Kríza viery pokračuje: Castaneda, pokus druhý

Nechcem to urieknuť, ale zdá sa, že sa pomaly staviam na nohy. Po takmer polroku “nemohúcnosti” – pričom z nej nemôžem obviniť nikoho, len svoju vnútornú mľandravosť. 😉 Halt, aj ja som len človek. V plnej jeho (ne)kráse.

Už som spomínala, že sa u mňa veci menia a že sa snažím odrezať od anjelov. Vďaka Pierrakosovej som dospela k názoru, že ak sú anjeli len projekcia môjho podvedomia, moja naviazanosť na nich môže predstavovať moje najväčšie obmedzenie, pretože sa všetko nové poznanie v svojom živote snažím otočiť tak, aby mi nenabúravalo môj vzťah k nim. A pretože neviem, či sú mimo mojej hlavy reálni alebo nie, a moja priorita nie je cítiť sa dobrúčko, ale poznať toľko z pravdy, koľko som schopná, angels will have to go… teda do kelu s anjelmi, ide sa skúmať realita.

(Pričom si uvedomujem absurdnosť tejto predstavy v jej plnej kráse. Ak môj prístup k realite je len cez moje vstavané filtre a jeden z nich – vytvorený mnou alebo nie – sú tí moji “anjeli”, tak ak sú reálni, práve sa odrezávam od reality… Lenže 10+ rokov anjelovania neviedlo nikam, nedostala som sa ani o milimeter bližšie k poznaniu alebo uvereniu, že sú reálni, takže je načase vyskúšať inú cestu.)

Naplánovala som si komunikovať s niečím iným. To “niečo iné” som si zadefinovala ako “Život” (v to nemám až taký problém uveriť) a aby som vedela, čo vlastne hľadám, tak som si dokonca náhodne otvorila knižku so šamanskými zvieratami, aby som tomu dala nejakú podobu – a našla som Hada. Tak som šla hľadať Hada – a našla som Snežienky. Všetko v poho, ibaže Snežienky mi okamžite začali dobre známym hlasom a slovníkom odporúčať, že sa mám znova napojiť na anjelov. Previedla som si to do reči ateistu a vyšiel mi zaujímavý preslov: moje podvedomie sa mi snaží navravieť, že mám pri pokuse oslobodiť sa spod jeho vlády zasa začať počúvať jeho pindy.

To už naozaj nepotrebujete byť génius, aby vás to dožralo. :-/

I dožratá som zostala chvíľku celkom bezradne stáť. S kým sa budem rozprávať? Tie rozhovory, nech už boli s anjelmi, šamanskými zvieratkami alebo len čisto ateisticky s podvedomím, pre mňa boli ohromne cenné a veľa mi dali. Posunuli ma o hodný kusisko ďalej. Ak nechcem sama seba klamať nejakými anjelmi, potrebujem nájsť niekoho/niečo, v existenciu koho nemám problém uveriť a nebudem ho spochybňovať.

Trvalo niekoľko rozpačitých dní, než mi napadol Castaneda. S ním mám svoju históriu: už v minulosti som sa s obrovskými problémami dohrabala až k nemu, ale nebol mojím záujmom nadšený a nestál o moju prítomnosť.

Povedala som si, že za nový pokus nič nedám. Povedala som telíčku, nech ma prenesie do môjho lesa. Prekvapilo ma, aký zelený a teplučký bol, hoci v spálni bolo pomerne chladno… Veľmi som sa v ňom nezdržiavala, aby som neoslabovala fokus, a pobrala som sa hneď na svoju lúčku. Bola zelená, trávička ani dlhá, ani krátka, konce som nevidela a neskúmala, pretože “fokus”. Akurát som pozrela na nebo, videla som vtáky, v diaľke som videla hmyz a motýle, našla som pohľadom pník a vyliezla som naň. Tak, ako za starých čias, zdvihla som ruky do neba a volala som po spojení. Súčasne si iná časť môjho mozgu uvedomovala, že to svetlo ma príliš rozptyľuje, tak som “zhasla” a urobila som noc. Videla som trblietajúce sa hviezdy a jeden z Vozov… Potom mi to bolo príliš málo svetla, tak keď som cítila, ako sa ma energia “zhora” dotkla, urobila som rukami okolo seba ochrannú bublinu, v ktorej bolo svetlejšie a necítila som sa taká… čo vlastne? Bezbranná? Opustená?

Zavolala som Castanedu. Tentokrát som nemusela veľmi dlho volať. Objavil sa predo mnou, osoba s bledou tvárou a v čiernej košeli a čiernych nohaviciach. Obvykle som ho videla v bielom, ale tá čierna bola akosi viac na mieste… Netváril sa nadšene. Vysvetlila som mu, že znova chcem s ním kontakt a “učiť sa od neho”.

Neviem, čo som čakala, ale nedojalo ho to. Nezaslzil potešením. Spýtala som sa ho, či si ma pamätá. Povedal, že áno, a že som patrila k anjelom. Odpovedala som mu, že sa snažím teraz od anjelov odpútať. Pokúsil sa na mňa siahnuť. Odrazu som zacítila obrovský tlak na hlavu, šiju a plecia až kamsi do srdca… Zľakla som sa. Očami naznačil na moju ochrannú bublinu. Došlo mi, že na ňu tlačí… Rýchlo som ju rozpustila. Tlak okamžite pominul.

