Aby si náš život udržal zmysel

Niekedy potrebujeme nepriateľa, aby sme my boli tí “spravodliví” a udržali tak nažive našu predstavu o spravodlivosti.

Niekedy potrebujeme útočníka, aby sme sa mohli cítiť ako Obeť a nemuseli hýbať zadkom a zjednávať si vhodnejšie podmienky.

Niekedy potrebujeme vidieť lásku aj v tom najväčšom ksichtovi len preto, aby Láska nezmizla z nášho života.

Kniha Vianočné útočisko: https://www.belangelo.sk/vianocne-utocisko/

Si chránený

“Si chránený. Keď si uvedomíš toto, ušetríš si obdobia vysokého stresu a úpornosti, pretože si uvedomuješ, že nie si vydaný napospas iným ľuďom a ich konaniu. Keď si myslíš, že si vystavený, reaguješ ako ohrozený jedinec a dávaš im tým moc, ktorú prirodzene nemajú.” — Seth cez Jane Robertsovú

Keď som si to čítala prvýkrát, prišlo mi to ako pseudoosvietenecké bla-bla… než som si spomenula na svoju vlastnú skúsenosť, kedy sa ma sused pokúsil zhodiť zo strechy. Čítať ďalej

Dávanie je prijímanie

take me to the truthNevieme, čo je naše poslanie, a tak nevieme ani to, čo je v našom najvyššom záujme. Toto je dôležité si sústavne opakovať:

“Neviem, čo je v mojom najvyššom záujme.”

Hneď sa staneme menej vzťahovační 🙂 a všeličo prestane vyzerať ako útok.

Viera v “útoky” všelijakého druhu je jedno z tých základných ľudských presvedčení, ktoré si vyžadujú absolútnu negáciu. Naše ego-ja nás vníma ako oddelené bytosti. Tým, že tuší, že predstava “oddelenosti” je len jedna obrovská ilúzia, čokoľvek pôsobiace proti predstave oddelenosti vníma ako ohrozenie a “útok” a sugeruje nám, že v každej chvíli by nás niekto/niečo mohlo o niečo pripraviť, znevýhodniť, vymazať… Vytvára v nás pocit sveta nedostatku, zraniteľnosti a znevýhodnenia.  Aby znevýhodneniu zabránilo, vymýšľa si pádne argumenty pre obranu a protiútok. Čítať ďalej

Každá obrana posilňuje útok

castle-defendNa FB som našla pekný úryvok z Chucka Spezzano z knihy Jestli to bolí, není to láska:

Každá obrana vytváří útok. Čím více se bráníme, tím intenzivněji vyvoláváme útok proti nám. Obrana slouží k tomu, aby ochránila skrytou bolest, jenomže skrytá bolest nám do žil vlévá jed. Když nás někdo napadá a my se nebojíme procítit city, které v důsledku toho útoku vznikají, útok nám pomáhá docílit uzdravení. Větší část této bolesti pochází z minulosti a onen útok vynesl tyto jedy do světla našeho vědomí. Když nás někdo napadá, pak to, do jaké míry zůstáváme nechránění, nakonec určuje rozsah našeho úspěchu. Pravda se bránit nepotřebuje – obranu potřebuje pouze naše ego, jež ukrývá veškerou bolest a je samou podstatou odloučenosti. Jádrem komunikace je otevřenost. Je to schopnost dávat a být sám sebou bez jakýchkoliv výmluv. Když zůstáváme bez obrany, nacházíme další dar, jenž nám byl dán: podporu lidí kolem. Čítať ďalej