Prenášam sem z Belangelo jeden z tých nádherných múdrych citátov:

“Som to, čo si myslím o tebe v tom okamihu, kedy si to o tebe myslím. Je jedno, či to popieram alebo nie – jednoducho to tak je: som to, čo si myslím o tebe v tom okamihu, kedy si to o tebe myslím.

Napríklad: “Ty si taký krutý!” Cítite to? Aké kruté je odo mňa ukazovať ti niečo, čo nie si pripravený vidieť! Alebo… čo pre teba nemusí byť pravda.

Z pozície koho práve hovorím? Spomínate si na tie tri pozície? Moja, tvoja a pozícia Univerza (alebo Boha či akokoľvek inak si to chcete nazvať).

A ak sa práve venujem posudzovaniu teba, nevenujem sa tomu, aby som pozrel na seba… a tak na sebe nepopracujem.

Takže poďme využiť všetky tieto posudzovania v náš prospech. Spochybnime ich a vráťme ich späť k sebe. Ja som to, čo si myslím o tebe v tom okamihu, kedy si to o tebe myslím.” — Byron Katie

Preto sa hovorí, že niekto iný je naším zrkadlom – pretože to, čo v ňom vnímame, musíme mať schopnosť vnímať – a teda sme sa s tým už museli niekedy v našom živote stretnúť. Museli sme to zažiť. Buď u seba – alebo u niekoho iného. A tak nám naše vnímanie tohto človeka zrkadlí náš zážitok z minulosti.