Aby si náš život udržal zmysel

Niekedy potrebujeme nepriateľa, aby sme my boli tí “spravodliví” a udržali tak nažive našu predstavu o spravodlivosti.

Niekedy potrebujeme útočníka, aby sme sa mohli cítiť ako Obeť a nemuseli hýbať zadkom a zjednávať si vhodnejšie podmienky.

Niekedy potrebujeme vidieť lásku aj v tom najväčšom ksichtovi len preto, aby Láska nezmizla z nášho života.

Kniha Vianočné útočisko: https://www.belangelo.sk/vianocne-utocisko/

Pozri do priepasti…

Hovorí sa: “Akoby nahliadol do priepasti a tá priepasť nahliadla späť doňho.” Označujú sa tým stavy, kedy zazrieme zlo a ten pohľad nás zmení – bez toho, aby sme si to uvedomili. Akoby sa časť toho zla presťahovala do nás, pretože už vieme, že existuje, a začlenili sme ho do príbehu, čo si rozprávame o svete a nás v ňom.

Rovnako sa hovorí, že sa stávame priemerom piatich ľudí, s ktorými sa stretávame najčastejšie. (U mňa to už neplatí. Štyria z nich by boli totiž kuriéri a teta, čo odpočítava raz do roka plyn. 😛 ) Ale zasa je to o tom istom – ak sme dlhší čas v kontakte s niečím, prvky z toho sa prenesú aj do nás.

Priepasť sa pozrie späť. Čítať ďalej

“Beriem na vedomie.”

Všetci sa v živote stretneme aj s ľuďmi, čo nám podriapu dušu tak, že nám na nej zostanú šrámy nadosmrti. A pretože sme normálni, spôsobne vychovaní jedinci, bývame v kontakte s týmito “dramatikmi”, narcismi a inak toxickými ľuďmi dosť bezmocní, pretože naše vnútro a empatia reagujú inak.

Ak ste v kontakte s takýmito ľuďmi, potrebujete čosi, čomu hovorím “stratégia”, teda rozohrávať v hlave možné pokračovania situácie a vybrať si také, ktoré vám umožní udržať si tvár. No a potom použiť zopár ťahov, ktoré situáciu zvrátia želaným smerom. 🙂 Čítať ďalej