Odkedy mi Gabriel zaklamal, stratila som o anjelských úplne záujem. Chvíľku som uvažovala, že sa spolčím s Carlosom, ale potom som sa rozhodla naučiť sa svoju lekciu poriadne. Zjavne som na tom najlepšie ako samostatná jednotka, ktorá sa nikomu neprispôsobuje a nikoho nepúšťa do svojho príbehu. Dokážem len toľko, na koľko si trúfnem. Nemienim uzatvárať nové spojenectvá. S Carlosom budem skúmať a budem sa od neho učiť, ak vznikne taká situácia, ale už sa na nikoho viazať nebudem.
S tým som sa vybrala na svoju lúčku. Šla som tam s tým, že s Carlosom podnikneme ďalší výlet do sveta bublín. Bola som celá nervózna, pretože to bolo moje prvé “vylezenie z tela” po tom, ako som anjelských poslala kamsi, a bolo mi jasné, že na nich môžem natrafiť. Tak som si dala pravidlo, že hovorím len so zvieratkami a Carlosom, ale aj kontakt so zvieratkami zatiaľ budem silno obmedzovať. Tak som sa vmyslela na svoju lúčku a trielila som k pníku bez toho, aby som veľmi pozerala napravo-naľavo. Všimla som si veľkú modrú vážku a nejaké vtáky, ale nepozerala som na ne, len aby som nevyvolala kontakt.
Ako som sa blížila k pníku, napadlo mi, že teraz už nemám žiadnu povinnosť správať sa rozumne a ohľaduplne. Čo keby som nevolala Carlosa, ale vydala sa do temného lesa? Len tak, bez istenia a bez výhrad – s tým, že buď to uhrám alebo nie?
Ešte som nedomyslela do konca a už som bola rozhodnutá… Obišla som pník a šla k temnému lesu. Rozhrnula som krovie a vošla som dovnútra.
“Zí-a, si tu?”
Bola tam tma ako vždy. Tentokrát som Zí-u skôr cítila ako videla. Zaregistrovala som, že je vpravo odo mňa – a uvedomila som si, že vždy bola vpravo odo mňa! Napadlo mi, či to má nejaký význam… ale nezdržiavala som sa rozoberaním. Energie momentálne nemám niekedy už takmer ani na dýchanie, takže sa obmedzujem len na to najnutnejšie.
Cítila som, ako sa sunie ku mne.
“Vie o mne už tá mužská energia, čo metá šípmi?” spýtala som sa.
“Ešte nevie, ale čoskoro sa dozvie.”
“Ako sa vlastne volá?”
Cítila som jej prekvapenie. “No predsa Zí… a,” odpovedala.
Vtedy som pochopila. Zí-a je názov ich sveta a oni nie sú samostatné jednotky, len súčasť toho sveta a preto sa volajú rovnako… Už som to tušila minule, ale teraz mi to potvrdila.
“Zí-a, zavoláš, prosím, ten mužský princíp? Chcela by som s vami hovoriť. Nie som tu ako nepriateľ. Vieš, že chcem ísť domov, ale neviem, ako na to. Sľúbila si mi, že ma vezmeš na miesto, kde som do vášho sveta vkročila. Nepotrebujem, aby ma tu niekto naháňal a šiel po mne… Povieš mu to?”
“Už ide a vie to,” povedala takmer veselo.
Cítila som, ako sa energia v tej tme mení a ako na mňa trochu tlačí. Bol vľavo.
“Nie som tvoj nepriateľ,” vyhŕkla som. “Nič vo vašom svete nechcem robiť ani meniť. Som tu len tak.”
Teraz ide časť rozhovoru, ktorú si už presne nepamätám (nemala som čas zapísať si to, kým to bolo čerstvé, a po troch dňoch je to už značne vyšumené). Počas toho rozhovoru bol ku mne najprv trochu strohý, ale všimla som si, že ma oslovuje ako ženu.
“Myslíš, že moja energia je ženská?” prekvapila som sa. Doteraz som vždy bola v tom, že som najväčší alfa-samec, akého som kedy stretla – len že sa nie vždy prejavím. Najprv ma treba naštvať. 😛
“Samozrejme, že si ženská energia… mäkká a prispôsobivá. Obmedzuješ sa. Nedovoľuješ si byť všetkým zo seba. Nastavuješ sa na iných. Napríklad na nás.”
