O zízaní do tieňov som už písala. V ďalšej Castanedovej knihe  som sa znova stretla so zízaním do tieňov pri ne-robení (dostaneme sa k tomu neskôr). Castaneda tam popisuje svoj zážitok s donom Juanom zo sonorskej púšte (ono je to skôr planina ako púšť, ale nazývajú to púšť). Boli na výšľape a don Juan ho učil o ne-robení. Nnáhle poznamenal, že Castanedu sleduje nejaký tieň. Castaneda sa prekvapil, ale don Juan povedal, že Castanedovo telo to už dávno vie – keď mu to oznámil, mykla sa mu pravá ruka a to značí, že jeho telo vedelo, že “tieň” je vpravo. Išlo o tieň spojenca.

Castaneda sa pýtal, prečo ho don Juan nazýva “tieňom”, keď je to niečo celkom iné ako tieň balvanu.  Don Juan odpovedal, že tieň kameňa i spojenec majú tie isté silové vlákna a preto sú “tiene”. Čítať ďalej →