Je jedno, čo hovoríš…

Minule som sa na fejsbúku potkla o jedno nádherné vyjadrenie: “Je jedno, čo hovoríš, pokiaľ ja cítim inak.”

Zdvihlo mi obočie, šla som sa pozrieť na komentáre a tam som našla zaslzených, tľapkajúcich “100%”, “svätá pravda” a podobne…

Zamrazilo ma. Pretože som “osvietená”, nekomentovala som – ale nie som zas až natoľko 😉 “osvietená”, aby som to prešla mlčaním!

Každý, kto sa čo len okrajovo zaoberal psychikou človeka, totiž vie, že to, čo cítime, môže byť buď autentické, alebo vovychovávané.

Napríklad je nám zima. Autentické. Cítime pohŕdanie. Vovychovávané.

A potom sú tu pocity ako nedôvera a strach, ktoré môžu byť jedno aj druhé. Čítať ďalej

Citát na víkend: Ste moja krvná skupina?

Aby sme sa necítili takí slabí a bezmocní (a bezcenní) v tomto svete, potrebujeme okolo seba ľudí. Potrebujeme niekam patriť. A na to, aby sa ľudia okolo nás pozbierali a držali, potrebujú k nám mať nejaký vzťah.

A tak sa stávame vzťahovo orientovanými a tých, ktorí sú cieľovo orientovaní, vnímame ako “dravcov” alebo “supov” (to posledné som si požičala z jednej ezo skupiny, kde tak označili každého, kto neodkvapkáva preciťovaním 😛 ). Čítať ďalej

Osem bodov úplného jedinca

Na to, že ideme písať o tom, čo z nás robí úplného jedinca (totality of oneself, výraz, s ktorým som až dodnes mala problém), tento článok bude ohromujúco neúplný… 🙂 Zatiaľ som sa neprepracovala k podrobnému opisu všetkých ôsmich bodov, ale kniha ešte nekončí. 🙂

Je to trochu dlhší preklad a nadväzuje na rozhovor o poznaní, ktorý mali Castaneda a don Juan a ktorý je v tomto článku. Čítať ďalej