Zarazilo ma to. Zamyslela som sa (hoci ma to skoro vytiahlo späť do hmoty) a zistila som, že má pravdu. Vždy som sa nastavovala na iných. Nevnucovala som svoj názor. Brala som to tak, ako že moja nadradená inteligencia si uvedomovala viac než oni, že názor je len názor, ale keď sa to tak vezme – výsledok bol rovnaký… Vždy som bola len “upravená verzia” zo seba. Nikdy nie plná ja.
“To preto, že sa nemáš vôbec rada,” povedal.
Aj toto sedelo. Naučila som sa vážiť si to, čo som a čo dokážem – ale nenaučila som sa to mať rada. Nevdojak som si spomenula na knižku, čo som kedysi čítala. Bola to nejaká sci-fi o tom, že ľudia chodili na iné planéty tak, že vošli do prístroja, ktorý ich zmapoval a poskladal ich presnú kópiu v prístroji na tej inej planéte. Do istého bodu zdieľali všetko – život, city, spomienky – a potom prišiel bod replikácie a keď ten replikant zistil, že je na inej planéte, dostavil sa pocit, že bol vytrhnutý zo svojho života a prehral. A toto je môj pocit, odkedy si spomínam, aký pocit zo svojho života mám.
Ako som tam stála v tej temnote a mozog mi fičal na plné obrátky, musela som si priznať, že ako ten, čo prehral, vlastne neviem, čo je to “mať rád”.
Trochu to mnou otriaslo. 😦
Vysvetlila som im, že sa chcem dostať do sveta, odkiaľ som prišla. Poprosila som ich, či by ma nedoviedli na miesto, kde som prešla hranicu ich sveta. Zaregistrovala som trochu zarazenú odmlku, a potom sa odrazu Zí-a rozhýbala a jedna jej “vetva” začala predo mnou točiť tmu tak, že sa v nej vytvoril ešte temnejší vír a začal ma vťahovať. Cítila som, ako sa začínam hýbať vpred, do jeho stredu. Cítila som sa ľahko ako pierko, len mi už dochádzala energia a bála som sa, či nezaspím skôr, než do toho víru vojdem.
Odrazu som zacítila mocný úder do chrbta (zrejme od mužskej energie) a ten ma vykatapultoval do svetla.
Nevnímala som nič než žiarivé svetlo bez tvarov. Pokúsila som sa naň pozrieť cez svoju “bublinu”. Sústredila som pozornosť do boku. Odrazu sa v tom svetle objavili žiarivejšie záblesky, akoby plávajúce svetielka. Spomenula som si na seriál Raumschiff Enterprise (Star Trek), kde v jednom z dielov presne takéto svetielka lietali priestorom. Uvedomila som si, ako na vysvetlenie svojich vnemov používam seriál zo 60. rokov, a obveselilo ma to.
Odrazu svetielka začali na mňa nalietavať. Mala som pocit, akoby do mňa vrážali. Ich nálety sa zhusťovali. Nakoniec boli také husté a silné, že ma vyrazili zo svetla späť do temného lesa.
Obe energie ma už čakali. Povedala som im, čo sa stalo.
“To preto, že si mala pevnú podobu,” vysvetlila mi mužská energia. “Zasa si bola len niečo zo seba. Vtedy sa tvoja obálka spevní a poskytuje miesto, do ktorého možno udrieť. Keby ti bolo všetko jedno, keby si bola plná ty a rozliala sa do priestoru, neboli by sa mali do čoho zaprieť a prešli by cez teba.”
Dávalo mi to zmysel. Nabudúce sa pokúsim ísť tadiaľ bez toho, aby som si aktivovala telo, aj keď neviem, ako potom budem pozerať cez svoju bublinu… 😕
Ešte chvíľku sme sa bavili. Obe energie mi ponúkali, či nechcem zostať v ich svete s nimi. Trochu ma hrialo pri srdci, že o mňa aspoň niekto stojí, ale moje rozhodnutie je už nemenné – už sa s nikým nespájam. To však neznamená, že za nimi znova neprídem. 🙂 Musím vyskúšať, či sa bez tela dostanem do toho svetla a niečo tam vyskúmam.
Tak som im povedala, že ich prídem znova pozrieť, a vrátila som sa späť na svoju čistinku. V diaľke som videla dve ľudské postavy. Povedala som si “asi anjelskí” a nevenovala som im pozornosť. Prestali ma zaujímať. Miesto toho som sa pobrala cez čistinku do lesíka, ktorým sa vraciam do svojej každodennej reality.
A uvedomila som si ešte jedno: keď som v mimofyzickej realite, správam sa diametrálne odlišne od toho, ako sa správam v hmote. Komunikujem. Keby ste ma stretli v hmote, zistíte, že takmer nehovorím. Niekedy neodpovedám, ani keď som oslovená. A rozhodne neoslovujem nikoho napravo-naľavo a neprijímam od nikoho rady.
