Vnímala som sa ako tolerantná osoba. Tolerujem ľudí, ich názory, snažím sa ich pochopiť a aj keď nie sú rovnaké s mojimi, brala som, že pravda nie je len jedna. Každý vo svojom príbehu žije svoju pravdu a súčet všetkých právd je PRAVDA Otca. Súčet všetkých a všetkého je Otec. Ale teraz to vnímam ináč.
Pri nedávnej veľmi diskutovanej téme samovraždy som popísala svoje vnímanie a názor /vytrhnuté z kontextu: “Tu vnímam samovraždu možno aj ako dar, jednu z ciest, ktorá je ponúknutá“./ Netvrdím, že správny, ale bol to môj pohľad. Na tento názor mi Gildor, ktorého si moc vážim a mám ho rada, odpísal, že v ňom vyvolal “bŕŕŕ (v zmysle nechutné, fuj) pocity“.
Nuž priznám sa, keď mi niekto povedal: Nesúhlasím s Tebou, to je blbosť, vnímam to takto…, tak to beriem. Beriem to ako motiváciu k diskusii, pričom sa chcem dozvedieť niečo aj o jeho pravde. Ale keď som si prečítala, aké nechutné pocity v niekom vyvolalo napísanie mojej pravdy, stislo mi pri srdci a bolo mi dosť smutno /Nechcem teraz riešiť Neber to osobne/. Čítať ďalej