Malý exkurz do “pamäti tela” :-)

Pred pár dňami sme šli do Carrefouru do lekárne po lieky. Ako som vystúpila na parkovisku, zachytila som slabú vôňu konského hnoja (môj kolega ju necítil, keď som sa ho spýtala). V tom okamihu ma to prenieslo späť do detstva, do andrássyovského ovocného sadu, kde sme sedeli na obecných slivkách a ako kobylky požierali všetko, na čo sme dosiahli, a dole na lúke sa pásli kone. 🙂 Krásny pocit – kľud, nadčasovosť, mier v duši, pohoda. 🙂

Ledva som prišla k počítaču, našla som upozornenie na nový článok od Petra Sasína z oblasti NLP. Na druhý deň som si ho išla pozrieť a čo som tam našla? Toto 😛 : Čítať ďalej

Ako som ukotvila odvahu

Všetci máme zažívame dni, ktoré vnímame ako úžasné a potom také, ktoré až tak úžasné pre nás v danú chvíľu nie sú. Dni, keď máme pocit, že sa nám nič nedarilo, nedarí ani dariť nebude, dni, ktoré popierajú existenciu inšpirácie, dni, keď sme unavení, podráždení, frfleme, prípadne kričíme či trucujeme, sme slabí a všetko čo chceme robiť je zaliezť niekam do postele a zobudiť sa, až svet bude zase normálny. Avšak aj v dňoch, kedy sa cítime nemožne, spravidla potrebujeme fungovať v práci, komunikovať s rodinou, kolegami, priateľmi. Čítať ďalej

Život bez ľútosti

Tieto úvahy mi prišli cez newsletter Jima McElweeho z Unexplainable Store. Je to sprievodný text k jeho terapii na odstránenie ľútosti.

Čo je to ľútosť a prečo ju cítime?

Ľútosť je sama o sebe zmes dvoch pocitov – strachu a smútku. Je to strach z niečoho, čo sa nám udialo a nad čím nemáme kontrolu a strach z toho, že by sa daná vec mohla prihodiť znova. Ak si o nejakej minulej udalosti myslíte, že by ste boli radi, keby sa nebola vôbec stala, a myslievate na ňu častejšie, ako vám je milé, tak patríte k ľuďom, čo žijú s chronickou ľútosťou.

Predstavte si, ako by to vyzeralo vo vašom živote, keby váš rozum dokázal vysporiadať všetky tie pocity, čo vás trápia. Keby ste šli spať a ničoho by ste sa nebáli, keby ste sa ráno zobúdzali s tým, že nič nehrozí. Čítať ďalej

Ako si na želanie privodiť zmenu správania či nálady?

Kotvy sa síce používajú na spomalenie a uchytenie na jednom mieste, ale tie, o ktorých ideme hovoriť dnes, nám pomáhajú dostať sa v živote dopredu… Kotvy a kotvenie sú princíp z neurolingvistického programovania (NLP) a používajú sa na to, aby “prichytili” nejaký prejav alebo správanie na určitej časti nášho tela.

Všetci poznáme (alebo aspoň staršie ročníky, ktoré ešte nepoužívali papierové vreckovky 🙂 ) robenie si uzlíka na vreckovku, ak chceme na niečo nezabudnúť. Uzlík hovorí: “spomeň si na XY!” Čítať ďalej

Nehovorte, že to nie je možné! (Bye-bye, autopilot!)

Vo filme Pearl Harbor je scéna, kde amerického prezidenta F.D. Roosevelta presviedčajú, že druhá svetová vojna sa nedá vyhrať. A Roosevelt, po obrne pripútaný na invalidný vozík, sa zrazu pohne, vzoprie sa na rukách, vytiahne sa o dosku stola a postaví sa na svoje nefunkčné nohy:

 „Nehovorte mi, že sa to nedá.“ (Don‘t tell me it can‘t be done.)

Toto je silný obraz a dobre sa hodí k dnešnej téme – k prekonávaniu svojich nevhodných programov a presvedčení. Kedykoľvek ideme so sebou niečo robiť, budeme sa potkýnať o naše zvyky, zabehané rutiny, teda to, čomu hovorím „autopilot“. Pred chvíľkou som si pozerala jedno inšpiratívne video, ktoré ma nesmierne oslovilo a urobila som si z neho výcuc: Čítať ďalej