Citala som kvoli pracovnej indispozicii v ostatnej dobe vela knih, vratane mojich milovanych detektivok. Priznavam sa v plnom rozsahu k laske k ‘poklesnutemu’ zanru patriacemu do zelenej kniznice. Teraz frcim na skandinavskych, su skvele 🙂
V jednej z nich sa vrah a manipulator pyta buducich obeti na ich najvacsie nocne mory, ktorymi ich potom samozrejme uplne nekamaratsky tyra..
Nocne mory sa tykali prevazne smrti vlastnych deti, chorob, ale boli tam aj samota ci opustenie.

Spomenula som si pri tom na moje uvahy o tom, coho sa najviac bojim, respektive kde sa nachadza moja achillova pata. Celkom uzitocne uvahy, aspon v mojom pripade 🙂
U mna (okrem hard core veci, ako su choroba a smrt najblizsich) je to bezmocnost. Neschopnost akcie, obmedzenost, sputanost. Moja nocna mora je byt (aj obrazne) zviazana, nemoct konat, byt vydana napospas. Ludom, osudu, comukolvek. Čítať ďalej →