripravíme o potešenie z nekomplikovaného vzťahu
- ak je “zlyhanie” pre nás dostatočne traumatizujúce, vtlačí sa do našej aury a v tomto živote nám vie privodiť blokády energie a z nich vyplývajúce choroby, čím existuje možnosť, že si ho vezmeme so sebou ako obmedzujúce presvedčenie do budúcich životov (tzv. karmický dlh)
- podobné “zlyhanie” dokáže dosť citeľným spôsobom narušiť ostatné naše vzťahy s inými ľuďmi: uzavrieme sa do seba, začneme od seba iných ľudí odháňať, lebo sa bojíme ublíženia a podobne
- obvykle sa na traumatizujúci pocit “zlyhania” začnú naväzovať iné negatívne emócie, napríklad obavy, úzkostlivosť, strata sebahodnoty a schopnosti rozhodovať sa, strata samostatnosti a iné.
Dosť dôvodov na to, aby sme “zlomené srdcia” nebrali na ľahkú váhu – a to v žiadnom veku! Zlomené srdce v trinástke môže mať rovnako negatívny dopad ako zlomené srdce v sedemdesiatke. Nezáleží totiž na veku, ale na tom, aká intenzívna bola emócia “zlyhania” a či v našej histórii máme nejaké zážitky, ktoré ju mohli posilniť alebo podporiť – teda “zabetónovať”. Čítať ďalej
