Mandala by Ambala: To jedno dôležité

Helar Sun Belangelo 13 komentárov

Dnes mandala by Ambala poukazuje na častá stav, kedy všetci ostatní  vedia lepšie ako my, čo by sme mali robiť, ako by sme sa mali cítiť a o čom by sme mali  premýšľať:

Angličania na to majú nádhernú repliku: mind over matter (myseľ nad hmotou) s vysvetlením: “I don’t mind and you don’t matter.” (Mne je to jedno a ty nezavážiš.) Dodnes sa mi ju nepodarilo nejako rozumne dať do slovenčiny, tak vyzývam všetkých angličtinárov medzi vami, poďte si tiež lámať zúbky…

Najbližšie, ako som sa ja dostala k tomu významu je  “to jedno dôležité” – “mne je to jedno a ty si to posledné, čo je dôležité”. Alebo aj “môžeš mať svoj názor, ale neviem, na čo by ti bol…” 😛 Len čo sa začneme pohybovať, začnú mať všetci okolostojaci svoj názor na to, čo robíme, ako to robíme a prečo to robíme. A začnú nám ho oznamovať – najčastejšie preto, lebo náš nečakaný pohyb postavil ich nehýbanie sa do zlého svetla. Chcú zostať stáť – a tak potrebujú začať kritizovať toho, kto sa rozhýbal.

Kašlite na nich. To jedno dôležité: vám to je jedno a oni nie sú dôležití. Vy si kráčajte, hýbte sa, robte niečo pre seba – pretože v konečnom dôsledku ste ten jediný tvor na zemi, ktorý to má v popise práce – robiť niečo pre  vás… A zvyšok sveta prenechajte na zvyšok sveta. Nenačúvajte.

Najlepšia sebaobrana je nenačúvanie názorom iných na vás. A najlepšia výhovorka je začať kritizovať niekoho, kto robí viac ako my. Číňania majú na to ďalšiu repliku: “Ten, čo hovorí, ako to nejde, by nemal zavadzať tomu, kto to práve robí.” 😉

P.S.: Kto máte záujem aj o iné Ambaline mandaly, nájdete ich tu.

13 thoughts on “Mandala by Ambala: To jedno dôležité”

  3. ‘Coho niet v mysli, toho niet v hmote.’

    (…mi napadlo, a potom som polhodinu nehybne sedela, rozmyslala nad Schrödingerovou mackou a konceptom ‘je tam ta zlta stolicka, aj ked sa na nu prave nik nediva?’
    A stale mi pride, ze nieco tam je, ale nie je to zlta stolicka 😉 Takze mozno predsa lepsie: ‘Mysel utvara hmotu’?)

    Liked by 1 person

    Odpovedať

    • 🙂 Myseľ neutvára vôbec nič… Myseľ nie je tvorca. Myseľ je interpretátor. Vie pracovať len s tým, čo do nej bolo vložené – preto malé deti potrebujú výchovu, ktorá im v prvých rokoch života vysvetľuje, čo je čo a čo z toho, čo vnímajú, vnímajú aj iní ľudia a preto sa tomu hovorí “realita”.

      Takže tá žltá stolička tam je, aj keď sa nepozeráš – ale možno nie je vtedy ani žltá, ani stolička. 😛 Keď sa pozeráš a poznáš koncept stoličky a žltej farby, tak sa pre teba prepojila z “potenciálu” do “hmoty” a je tam. Keď sa nepozeráš, ešte stále tam je ako energia/potenciál a pre hocikoho iného môže byť hocičo iné – napríklad aj “žltá stolička”, ak daný človek pozná koncept stoličky a žltej farby… a zrovna nejakú stoličku alebo žltú vec hľadá a preto vníma.

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • Podľa Dr. Dispenzu denne prejde našim mozgom 60-70 tisíc myšlienok a 90% z nich sú rovnaké ako včera. Rovnaké myšlienky nás vedú k rovnakým voľbám, rovnaké voľby povedú k rovnakému jednaniu a rovnaké jednanie nás povedie k rovnakým skúsenostiam , rovnaké skúsenosti vyvolávajú rovnaké emócie a rovnaké emócie aktivujú rovnané myšlienky , ktoré ovplyvňujú naše biologické fungovanie, ktoré má vplyv na naše správanie a tým vytvára našu jedinečnú osobnosť a osobnú realitu. Emócie nás držia v zajatí minulých skúseností. Ak chceme zmeniť svoju budúcnosť mali by sme dokázať v prítomnosti ustriehnuť svoju myseľ, aby nerozvíjala myšlienky na to, ako by sme žiť nechceli, ale na to, ako by sme žiť chceli. Analytická myseľ oddeľuje vedomie od podvedomia. Zážitky sú pre myseľ a prežívanie pre telo.
        Nové myslenie teda tvorí novú osobnosť 🙂

        Liked by 1 person

      • Problém je, že aj to, čo “chceš”, je produktom myšlienky.

        Nerozumiem tomu rozdielu medzi zážitkom a prežívaním. Aby si niečo prežívala, potrebuješ to predsa zažívať, nie? Tam sa strácam.

