Baranova cesta poznania nielen cez mýty

Skvelým spôsobom, ako objaviť v sebe kvality znamenia, ktoré je iné ako naše slnečné znamenie, je pozrieť sa jednak na svoj radix, dom (teda životnú oblasť), v ktorej sa dané znamenie nachádza, aká planéta sa tam nachádza a pozrieť sa, či sú v súlade alebo či sú ich energie a vlastnosti protichodné. Keď už vieme kde čo máme, tak môžeme analyzovať, ako sme spokojní so svojim životom v oblasti (dome), ktorú skúmame a v prípade nespokojnosti hľadať, ktoré kvality potrebujeme v sebe objaviť a vyjadrovať. Čítať ďalej

Reklamy

Ja, Baran

Baran je prvým znamením zvieratníka a jeho úlohou na Zemi je hľadanie vlastnej samostatnej identity. Je nositeľom slnečnej, mužskej energie a medzi jeho najvýraznejšie vonkajšie vlastnosti patria hrdosť, odvaha, priamočiarosť, nadšenie a sebadôvera. Väčšina ľudí si predstavuje Baranov ako tvrdohlavých a panovačných ľudí, avšak pod povrchom sa môže skrývať nežný baránok, plaché jahniatko. Celá ja! Vlastne tá veta Barana aj vystihuje. Baran hovorí: „Ja som!“ a vyjadruje sa činom. Čítať ďalej

Čo je vlastne čo v horoskope

Pri prednáške nám Enki spomínal podobnú ideu ako Kathleen Burt vo svojej knihe  Archetypy zverokruhu: slnečné znamenie nepredstavuje jediný archetyp v našom horoskope a našich životoch. Pre mňa osobne má astrológia význam ako jedna z ciest poznania samej seba, a preto ma potešilo keď som sa dozvedela, že v každom z nás sú obsiahnuté všetky znamenia zverokruhu, a teda máme aj podporu všetkých planét sústavy, teda celého vesmíru pri učení sa a dosahovaní cieľov. Ide hlavne o to, ktorá planéta sa nachádza v ktorom dome, a teda v ktorej oblasti života jednotlivé kvality môžeme využiť, alebo naopak zvládnuť nejakú lekciu. Áno, možno tento úvod vyzerá všelijako: dom, planéta, kvalita … A preto venujem ešte jeden článok definovaniu týchto pojmov. Čítať ďalej

Ako som ukotvila odvahu

Všetci máme zažívame dni, ktoré vnímame ako úžasné a potom také, ktoré až tak úžasné pre nás v danú chvíľu nie sú. Dni, keď máme pocit, že sa nám nič nedarilo, nedarí ani dariť nebude, dni, ktoré popierajú existenciu inšpirácie, dni, keď sme unavení, podráždení, frfleme, prípadne kričíme či trucujeme, sme slabí a všetko čo chceme robiť je zaliezť niekam do postele a zobudiť sa, až svet bude zase normálny. Avšak aj v dňoch, kedy sa cítime nemožne, spravidla potrebujeme fungovať v práci, komunikovať s rodinou, kolegami, priateľmi. Čítať ďalej

Otvorený list Striebornému Dráčikovi

Jeden z dlhších komentárov od Strieborného Dráčika ma zaujal na toľko, že som sa rozhodla prerušiť mlčanie a vyjadriť sa ku komentáru formou článku.  „V poslednej dobe som mal šancu si uvedomit, že k duchovnu sa dostanu z 99% ludia, ktorý su absolutne trosky. Môžu mať dobré výsledky vo svojej práci, v škole, ale stále nemaju hodnotu. Nie sú výnimočný vo svojich vlastných očiach. vytvárajú si tabulky – som taky aniel, som inkarnovany mag, na dosiahnutie istej dôležitosti. Tvárite sa , že komunikujete s anjelmi, lebo sa cítite samy.“ Jedenásť pravopisných chýb v 4 riadkoch bolo prvé čo mi udrelo do očí, ale k veci. Čítať ďalej

Tantra a Líla

Autor knihy Tantra, Harish Johari, podstatné myšlienky učenia zhrnul pútavo a presne. Ako som ale spomínala už v minulom článku, učenie Tantry je prepojené aj s učením o tattvách a tiež na toto učenie odkazuje Božská hra Líla. Chcela som pôvodne pokračovať v už rozpísanom článku o Tantre ako takej, avšak po dnešnom hraní Líly som si uvedomila, že práve táto hra krásne ladí so štúdiom tantrických spisov. Na začiatok by som rada uviedla pojmy, čo je čo a potom sa budem venovať téme dôležitosti prianí. Čítať ďalej

