“Sebaľútosť je bojiskom pre góly do vlastnej bránky; je to temné útočisko pre tie časti z nás, ktoré radšej rozpitvávajú to, čo sa nedá, než aby si trúfli skúmať, čo by sa dalo.” — Guy Finley

(Self-pity is the campsite of self-defeat; it is a dark refuge for those parts of us that would rather wallow in what cannot be than dare to explore what is possible.)

Takmer každý pocit nespokojnosti je dôsledkom toho, že sme časť niečoho vzali ako celok. Znamená to, že ak nevidíme veľký obraz, mávame tendenciu konať spôsobom, ktorý sa v konečnom dôsledku obracia proti nám. Krásny príklad je ten hlboký pocit beznádeje, keď ste si príliš neskoro (teda až po emocionálnom vytočení) uvedomili, že veci nebudú po vašom, hoci ste si tým boli takí istí… V podstate ide o to, že to len vy ste nesprávne odhadli situáciu alebo osobu a teraz, keď vidíte celý veľký obraz… aký zmysel má hnevať sa alebo ľutovať, báť sa alebo cítiť krivdu? Koľkokrát sme už ľutovali nejakú nepremyslenú aktivitu z našej strany, keď sme sa o situácii dozvedeli viac skutočností? Čítať ďalej →