Mandala by Ambala: Než začneme niekoho súdiť…

Mandala by Ambala nás dnes varuje, aby sme nepreskočili fázu hľadania porozumenia a nepúšťali sa okamžite posudzovať iných:

Kým sme nežili život niekoho iného, niet dôvodu myslieť si, že mu čo len okrajovo rozumieme… Čo už my vieme o problémoch, s ktorými sa potýka? O zápasoch s vnútornými démonmi, ktorými si prešiel? Čo  my vieme o jeho nádejách, spôsopbe videnia sveta, o jeho interpretáciách reality a jeho hodnotách, ktoré mu vravia, kedy sa predviedol a kedy zlyhal?

Nič… A rovnako, ako my nevieme nič o týchto veciach, nevedia ani ostatní nič podobné o nás. Takže neposudzujme, ak nechceme byť sami posudzovaní. A keď k nám niekto pristúpi s tým, že dokonale presne vie, čo si myslíme a aký úmysel máme, usmejme sa a povedzme mu: “Prepáč, netušil som, že si odborník na to, ako ja mám žiť svoj život! Skočím si po ceruzu a papier, aby si mi mohol diktovať, dobre?” (A keď ani toto nepochopí, je zbytočné stráviť čo len ďalšiu sekundu v jeho prítomnosti. 😉 )

P.S.: Kto máte záujem aj o iné Ambaline mandaly, nájdete ich tu.

5 thoughts on “Mandala by Ambala: Než začneme niekoho súdiť…

    • Každý sa správa tak, ako sa správať vie. Každý chápe tak, ako chápať dokáže. Prichádzajú z iného príbehu… tak ich nemusíme ťahať do toho nášho, ale ich nechajme vrátiť sa do príbehu, z ktorého prišli. Nemusí byť celý svet presne podľa nás. 🙂 Niekde môžu existovať aj “obyčajní” ľudia bez toho, aby nám prekážali. 🙂 Aj tak majú dosť ťažký údel, žiť v tom svete, ktorý okolo seba vytvárajú. (Alebo aj nie. Možno ho vytvárajú taký, aby sa im žilo ľahšie. 🙂 )

      Liked by 1 person

      • Celá reakcia je dobrá, ale túto vetu som čítala 3 krát…
        …aj tak majú dosť ťažký údel žiť v takom svete, ktorý okolo seba vytvárajú…

        Konečne ma to tak nes…. 🙂

        Liked by 1 person

  1. Už nespočetnekrát som sa pristihla pri myšlienke: Ako je možné, že sa ľudia k sebe /k iným správajú tak sebecky/ neuvedomele/ nezodpovedne ….v súvislosti s následkami a rádiusom svojho konania. Ty Hela hovoríš, že každý sa správa tak, ako vie a v tom asi bude” pes zakopaný ” 🙂 …čo ak nevie???

    Ja si myslím, že ak sa človek prestane vzdelávať ( duchovne, odborne, profesne ) a skúmať historické fakty a súvislosti, začne stagnovať a jeho správanie bude podmienené jeho stupňom poznania. Ja som v tomto čase obklopená intelektuálmi, ale pochádzam z prostredia, kde sa knihy veľmi nečítali , takže to viem aspoň porovnať.

    V detstve a dospelosti sa začína formovať náš svetonázor a nakladáme si káru, ktorú počas zrelého veku ťaháme a keď už nevládzeme, začíname z nej odhadzovať. Niekto sa obráti na vieru, niekto sa borí sám. V každom prípade miera vedomostí ovplyvňuje spôsob ako sa dá vysporiadať so situáciou.

    A aj keď dnes nebude celý svet presne podľa mňa, bude mi moje poznanie stačiť k tomu, aby som nestrácala svoj čas súdením a komentovaním iných, ale aby som sa išla radšej trochu povzdelávať …. že na čo? Napríklad na to, aby som si vytvorila svoj názor, ktorý neovplyvní tendenčný článok v novinách natoľko, aby ma zavzdušnil na niekoľko hodín, alebo aby ma nerozhodilo primitívne správanie niektorých spoluobčanov 🙂.

    Páči sa mi

    • Náš hlavný problém býva v tom, že očakávame, že všetci budú vidieť náš svet našimi očami. 🙂 Nebudú. Majú svoje oči.

      Práve teraz čítam knihu, ktorá popisuje, ako sa vytvára naša osobnosť a že je to zlepenec našich talentov (genetiky), rodinnej výchovy, spoločenskej výchovy, ale aj rodinnej dynamiky a roly, ktorú nás rodina nútila/viedla napĺňať v detstve… Všetko toto nás programuje presne tak, ako sa programujú počítače. A keď vopcháš do Wordu nejaký dokument, bude s ním vedieť urobiť len to, čo taký Word dokáže. Ak v živote Word nespolupracoval s iným programom, bude si myslieť, že iné programy neexistujú (a to ani tie, ktoré ho aktivujú, pretože on sa “zobúdza” až následkom ich činnosti).

      Dlhej reči krátky zmysel: musíš najprv zažiť Excel, aby si pochopila, že celý svet nie je Word. Kým to nezažiješ, budeš sa stále pohybovať v svojom blude o tom, že všetko má byť ako Word.

      Ale len čo raz zazrieš niečo mimo seba, dostaneš záchytné body, ktoré ti pomôžu dať ten tvoj Word do perspektívy. A čím viac toho iného zažiješ, tým viac sa otvára tvoja perspektíva a ty začínaš byť schopná nebyť už len Word, ale aj Excel a PowerPoint a Access a InDesign a Goldwave… 🙂 Takže to, do akej miery sú ľudia schopní tolerovať niečo iné, závisí od toho, nakoľko boli tomu “inému” vystavení – a nakoľko to ohrozilo piliere, na ktorých je postavený ich vlastný svetonázor. Pretože ak si Word myslí, že nedokáže existovať v prostredí, kde sa premáva ešte aj Excel, tak buď vôľa tvoja – nedokáže v takom prostredí existovať a bude musieť každého presviedčať o tom, že Excel na ňom pácha “čiernu mágiu” 😛 .

      Dôležité nie je neposudzovať a nekomentovať iných. Dôležité je pochopiť, že sú takí z istého dôvodu a kým im to funguje, nech žije rôznorodosť! Ale tak, ako u všetkého: tvoja sloboda končí tam, kde začína moja. Môžeš byť rôznorodý tak dlho, kým nezačneš upierať právo rôznorodosti mne, alebo kým tvoja rôznorodosť priamo neohrozuje moje prežitie. A potom nastupuje drsný Darwin a uvidíme, kto si dokáže zjednať svoj priestor! 😉

      Liked by 2 people

Povedz svoj názor