Rovno som sa premiestnil do svojej záhradky. No videl som iba sivo-fialovú hmotu niečo ako plastelína. Zrazu som sa ocitol v Gainom údolí (aspoň tam čom ja pokladám za Gaino údolie), na plošine. Stál som na kraji útesu, tvárou ku zelenému údoliu. Za mnou bola postava. Myslím že to bol Drak. Mal polo-ľudskú formu. Videl som ho tak ako vidím Drakov ja. Spleť ohnivých energií. No tento mal energiu pomalšej a nižšej frekvencie. Cítil som z neho úmysel. Spýtal som sa ho, čo odo mňa chce ? Zabiť ma. (u mňa pomaly klasika) Už aj som robil štít a povedal som mu, že to so mnou nebude mať ľahké. Vysmial ma a iba odfrkol. Vtom som si spomenul na strážneho. “Volám svojho archaniela strážneho.” Povedal som to najrýchlejšie ako som len vedel. Ihneď priletel sokol. Zadrapol sa svojimi pazúrmi do mojich pliec a uniesol ma preč. Čítať ďalej