Divné. 😕
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
keď tak spomínaš sci-fi, a tvoje pocity aj spôsob, ako ich prežívaš, mne sadla hlavná postava z teraz nového filmu Captain Marvel. Na to že neznášam komiksy aj ich sfilmované verzie, v tomto konkrétnom filme cítiť ženskú ruku režisérky, takže emócie, nevyslovené aj potláčané myšlienky hlavnej postavy tam takmer svietia.
Sloboda je úžasná vo svojej nezávislosti, bez nutnosti niekam patriť alebo začleniť sa. Sloboda skautov (toho “typu bytostí” ktoré majú kľúče od všetkých brán) je ešte znásobená množstvom svetov, kam môžu prísť, ale nemusia ostať 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Sloboda je. Bodka. Ak si totiž uvedomíš tú úžasnú osamelosť, keď sa vesmírom presúvaš ako taká uzavretá bublina a nikde nemáš koreň a nikdy si nemôžeš povedať “dorazil som”, no tak ámen tma. 😕 Nie sú len plusy. Ale tiež je fakt, že si nevyberieš. Si, čo si – tak to aspoň buď tak dobre, ako len dokážeš… s tým dobrým rovnako, ako s tým zlým. 🙂 (A opakuj si ako ja dnes: “Nadýchnem sa ešte, alebo to už vzdám? Mám ešte silu nadýchnuť sa? Vzdám to? Ho*no!” A znova nádych. 🙂 )
Páči sa miPáči sa mi
hej, hej, niektoré čarovné slovíčka s hviezdičkou vedia dobre nakopnúť a naštartovať 😀
možno to bude znieť dosť hrôzostrašne, ale ja sa už necítim doma nikde, ani v rodisku, ani vo vysnenom a vybudovanom bydlisku. A nie, nie je to nijakými osobnými, rodinnými alebo sociálnymi krízami. Z jedného svojho dávneho zložitého sna si pamätám: ako ma o niečo bytostné pripravili, a že mi ostáva jediné: hýbať sa, nezastať a nezapustiť koreň, lebo sa zo mňa stane to isté čo stretávam okolo seba: stĺpy a ich rozvaliny. V tých snových symboloch boli stĺpy kedysi ľudmi, čo zabudli na svoje poslanie a ostali na mieste, ktoré si vybrali stali sa niečím iným ako boli, než sa vzdali.
Takže asi pre mňa platí to “ámen tma”, viem o osamelosti medzi množstvom ľudí,
..ale zase, sa viem podeliť o to čo zažijem, skúsim a zistím ako družica letiaca vesmírom 🙂 s originálnymi bytosťami a ľuďmi so srdcom, veľa z tých čo sem píšu, z ktorých sa nestali stĺpy, len by ma zaujímalo čo sa to stalo, to “vytrhnutie zo života”
Páči sa miLiked by 1 person
Nerozumiem, čo by ťa zaujímalo – čo sa vtedy stalo tebe, alebo čo sa stalo tým druhým?
Páči sa miPáči sa mi
Si, čo si – tak to aspoň buď tak dobre, ako len dokážeš… s tým dobrým rovnako, ako s tým zlým….👏to je o přijetí odpovědnosti za svůj život – to čarovné slovíčko s hvězdičkou je určitě zkratka pro Hoponopono 👅, praktické 👍
A jak se dnes cítíš Heli ? Z článku jsem pochopila, že popis tvého energy stavu je tři dny starý
Páči sa miPáči sa mi
Odpoviem tak “šalamúnsky”, po toltécky… Keď som zistila, že mi zaklamali, posunul sa môj kotviaci bod svojvoľne do miesta, v ktorom NIET anjelov. No a keďže 99% energie som brala od nich, tak si vieš predstaviť, ako to vyzerá… Včera som napríklad dočítala ďalšiu Castanedovu knihu a keďže som nevedela zaspať (nový prejav), išla som si vybrať novú knižku na čítanie. Tak, ako dovtedy – “energia vyberie”. Suniem ruku popri knihách – a nič… Proste ešte aj táto energia prestala tiecť. 🙂 Vzala som na vedomie a pokúsim sa nájsť nový spôsob, alebo potom už fakt len zomrieť. To druhé sa mi momentálne páči viac. Ale žiadne strachy, v pondelok už idem k lekárke. 😉 (Toľko o dôslednosti istej úžasnej velebosorky.)
