Od zimy do jari: deň 64

Helar Sun Belangelo 12 komentárov

Otázky na zamyslenie:

  1. Kde v svojom živote sa snažíte meniť iných, len aby ste nemuseli meniť svoj vlastný prístup?
  2. Akú hodnotu si tým pestujete/chránite? => Do akého väzenia sa tým uzamykáte?
  3. Aké veci obvykle svojmu okoliu zazlievate? Čo vypovedajú o hodnotách. z ktorých nie ste momentálne ochotní (schopní) ustúpiť?

12 thoughts on “Od zimy do jari: deň 64”

  1. …tam,kde nesúhlasím s ich postojom k životu. Prečo mám tendenciu interferovať niekomu do jeho cesty? Keď mi na niekom veľmi záleží a vidím, že vedome si vyberá spôsoby ako sa umučiť,len aby druhým pomohol, ide ma roztrhať… Snažím sa zmeniť svoj prístup,ale neúspešne, lebo vždy,keď ma ten človek vyhľadáva chtiac či nechtiac ma zavalí svojimi bremenami.
    A teda som vo väzení sama so sebou a svojimi myšlienkami ako úplne uniknúť akémukoľvek kontaktu, čo nie je ľahké, lebo tomu človeku vlastne vďačím za nekonečne veľa … vytiahol ma z najhoršieho nejeden krát.
    čo zazlievam? že nežije šťastne … že žije akoby len musel.

    Liked by 3 people

    Odpovedať

    • Vieš, ale pri všetkom tom výpočte sa pozeráš na jeho život svojimi očami – cez svoje hodnoty a cez to, ako by si sa cítila ty, keby si bola na jeho mieste… “Že nežije šťastne.” Čo ak práve to, ako sa rozdáva iným, je jeho definícia “šťastia”? Mala som kedysi kolegyňu. Šikovnú babu, pracovala ako sekretárka riaditeľa, nekonečne príjemná a všestranne obľúbená. Chodila som za ňou pravidelne na klebety – proste kamarátili sme sa. Ona bola tiež taký ten “ochotný” typ. Každého sa spýtala, ako sa mu vodí, a keď mal problémy, ochotne ponúkla pomoc. Až si ľudia zvykli za ňou chodiť s každou maličkosťou. Až z toho mala roboty vyše hlavy a kvôli “pomáhaniu” iným nestíhala svoju vlastnú robotu. Raz som ju zastihla v takom ubolenom rozpoložení a vysťažovala sa mi, ako ju všetci ostatní využívajú a ona pri tom prichádza skrátka… Vtedy som sa s jemnocitom mne vlastným ozvala: “A prečo im neodmietneš pomoc?” Pozrela na mňa, akoby som bola Votrelec. To bol posledný deň, čo so mnou rozprávala, a prvý deň, kedy proti mne začala brojiť. 😉 Až neskôr som pochopila, že ona sa potrebovala cítiť ako martýr, ona sa potrebovala obetovať pre iných… a poukázanie na to, že by to nemusela robiť, bolo v jej očiach znehodnotenie nášho priateľstva. 🙂 Šit hepenz. Nebola by som dnes taká múdra, keby to bolo inak. 🙂

      Liked by 1 person

      Odpovedať

      • Áno, do určitého času som si hovorila, že “každého robí šťastným niečo iné” – až dokým sme sa nestali tak blízkymi priateľmi, že čo stretnutie, to situácia, kde som si vypočula ako nevládze, nebaví ho, a je mu ťažko, ale vraj čo už – ako Gizka Oňová hovorí – “idem,riešim” :D. Ale asi áno, asi je to forma šťastia pre určitých ľudí – cítiť sa ako martýr.
        Veru, už som reagovala ako ty pri tvojej priateľke a určite nie s takým jemnocitom ako ty ;). Ale zatiaľ ma ten človek neodpísal, čo by som si niekedy aj zaslúžila 🙂

        Liked by 1 person

      • Otázka je, čo si tým pripravuješ. Uvedomuješ si, že jeho prítomnosť otvára v tvojom príbehu bránu drámam? Minule som počula jednu babu, koučku zhmotňovania: Všetko okolo nás je náš “vision board”, vizualizačná tabuľa pre naše prianie. Takže vlastne vizualizuješ svetu, že chceš okolo seba mať vyčerpaných, ubolených a večne si sťažujúcich ľudí.

