Hovorí sa: “Akoby nahliadol do priepasti a tá priepasť nahliadla späť doňho.” Označujú sa tým stavy, kedy zazrieme zlo a ten pohľad nás zmení – bez toho, aby sme si to uvedomili. Akoby sa časť toho zla presťahovala do nás, pretože už vieme, že existuje, a začlenili sme ho do príbehu, čo si rozprávame o svete a nás v ňom.

Rovnako sa hovorí, že sa stávame priemerom piatich ľudí, s ktorými sa stretávame najčastejšie. (U mňa to už neplatí. Štyria z nich by boli totiž kuriéri a teta, čo odpočítava raz do roka plyn. 😛 ) Ale zasa je to o tom istom – ak sme dlhší čas v kontakte s niečím, prvky z toho sa prenesú aj do nás.

Priepasť sa pozrie späť. Čítať ďalej →