Nová noticka od Univerza:
Nepotrebuješ sa vybrať tvoriť majstrovské dielo.
Sám si jedno také.
Tak sa v tom vybahni…
Tvoje Univerzum
A v ten istý deň mi prišla ešte aj táto správa z akaše:
Prestať sa snažiť “naprávať”.
Nie si projekt.
Si dokonalý (a potrebný) presne taký, aký si.
🙂 Tak som sa prestala snažiť byť niečo lepšie a celý deň som preflákala. S dokonalosťou mne vlastnou. 😛
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
mňa poriadne prečesala kniha Kdo se bojí smrti od Jana van Helsinga
nechcem robiť propagáciu, možno len mňa posunula o pár políčok na šachovnici viac, než vlastné skúsenosti
Páči sa miLiked by 1 person
Skús vypichnúť zopár poznatkov, pretože v najbližšom polroku sak čítaniu rozhodne nedostanem, takže nech zmúdrieme aspoň “sprostredkovane” 😉 .
Páči sa miPáči sa mi
a ja že už to všetci čítali 🙂 kniha je z 2011, a popisy k nej sú kadetade na internete
napr.: https://www.martinus.sk/?uItem=109809#description
Ale OK, začnem u mňa:
keď som raz veľmi dávno dumal príliš zhlboka a doširoka nad vesmírom a dával som si otázky, na ktoré som si aj sám odpovedal, možno nie vždy dostatočne objektívne, objavil sa mi v hlave hlas a veľmi jasne sa ma opýtal mimo mojich dumaní: “Vedel by si obetovať pre niekoho život?”
Moje dumanie zastalo na šmyku so škrípajúcimi gumami: “Čo? Čo to bolo?”
A hlas znovu rovnako trpezlivo: “Vedel by si obetovať pre niekoho život?”
Tak som sa do seba pozrel, a hľadal som v sebe niečo čo by mi pomoho nájsť odpoveď. Nenašiel som, no aj tak som takým nepresvedčivým spôsobom v mysli odpovedal: “..no… áno..” (veď ako každý, nie?).
Hlas v mojej hlave mi odpovedal: “Ešte sa máš veľa čo učiť”. A bolo po debate. Ostal som tam sám ako prst v oku 😀 , a tento zážitok sa mi vytetoval do mozgu, tak živo ako teraz. Cítil som sa zbabelo a nezrelo. Nestál som za viac než sa mi dostalo – jedna veta.
Veľmi ma to ovplyvnilo, lebo som naozaj opakovane vo svojej mladej duši necítil tú odvahu, že by som to naozaj dokázal, a dlho som ten zážitok potom bral ako oporný bod pri svojich rozhodovaniach. Vtedy som asi ešte ani nevedel nič castanedovské, ani som sa tomu nevenoval.
Knihu “Kdo se bojí smrti”:
od Jana van Helsinga som sa vôbec nechystal čítať, ale veľmi sa mi páčila jeho iná kniha, a v nej mal odkazy / citáty aj z tejto. Tak som sa donútil, zo zvedavosti 🙂
Van Helsing ju napísal po zážitkoch svojich, aj jeho známych, ktorí sa mu zverili s podobnou skúsenosťou: hlas v hlave veľmi prívetivým spôsobom komunikoval triafaním sa priamo do čierneho, snažiac sa nasmerovať človeka správnym smerom, prípadne aby nevyviedol nejakú hlúposť ktorú by nebolo možné vrátiť späť.
Množstvo otázok, ktoré Van Helsinga napadlo, na ktoré by bol rád dostal odpovede, si zozberial, a pokúsil sa nájsť “médiá” – overených ľudí, ktorí by mu pomohli s chanellingom získať kontakt na pôvodcu tohoto hlasu. A s vďačnostou musím konštatovať že našiel 🙂
Aj keď viacmenej obsahuje všetky známe idey, myšlienky, smerovania, vysvetlenia, ktoré sú už známe, až obohrané ako ich preberajú dookola ďalší a ďalší,
v rozhovoroch s touto bytosťou, je tam mnoho vysvetlení a prepojení, vďaka ktorým dostávajú aj tie “obohrané” nový rozmer, a to dáva ucelenejší obraz. Celkový, a zároveň jasný aj v detailoch.
Čítal som ju ako je, nehľadal som si v hlave môj názor, ani moju verziu “pravdy”. Tak mi poskladala dohromady puzzle, o ktorých som ani nevedel, že som ich mal 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
🙂 Trpezlivý, ale nekompromisný hlas… Čo mi to len pripomína? 😉
Včera som dostala nakladačku. V rámci jedného z kurzov bolo treba napísať svojich 5 najväčších “koristí”, ktoré v tomto živote chcem uloviť. Nejako som niečo vypotila, potom som šla do vane a keď som vo vani a nemám čo robiť, väčšinou sa rozprávam s Gabrielom. Ako som si tam ležkala, prepadol ma pocit, že som svojich 5 koristí dala totálne zle… tak som ho poprosila o pomoc. Okamžite som sa dopočula: “Prečo pracuješ podľa bodov návodu, keď si dostala súčasne otázku, na ktorú majú tvoje koristi odpovedať – a vedela si, že je dôležitá, lebo si si ju kvôli tomu aj zapísala? Skús odpovedať na otázku a kašli na zdôvodňovanie!” Spolu sme teda dali dohromady 4 koristi a potom som vymyslela piatu: “vyrovnávacia spravodlivosť”. Než zomriem, chcela by som vidieť, ako sa zopár ľudí zadrhne na svojom odpornom správaní. Viem, nie je to osvietenecké, ale o to lepšie sa to cíti… (Poznám to z čias, kedy umrel jeden zo susedov, čo nám úmyselne robil zle, len preto, že mohol…) Tak som to nie veľmi presvedčene navrhla. A Gabriel, že prečo nie. Ale či si uvedomujem, že to je “jeden meter pre všetkých” a tak, ako oni budú musieť v rámci vyrovnávacej spravodlivosti prehltnúť odplatu za tie krivdy, ktoré popáchali, či som aj ja ochotná niesť následky za tie krivdy, čo som popáchala ja… Najprv som zostala zarazene ticho – a potom sa vo mne čosi zlomilo. Prestalo byť dôležité, či si to oni obkakajú; dôležité začalo byť, že ja nechcem so sebou niesť vinu za to, čo som porobila ja… a že zúfalo chcem vyrovnávaciu spravodlivosť – nie u iných (na tých kašlem), ale u seba! Toto bola lekcia, o ktorej som ani netušila, že ju dostanem! 🙂
Takže bude vyrovnávacia spravodlivosť. Dám svoje staré prehrešky do poriadku. Dnes sa už s tým začalo. Chvíľku bude mrzko, potom bude dobre. Alebo aj nie; je to jedno. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ďakujem že si sa podelila 🙂 to bolo tiež eso, od Gabriela
vždy ostávam v úžase nad tou jednoduchosťou, s ktorou sa dá s nami komunikovať a zároveň dosiahnuť náš posun,
niekomu to môže pripadať ako násilné ovplyvňovanie jeho bytosti, a iný sa poteší že ho to zlepšilo
Páči sa miLiked by 1 person