Prišlo mi mailom:
Prečo je toľko ľudí večne nahnevaných?
Všimli ste si? Hnev plodí ďalší hnev. A všetok tento hnev má schopnosť premeniť sa nakoniec na nenávisť. Ak sú vaše vlastné emócie nevyvážené, stretnúť niekoho rozhnevaného vám dokáže dodať poslednú kvapku a preklopiť vás na tú negatívnu stranu vecí – a ponoriť vyše uší do stresu a nepohody.
Hnev pomaly odhrýza z každej nádeje, že raz bude radosť, pohoda a pokoj v duši. Nielenže nás rozožiera znútra, ale sa prelieva aj do životov tých, ktorí sú nám blízki a drahí.
Ak dovolíme hnevu, aby ovládal náš život, tak ho zničí.
Dávam si to sem ako memento, keďže ja som tiež taká prskoletka… Momentálne mám dve témy, ktoré potrebujem ošetriť. Jedna z nich je hnev (a Univerzum sa prostredníctvom mailov už zjavne začalo starať) a druhá je bezdôvodný hlboký smútok.
Len čo si ozrejmím, čo s nimi, zverejním to aj pre iných, čo možno majú ten istý problém… A ak vy máte k týmto dvom nejaké informácie alebo návody, tiež mi pomôže, ak ich sem napíšete…
Prišlo mi mailom:
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Rozmýšľam, kde je príčina dlhodobého hnevu a smútku, ak si ich človek neželá. Myslím vedomý človek, inteligentný. Prijme svoju situáciu, pochopí ju, rozanalyzuje, syntetizuje, nájde riešenia. Je to nedostatok energie k zmene, alebo nedostatok motivácie? Aké existuje skutočné riešenie?
Páči sa miLiked by 2 people
Teraz som práve čítala knihu, kde sa zbudhističtený psychológ zapodieva práve týmto. Hovorí o štyroch hlavných pocitoch: smútok, hnev, strach a vytrženie. Tieto pocity sú vraj naša reakcia na 5 základných faktov života: 1. všetko sa mení a končí (=”s-rie ma”), 2. veci sa nevyvíjajú vždy podľa tvojich predstáv (=”s-rú ma”), 3. život nie je vždy fér (=”s-rie ma”), 4. bolesť je súčasť života (=”s-rie ma”) a 5. ľudia nie sú lojálni a milujúci po celý čas (=”s-rú ma”). “Sme zarmútení stratou, nahnevaní na nespravodlivosť, vydesení nebezpečenstvom a vytešení zo šťastia.”
Podľa mňa je to reakcia na to, čo vnímame ako “príkorie”. Extrovertovanejšie povahy zúria, introvertovanejšie povahy smútia. Všetci sa boja, že to nedajú. A potom príkorie prekonajú a sú vo vytržení. 🙂 Moja skrátená verzia budhizmu (už z neho chytám koprivku). 🙂
Jedna vec je rácio. Rozum dokáže pochopiť a zdôvodniť si takmer všetko a vďačne sa prihlási ku čomukoľvek, čo mu dáva aspoň aký-taký zmysel. Ale okrem racionálnej beštie sme vovnútri aj emocionálna beštia a nesieme so sebou ešte z detstva nejaké nenaplnené túžby a očakávania. Dúfame, že sa nám nejako – akokoľvek – zázrakom naplnia. A súčasne rozum hovorí, že “snívaj, snívaj”. Len čo dôjde k tomuto vnútornému rozhovoru medzi rozumom a srdcom, rozum je v pohode, lebo poznal vysvetlenie a odpoveď, ale srdce “krváca” – a odtiaľ prichádza náš smútok. Alebo hnev, ak nás rozum svojimi pindami navyše aj dožral. 😛 Toť moja nebudhistická (škrab-škrab) verzia “sveta podľa Suníčka”.
A teraz k tej motivácii: Myslím, že sa treba povenovať srdiečku a zistiť, kde je v ňom zapichnutý tŕň. A potom ten tŕň vytiahnuť a miesto po ňom vyčistiť od hnisu a zalepiť niečím, čo vyzerá veľmi podobne ako naplnenie pôvodnej túžby. 🙂
Páči sa miLiked by 2 people
[…] sem „zoslušnenú“ verziu nedávnej komunikácie z Eprakone, pretože si myslím, že to je otázka, ktorá možno zaujme […]
Páči sa miPáči sa mi