        Zamysli sa a rozhodni sa. 🙂 Ale potom nenariekaj. 😛

        Liked by 1 person

      • A “vision board” je to, čo nosím v hlave podvedome?/vedome? a potom sa mi to chtiac či nechtiac dostane do cesty? …teda sa mi snažíš povedať, že keď odstrihnem káble stratím signál? polopate prestať sa stretávať a tým sa zbaviť problému?
        Veeeeľa otáznikov takto na nedeľu 😀

        Liked by 1 person

    • …ja by som sa odrazil od vety : ” …vďačím mu za nekonečne veľa…vytiahol ma z najhoršieho nejeden krát ” – takže s tými nožnicami a strihaním káblov by som sa veľmi neponáhľal.
      Existujú medzi nami jedinci, nazvime ich záchranári. Niektorí zachraňujú túlavých psov a mačky, iní les, ďalší zasa iných ľudí, čo sa ocitli v prúseri. Motivácia môže byť rôzna, ale dajme tomu , že z toho majú dobrý pocit a že ich to vnútorne napĺňa. Nie je na tom nič zlé, naopak a veľa z nás môže hovoriť doslova o šťastí, keď sa v naozaj kritickom okamihu objavil vedľa nich niekto, kto mu podal pomocnú ruku.
      Problém podľa mňa nastáva v okamihu, keď sa z toho stane niečo, čo sa správa ako nezvládnutá vášeň – ako keď hráč pokru vedome odignoruje, že svoj stratový limit pre tento deň prečerpal a odchádza z kasína v trenkách a následne skočí z mosta.
      Teraz ide o to, nájsť spôsob, ako tvojmu človeku vysvetliť, že tak ako sa nedá jednotlivcovi zachrániť všetky, stromy, psy a mačky, nie je možné zachrániť ani všetkých ľudí , čo sa ocitli v kríze…..a možno táto úloha čaká práve na Teba, aby energie zostali na obidvoch stranách vyrovnané. On pomohol mnohým, Ty máš pred sebou jedného 🙂 .

      Liked by 3 people

      Odpovedať

      • Vieš, budem tentokrát diablov advokát 😉 … Ak ťa niekto vyťahuje z najhoršieho, čo ti vlastne robí? Odstavuje ťa od toho, aby si si našiel spôsob, ako sa z toho vyhrabať sám. :-/

        Ale to môže byť len môj uhol pohľadu skreslený neschopnosťou požiadať o pomoc a prijať pomoc. 🙂

        Liked by 3 people

      • …áno, súhlasím. Ak na seba v plnej miere vezmeš cudzie bremeno, odstavuješ ho od vývoja a poznania a ak to začneš robiť masovo, zatlačí to postupne teba samého do blata. Možno presne tohto sa dotyčný človek dopúšťa, čo ja viem. Ale možno je len niečo ako workoholik pred zrútením, ktorý o svojom “stave” nevie, alebo to odmieta pripustiť.
        Preto som aj písal o hľadaní spôsobu ako dotyčnému vysvetliť, že niečo v jeho živote nie je dobré, že sa tým ničí. Skrátka ponúkať mu iné uhly pohľadu, dokiaľ to sám nepochopí. Čo teda môže byť veľmi, veľmi o trpezlivosti, ale pokiaľ je to tak ( ako píše ririmeba ), že mi na tom človeku veľmi záleží a navyše som si vedomý že on sám opakovane ťahal z najhoršieho mňa, tak to “odstrihnutie sa” by som si ponechal ako naozaj poslednú možnosť, keď už pôjde fakt o život.
        Riešením môže byť aj spojenie síl v kruhu viacerých priateľov, pretože niekto potrebuje dostať množstvo rovnakých podnetov z rôznych adries, než mu príde to AHA, niečo robím zle, prípadne ak sa to dozvie od niekoho, koho on sám vníma ako autoritu, niekto sa spamätá, až keď je konfrontovaný s podobným prípadom a tragickým koncom, niekomu nepomôže nič.

        Samozrejme to, čo tu píšem, je zasa výpoveď o mne a mojom nastavení a to ako tento prípad dopadne záleží od nastavenia dvojice aktérov, od typu ich vzájomného vzťahu a jeho hĺbky.

        Liked by 4 people

      • Zaujímavé postrehy 🙂
        Nie každý je hneď stvorený sa vyhrabať sám z ťažkej situácie, ja som rozhodne nebola. Kto vie ako by som bola dopadla, keby niet jeho. Preto viem, že káble nemôžem prestrihnúť len tak, hoci ma stretnutia s ním v poslednej dobe dosť mučia.
        Už nejeden krát som s ním mala rozhovor typu “nestojí ti to za to”, na čo on ani nereaguje.
        Páči sa mi aj myšlienka osloviť viacerých priateľov, resp. niekoho, koho možno bude “brať” viac ako mňa…. 🙂
        Skúsime, uvidíme. Ja som jeho pomocnú ruku zobrala. Ale tiež sa nedá donekonečna nastŕkať mu tú moju, ale za pokus to rozhodne ešte stojí 🙂

        Liked by 3 people

Povedz svoj názor