Vyosená realita: o nerovnováhe v rovnováhe

Nasledujúcu pasáž som našla v jednom z ezoterických newsletterov, ktoré dostávam. Je zo stránky Revolutioniz a zapáčila sa mi, takže ju spracujem:

Pýtali ste sa: “Ale ako môžeme my byť vyosení a v nerovnováhe, ak realita, ktorej súčasťou tak-či-tak sme, je v rovnováhe alebo ľahostajná?”

Použijem metaforu… Predstavte si vaňu plnú vody. Nijaká voda nepriteká z kohútika a vo vani je zátka, takže voda ani neodteká. Voda je v princípe “v rovnováhe” – vyvážená.

Ale teraz nejakým činom vytvoríte vo vode vír. Vír môže mať svoj vlastný záujem v rámci “všetkého-čo-je”, čo je pre nás v tomto príklade voda. A z perspektívy víru môžu veci vyzerať hodne nevyvážene a divoko. Čítať ďalej

Vytvárame si internú merkabu

merkabaO merkabe som už písala. Tento útvar sa považuje za náš energetický “obal” (na Mračnej hore tomu hovorím “kokón”) a súčasne za “dopravný prostriedok”, ktorý nám umožňuje pohybovať sa medzi dimenziami. Samozrejme – keby sme ho mali… Ale  ľudstvo už zabudlo, ako sa taká “interná merkaba” tvorí. Ako pozvoľna pokračujem s čítaním Boba Frissela, dostala som sa ku kapitole o pránickom dýchaní. (Predchádzali mu iné zaujímavé kapitoly, ale začnem od tých stručnejších 🙂 .) A pránické dýchanie je nástroj, ktorý nám pomáha obnoviť našu internú merkabu. Funguje to v princípe takto:

Keď dýchame, tak prijímame v podstate dve veci – vzduch a pránu. Prána  (aj čchi, kundalíní) je samotná životná energia a pre našu existenciu je dôležitejšia dokonca ako ten vzduch – ak nám zastavia prívod kyslíka, ešte to ako-tak pár minút vydržíme, ale ak našej duši zastavia prívod prány, smrť nastáva okamžite. To preto, že prána je energetické pole, ktoré je neoddeliteľne späté s našou dušou a duša nemá “zásobník”, z ktorého by mohla čerpať. Čítať ďalej