O manipulátoroch s drobno(nad)hľadom

1005217_692724940753537_1620326212_nNáhoda je úžasná vec. Včera na tréningu sme mali jednu nesmierne sympatickú dámu, ktorá si cvičila prejav k iným – a urobila ho dokonale, s jedinou výnimkou – viacerí sme mali po skončení pocit nielen nadšenia, ale aj manipulácie. Rozoberali sme, prečo k tomu dochádza a ako to u seba korigovať. No a dnes ráno, ako som si pozerala, čo nové píšu ostatní wordpressáci, na eldhwen blogu som našla názov článku Manipulátor: aký je a ako sa prejavuje? Pretože ma vždy zaujíma dôvod, pre ktorý sa ľudia na niečo zameriavajú, išla som si pozrieť, čo za typ článku to bude… Obvykle si na eldhwen blogu nenájdem veľa na čítanie, ale tento článok je fakt dobrý. Je zo stránky Eugeniky, od Judity Peschlovej. Sú v ňom popísané rôzne druhy manipulátorov. Na mňa je to príliš násilné delenie, ale je úžasnou pomôckou pre iných a navyše sú v článku vypočítané príznaky, že máte do činenia s manipulátorom, takže som si povedala – sem s ním!

(Eeee… viete, že ja som tiež dobrý manipulátor? A že v predošlom odseku ste boli zmanipulovaní hneď 2x? 😛 Otázka je – kde? 🙂 ) Čítať ďalej

Ako naviesť človeka na iné videnie situácie?

Kladenie otázok je spôsob, ako sa niekedy snažím “donútiť” svojho poslucháča, aby si uvedomil, že to čo tvrdí, z môjho pohľadu nie je pravda a teda, že sa mýli. Ja som nad vecou a tak kladiem iba otázky, ktoré keď nebudú pochopené, nič sa vlastne nestane, moja pravda nebude vo svojej podstate ohrozená. V najhoršom prípade, nasadím dotyčnému chrobáka do hlavy, čo nakoniec aj tak vedie k môjmu zámeru, vmanévrovať svojho poslucháča do môjho uhla pohľadu a docieliť tak jeho pochopenie, resp. aspoň zamýšľanie sa nad mojím uhlom pohľadu.

Je to to vlastne forma spätnej väzby. “Toto a toto sa mi nepáči, na tom ako si to a to povedal/a, alebo nepáči sa mi ako to a to robíš”. Je to ale takisto aj forma spätnej väzby, cez ktorú sa sám snažím niečo dozvedieť o pohľade toho druhého.
“Prečo to a to, tak a tak robíš? Nie je to správnejšie, lepšie, ak to budeš robiť tak, ako to robím ja?”.

Tento priamy spôsob spätnej väzby sa mi ale veľmi neosvedčil, pretože často vedie pri dominantných tipoch poslucháčov / prijímačov ku konfliktu, lebo 2. strana to hneď chápe ako kritiku, že to a to robí vlastne zle a ono to aj je vlastne správne pochopené, lebo kritika je forma spätnej väzby, teda aspoň podľa mňa. Čítať ďalej