Veľa na svete závisí od našej interpretácie. Veci sa dejú a to, ako si ich odinterpretujeme, v nás vyvolá dobrý alebo zlý pocit, urobí z nás bojovníka alebo obeť. Málokedy si to však uvedomujeme; väčšinou sa stávame obeťou našich zabehaných rutín, predpokladov, ktorých sa držíme, ani nevieme, prečo… Snažíme sa, naše predpoklady nás sabotujú a my sa dostávame do závislej pozície, kde svet najprv potrebuje urobiť ťah, aby sme my zareagovali… a tak tancujeme so Životom tieňový tanec, kde sa prispôsobujeme jeho ťahom.

Lenže ak niečo chceme, nestačí prispôsobovať sa ťahom Života. Cestou sme to naše “chcenie” už preinterpretovali toľkokrát, že dnes možno ani nevieme, čo to vlastne chceme! Potrebujeme sa rozpamätať na pocit, s ktorým sme vyštartovali “do boja”. O čo nám šlo? Prečo sme sa rozhodli pustiť touto a nie inou cestou? Ako sme sa cítili, keď sme robili prvý krok? Čo nás viedlo?

Nastal čas pripomenúť si staré východiská. Isteže – dnes sme múdrejší a možno aj trošku skromnejší, ale to ešte neznamená, že môžeme hodiť cez palubu to, čo nám bolo kedysi také dôležité, že sme kvôli tomu pohli zadkom! Ak to bolo pre nás dôležité vtedy, pravdepodobne to bude pre nás dôležité ešte stále. Pripomeňme si, prečo to bolo dôležité – a pozrime sa, ako sa k tomu dostať o krok bližšie z pozície, kde sme práve teraz. 🙂 A potom urobme nový krok a znova skontrolujme, či sme nezačali nahrádzať náš pôvodný ambiciózny cieľ niečím menším len preto, že sa nám to zdalo zvládnuteľnejšie… 🙂