Čo sa vám vybaví pri slove dôstojnosť? Mne taký elegantný, kľudný, vzpriamený pán, vedomý si svojej hodnoty. Nie bohatý alebo múdry alebo krásny. Dôstojnosť je pre mňa v prvom rade vzťah k sebe samému, potom vzťah k iným ľuďom, okoliu. Uvedomenie si vlastnej dôstojnosti je forma sebauvedomovania a sebakontroly.

V latinčine je na to krásny výraz „dignitas“, t.j. hodnota pre seba samu – nie pre krásu, inteligenciu, šikovnosť, ale pre samotnú vlastnú podstatu, dušu.

A prečo o tom píšem? Dostala som krásnu lekciu dôstojnosti od môjho priateľa a jedného staršieho čierneho pána, krívajúceho záhradníka v hoteli na dovolenke, z ktorej som sa práve vrátila. Neviem sa totiž cítiť voľne pri ľuďoch, ktorí sú odo mňa výrazne znevýhodnení, či už sociálne, finančne alebo zdravotne a som v akomsi kŕči, ktorý asi vyzerá ako odstup alebo nevšímavosť, mne to je však len nepríjemné. Že ja si ležím, zdravá a on okolo mňa seká a hrabe palmové listy, chudobný a krívajúci. A v takých prípadoch neviem čo s tým. Tak celkom zbabelo nerobím nič, aj sa bojím naňho pozrieť a modlím sa, aby odišiel. Čítať ďalej →