Vo mne je všetko. V Tebe je všetko.

Článok od Duhovymotyl:

Vnímala som sa ako tolerantná osoba. Tolerujem ľudí, ich  názory, snažím sa ich pochopiť a aj keď nie sú rovnaké s mojimi, brala som, že pravda nie je len jedna. Každý vo svojom príbehu žije svoju pravdu a súčet všetkých právd je PRAVDA Otca. Súčet všetkých a všetkého je Otec. Ale teraz to vnímam ináč.

Pri nedávnej veľmi diskutovanej téme samovraždy som popísala svoje vnímanie a názor /vytrhnuté z kontextu: “Tu vnímam samovraždu možno aj ako dar, jednu z ciest, ktorá je ponúknutá“./ Netvrdím, že správny, ale bol to môj pohľad. Na tento názor mi Gildor, ktorého si moc vážim a mám ho rada, odpísal, že v ňom vyvolal “bŕŕŕ (v zmysle nechutné, fuj) pocity“.

Nuž priznám sa, keď mi niekto povedal: Nesúhlasím s Tebou, to je blbosť, vnímam to takto…, tak to beriem. Beriem to ako motiváciu k diskusii, pričom sa chcem dozvedieť niečo aj o jeho pravde. Ale keď som si prečítala, aké nechutné pocity v niekom vyvolalo napísanie mojej pravdy, stislo mi pri srdci a bolo mi dosť smutno /Nechcem teraz riešiť Neber to osobne/.  Čítať ďalej

Je to alebo nie je sebadôležitosť?

Článok od Duhovymotyl:

Na Pini sa pred pár dňami objavil článok, kde autor spomína, že na jednom nemenovanom blogu neuverejnili jeho komentár, ktorý nebol ani urážlivý, ani nijak zle mienený. Išlo len o vyjadrenie názoru, ktorý sa moc nezhodoval s tam prezentovaným názorom. Keď sa to zopakovalo pri ďalšom pokuse, bolo mu to už nepríjemné a preto si vyžiadal  vysvetlenie, prečo takto bezdôvodne neuverejňujú jeho komentáre. Kým dlhšiu dobu čakal na odpoveď, začal v sebe riešiť otázku, prečo mu to vlastne vadí, prečo mu to nie je jedno a prečo vlastne potrebuje to vysvetlenie.  Ženie ho k tomu sebadôležitosť alebo len potreba komunikovať?

Potreba vyjadriť svoj názor, či potreba dostať vysvetlenie… Je, či to nie je znakom sebadôležitosti? Čítať ďalej