Páči sa miLiked by 1 person
To ja práve neviem čo sa stalo 🙂 . Celý ten sen si úplne podrobne pamätám, len z tej príčiny pocitu – že niečo sa stalo, že už to nie je v poriadku a ani nebude – neviem nič, mám iba pocit tej zmeny že niečo sa stalo a teraz mi niečo chýba. Zrejme aj mne, a aj tým ostatným, čo sa z nich v tom sne stali (metaforicky) stĺpmi a rozvalinami.
Ale vedieť to, by mi možno pomohlo pochopiť viac z toho ako sa veci vo vesmíre dejú 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Neviem, či sa chytám správne… ale traumu “vyhnania z Raja” 😉 (keď to napíšem takto, tak to už dostáva trochu zrozumiteľnejší kontext, pravda?) nosíme so sebou asi všetci. Je to spomienka na to, že pôvodne sme boli niečo iné, a je to podľa mňa sprievodný jav pohyblivejšieho kotviaceho bodu. Len čo si začneš uvedomovať, koľko toho okolo teba je, s čím si v svojom pôvodnom programovaní vôbec nerátal, tým viac máš pocit, že je tam “ešte niečo iné”. A tí, ktorých kotviaci bod sa nepohybuje, môžu sa nechať pomaly v svojej stĺpovitej nemennosti ohlodávať zubom času.
Dúfam, že nekecám na celkom inú tému 😛 …
Páči sa miPáči sa mi
Tak já ti přeji ať se ti to 1% brzy rozšíří ať máš zpět svůj elán, zdravíčko a vše co ti dělá radost. 🍀
Já mám zas energie přebytek, taky nepotřebuji tolik spát, v noci jsem často navštěvovala lednici, až se začala rozpouštět námraza 😏🍗, před chvílí jsem doplela zahradu a vypadá to, že se začínám vybíjet na normál. Taky mám novou knihu od Castanedy Síla ticha, ale v takovém stavu nedokážu klidně posedět a soustředit se.
Páči sa miLiked by 2 people
Vždy je to o Tom byť samostatná jednotka…ostatní sú nápomocní…v horších chvíľach je dôležité byť samostatný ‘element’, lebo vtedy sa barličky a pomocníci stávajú príťažou…skresľujú tvoj vlastný výsledok…. Si skreslená mnohými spôsobmi…načo kresliť.?? Miluj sa sama…sama zo sebou…je to to najkrajšie…pre baby najprv smutné…ale to je ich brána…
Páči sa miPáči sa mi
Môžem mať otázku? Čo si to vlastne chcel vyjadriť? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Otázka je tvoj poklad.a tvoj poklad je len v tvojom srdci…
Páči sa miPáči sa mi
A z nejakého dôvodu si usúdil, že práve toto neviem… Ďakujem. Ďakujem so slzami v očiach.
Páči sa miPáči sa mi
Nespolieham sa na nikoho. Odstrihol som to všetko…tak som reagoval na to, že anjeli su nápomocní, veľa báb sa chytá slov ale na smrteľnej posteli pri tebe anjeli nebudú ..tam budeš žiariť iba ty vo svojej samote…
Páči sa miPáči sa mi
Vidíš… Bolo by pomohlo porozumeniu, keby si to bol napísal okamžite takto, bez poetických opisov a náznakov.
Ale jedno ma prekvapuje – nie si náhodou tak trochu šovík, keď sa v tvojom názore len “veľa báb” chytá slov? Neplatí to isté aj o chlapoch, čiže o celom ľudstve? (Nie že by ma to zaujímalo; len pozorujem, že buď si verbálne totálne nezručný, alebo je za tvojimi slovami latentná potreba udrieť si. Ani jedno z toho ma neoslovuje. Rodžer a ouver. 🙂 )
Páči sa miPáči sa mi
Verbálne som zručný a dnes možno trošku neotrely…tak som to aj neotrelo napísal…aby som trošku vytočil a trošku pomiatol…to som už ja…abecedu vie každý, hovoriť už menej ľudí…a predať niečo druhému niekomu takmer nikto…lebo veľa ľudí má veľa pavučin na očiach…a ty si velke zviera .ja ti nemám čo hovoriť….jediné to o odsunuti anjelov a ich “neotravovani” som chcel dať na margo.. takže tak…slnko v duši helar…
Modlím sa aj za teba aj za všetkých… Si majákom pre veľa bytosti….
Roger that..over
Páči sa miPáči sa mi
= “veľké zviera”
Páči sa miLiked by 2 people