Mandaly

Dnes som si uvedomila, ako dávno som tu nebola, isto aspoň týždeň. Ani neviem, kam sa tie dni podeli, ale … Tiež som aj málo pisala v poslednom obdobi. Veľa som upratovala, triedila a vyhadzovala nepotrebné veci v byte. Začala som pravidelne cvičiť a chodiť peši. Začínam postupne komunikovať s ľuďmi ale hlavne – odkedy som sa začala učiť maľovať mandaly, menej píšem a viac premýšľam. Po prečítaní posledných príspevkov tu mám pocit, že sa zase raz prejavuje energia skupiny a všetci, ktorí sme sa zúčastnili posledného stretnutia kreslíme, maľujeme. Možno je len môj predpoklad, možno nesprávny záver, ale k tomu všetkému mám aj pocit, že aspoň ja osobne získavam nový pocit novej, tichej vnútornej radosti.  Včera som písala tento článok a publikovala som ho u seba, ale rada by som sa podelila aj s čitateľmi Eprakone o moje prvé pokusy maľovania mandál a malú úvahu o ich maľovaní. Čítať ďalej

Odpustenie a ho’oponopono

Pred mesiacom som sa zúčastnila dvojdňového semináru ho’oponopono, ktorý viedla Kumu Terenia Pomai´kai Mocna a v tomto článku sa chcem s odstupom času ku semináru vrátiť a podeliť sa o svoje zážitky a myšlienky, ktoré mi v súvislosti s ním napadajú.

stretnutí s Teréniou som už písala. Preto pre mňa samotnú bolo prekvapením, že som sa deň pred začatím jedného zo semináru rozhodla zúčastniť sa. Myslím, že som sa chcela niečo naučiť pod vedením osoby, ktorú poznám ako praktický jediného európskeho spostredkovateľa havajskej kultúrnej tradície skutočné ho’oponopono, nie to, čo je predávané v slovenských kníhkupectvách. A tiež, chcela som zažiť Teréniu v akcii. Dúfam, že mesačný časový odstup mi umožní aj odstup rozumový i emočný. Čítať ďalej

O bdelosti

V tomto článku by som sa rada podelila o dojmy z mojej ďalšej obľúbenej knihy. Erich Fromm je jeden z mojich najobľúbenejších autorov. Obzvlášť mám rada jeho knihu “Umění být”, ktorú som prvýkrát čítala pred viac ako pätnástimi rokmi. Nedávno som po dobre známej knihe siahla, bolo to, akoby som navštívila po dlhej dobe starého, dobrého priateľa. Náhodne som ju otvorila na strane, kde začína kapitola o bdelosti.

Pri čítaní som si uvedomila, aká nespoľahlivá je moja pamäť. Vrátila som sa v mysli do obdobia pred približne tromi rokmi, keď mi jeden  priateľ opakoval, aké je pre mňa dôležité byť bdelá, aké dôležité je, aby sme sa všetci ako jednotlivci i ľudstvo naučili byť bdelí. Bdelosť mi vo viac ako pol roka trvajúcich rozhovoroch popisoval ako “žitie tu a teraz”. Nerozumela som mu a keď som mu nakoniec porozumela, tak som tak žiť nedokázala. Avšak, ako je pre mňa typické, poňala som nový model ako experiment a po niekoľkých týždňoch sa moje pocity a myšlienky začali sústrediť skutočne viac na prítomnosť. Čítať ďalej

Ja nerobím predpoklady, ja viem!

Nedávno som nakukla som po veľmi dlhej dobe na neverejnú stránku Pini, kde sa stretáva a rozvíja skupinka blogerov aj neblogerov , ktorí spoločne stopujú “Päť dohôd” podľa Ruiza. Aktívnou prispievateľkou som bola vo januári, keď sme stopovali dohodu “Buď bezchybný svojim slovom”, k čomu som napísala myslím, že dva články. Potom ale prišlo na lámanie chleba v praxi a chlebík bezchybnosti slovom sa lámal celý február. A v marci nastala skutočná zábava.

Rozlúčila som sa teda na Pini, kde sa medzičasom venovali dohode “nerob predpoklady” namiesto pôvodne plánovaného “neber nič osobne”. Občas som si podprahovo na tieto dohody spomenula,pretože vnímam ich súvislosť. Aspoň u mňa teda sú veľmi previazané – ak už si niečo vezmem osobne, je to na základe predpokladu, o ktorom viem len ja 😀 Nemala som čas k týmto dohodám napísať ani bodku. – bola som zavalená prácou a veľmi náročnými pracovnými situáciami. Moje zamestnanie je fantastickým školiacim strediskom. Learning by doing is good 😀 Lenže – nielen prácou je človek živý, a za stenami kancelárie, v reálnom živote, sa tiež diali veci. Nikdy som nebola extra urážlivá, ale keď som svoje postoje a reakcie voči mojim blízkym videla vo svetle dohôd, párkrát som si poškrípala zubami, kým som nespracovala a nevzdala sa svojich predpokladov. Prekvapivo potom začalo všetkými vzťahmi prúdiť viac lásky 🙂 Čítať ďalej