        Páči sa mi

      • Sú rôzne myšlienky. Niektoré sú podedené po rodičoch (epigenetika), ďalšie do nás boli nadupané výchovou (Sen planéty, sociálne programovanie), iné vznikli ako naša reakcia na zmeny v prostredí (=podnety) – ale tieto tiež prešli cez bariéru našich vstupných filtrov a presvedčení… Čiže čo sme zvyknutí si myslieť, to si myslieť budeme. Preto sa dá napríklad zmeniť myslenie človeka – cez vnútorný monológ, náhly šok alebo hypnózu. Možno aj cez viac, ale ja som si práve spomenula na tieto.

        Takže ti vraciam otázku: kto je tvorcom myšlienky? 🙂 Keď pozrieš na to zo širokého uhla, sú tri veci, ktoré majú všetky okamihy nášho myslenia spoločné: nejakú zmenu v existujúcom stave, ktorá vyvolá našu reakciu, emocionalitu, ktorá nás núti zareagovať, a nás ako súbor filtrov a interpretačných rutín, ktorý reaguje. Kauzalita, emocionalita, individualita. Alebo ešte inak: 1. dotknutý 2. jedinec v 3. situácii. A produktom tejto “svätej trojice” je myšlienka.

        Tomu vysvetleniu zážitku a prežívania rozumiem. Zážitok je teda prvotný impulz, ktorý vyvolá zmeny v organizme a tieto buď prehlbuješ tým, že k situácii zaujmeš postoj (“prežívanie”), alebo ich vynuluješ tým, že nijaký postoj nezaujmeš. (Sorry, ak som príliš zložitá, ale práve čítam genetiku a to je len o chlp ľahšie ako astrofyzika 😉 .)

        Liked by 2 people

      • Tvorcom myšlienky je teda 1. dotknutý 2. jedinec v 3. situácii, ktorý interpretuje svoju myšlienku cez svoju myseľ, to znamená, že nástrojom ktorý môže jedinec použiť na zmenu svojho myslenia/prežívania/ je jeho myseľ .
        Snažím sa dopracovať k počiatku /zdroju/ tvorcovi toho čo človek v prítomnom okamihu prežíva.
        Zmeniť svoju myseľ je teda najdostupnejší a zároveň najťažší spôsob bytia. Sami sebe sme si najväčšou brzdou.

        Liked by 2 people

      • Je viac možností. Jedna – najľahšia – je vyhýbať sa určitým situáciám. Lenže to nie je život… utekať od všetkého, čo ti nevonia… Úprava vnútorného monológu je trochu ťažšia, pretože si vyžaduje istú mieru sebapozorovania a disciplíny. Najťažšia je dostať pod kontrolu svoje automatické emotívne poryvy – teda vyriešiť si podvedomé emocionálne reakcie a zbaviť sa tých, čo ti neslúžia.

        To, čomu hovoríš “počiatok/zdroj”, vnímam akočisté vedomie – existenciu, kedy máš len oči na prizeranie sa, ale nemáš už srdce, myseľ a vôľu na prianie si. Okamih, kedy duch zvíťazí nad hmotou, pretože pochopil, že neexistuje nič také ako “hmota” – že aj to je len on. 🙂

        Moja otázka: ak je myšlienka tvorcom, kto je ten, kto si ty? Keď si tú myšlienku uvedomuješ ako niečo “externé”, čo môžeš dostať pod kontrolu? Ty si ten, kto si tú myšlienku myslí. Si teda tvorcom ty – alebo myšlienka? Nie si sama produktom svojho myslenia? Potrebuješ chápať túto vzájomnú závislosť, aby si dokázala robiť opatrenia na zmenu niečoho, čo sa necíti najlepšie na celom svete.

        Ešte inými slovami: myšlienka je energia. Ako sa zmení náš pohľad na naše myšlienky, ak sú len energia? Ako taký pohľad pasuje do našej “svätej 😉 trojice”?

        Páči sa mi

      • Človek je “iba” nosič energie/myšlienok a má časovo obmedzený prístup k zadržaniu/ spracovaniu nadelenej energie. Je teda produktom svojho myslenia. Počas života dokáže fungovať na oboch póloch frekvencií. Ktorý prevažuje, tak sa cíti , taký život žije a k rovnakej energii sa pridá po smrti fyzického tela.

        Prioritou/poslaním/voľbou pre človeka by malo byť snažiť sa prostredníctvom jemu dostupných nástrojov transformovať svoju energiu do pólu, ktorý mu je osobnostne bližší. Nehovorím dobrý/zlý ani negatívny /pozitívny, lebo energetická rovnováha (jin/jang) by mala zostať zachovaná.

        Pozemský zákon zachovania energie hovorí, že energia nevzniká a nezaniká, ale sa len premieňa z jednej formy energie na druhú formu energie či na iné formy energií, to znamená , že “naša svätá trojica” ( 1. dotknutý 2. jedinec v 3. situácii ) má v rukách mocný nástroj k transformácii svojej energie a svojim výberom sa môže pridať k celku na jenu alebo druhú stranu.

        Liked by 1 person

Povedz svoj názor