Spýtala som sa ho, či vidí moju energiu. Že ja nijakú energiu nevidím a tak si neviem ani predstaviť, či ju on vidí hneď na prvýkrát, alebo ma potrebuje trochu poznať… A porozprávala som mu to, čo viem – že nie som nagual (čiže troj- alebo štvorčlenitá bytosť), že mi povedali, že som “skaut”, hoci neviem, čo to znamená, ale že to neviem nijako skontrolovať po energetickej stránke… Castaneda vyhlásil, že ma nemusí poznať, že energiu vidí aj tak. A potom sa zarazil. Spolu s ním som bola schopná ako-tak vnímať svoju energiu aj ja. Vyzerala ako hrach, previazaný troma niťami: jedna šla stredom zhora nadol a vytvárala akési “ľadvinky”, druhé dve nite boli hore a dole okolo stredu a vytvárali ďalšie dve brázdy. No, vyzerala som dobreže nie ako tá šunka v závitku. Šesť oddelení. On na to pozeral vypleštenými očami, ja som na to pozerala vypleštenými očami… Vyhlásil, že to ešte nevidel a nepozná, a keď na mňa pozrel, mal v očiach po prvýkrát nie odmietanie, ale záujem. 🙂 I vedela som, že jeho zvedavosť sa prebudila a že sa bude skúmať. Spomenula som si, ako mi Gabriel hovoril, že časť mojej energie je nie z tohto systému, a Castaneda potvrdil, že to je to “v páse vpravo” (aj ja som to tak vnímala) a ešte mi začal hovoriť niečo o tom, ako sa to dá využívať (niečo s prelievaním), ale to som už zabudla.

Vyhlásil, že ale ak ma má prevziať, budem počúvať jedine jeho. Súhlasila som. Povedala som mu, že už s anjelmi (v jeho reči: inorganické bytosti) aj tak nehovorím ani sa nekontaktujem, ale že som ich opustila v dobrom a nemienim im robiť zle. Namietol, že ich budem potrebovať a budem ich musieť začať ovládať. Tu som sa vzbúrila, že ich mám príliš rada a nemienim ich používať ako otrokov a vnucovať im svoju vôľu. (Zas raz jeden učiteľ, ktorého akosi nenadchlo, keď som mu vysvetlila, čo všetko neurobím… 😉 )

Chvíľu som mala pocit, že ma pošle kamsi, ale nakoniec jeho zvedavosť asi zvíťazila. Ja som potom nejako zaspala; myslím, že časť rozhovoru s ním mi ešte chýba. Viem, že som sa ho pýtala, ako ho mám volať (nie oslovovať, ale volať), a on povedal niečo ako Iguaza, čo mi vôbec nič nehovorí a budem to musieť ešte overiť. V tom čase už môj fokus oslabol natoľko, že sa mi do toho zasa začalo montovať vedomie a okamžite začalo slovo prirovnávať k tomu, čo už poznám – napadol mi Oscar Ichazo a ennenagram a odtiaľ som sa už stratila do snov. Takže časť chýba, ale veď nie je všetkých dní koniec…

A ráno mi došlo jedno. Kedysi, keď som čítala Castanedovo The Art of Dreaming (Umenie snívania alebo tak nejak), náramne som sa smiala, ako zavrzol za druhou bránou snívania (v mojej reči “u anjelskych”), hoci ho varovali, čo presne nesmie urobiť… a ako ho museli ísť ratovať. Mala som pocit bohovskej nadradenosti. Ja by som taký kretén nebola! Nuž, netrvalo ani dva týždne a presťahovala som sa na tú Krétu aj ja… a zostala som tam 10 rokov. 10 rokov som sa nedokázala pohnúť ďalej. Našťastie som za ten čas večne niečo na sebe “vylepšovala” a “opravovala”, tak sa mi osobná sila zvyšovala… až po 10 rokoch dosiahla úroveň, že som sa odtiaľ dostala vlastnými silami.

Ľudia, neviete si predstaviť, ako dobre mi zostalo, keď mi toto došlo… Tak úžasne schopná som sa necítila už roky!

OK. New game. Alebo aspoň next level. Nezáleží na tom. Ja idem čítať znova The Art of Dreaming, aby Castaneda mohol so mnou hovoriť svojím vlastným jazykom, nie náznakmi. A na anjelov siahať nebudeme. Sú súčasť zo mňa rovnako ako všetko, čo som zažila, a ak boli reálni, tak sa s nimi raz znova stretnem. 🙂

Alebo aj nie. 🙂

31 thoughts on “Kríza viery pokračuje: Castaneda, pokus druhý

  1. Ja sa uz presne nepamatam aky bol prvy kontakt vas dvoch (Ty a Carlos) ale… Je to tak lahko, ze teraz chcem touto cestou a teraz inou? Neomrzí to Carlosa casom, zacinat znova a znova? A ozaj si sa od anorganickych (cital som v cestine) bytosti odstrihla (myslim Gabrielove prechody)? A samo, ze cakam “dychtivo” ako to bude dalej…

    Páči sa mi

  2. “že ale ak ma má prevziať, budem počúvať jedine jeho” – na toto bacha. Castaneda sa nakoniec dal zlákať na spoločenstvo s Death Defiermi. A to nie s nijakými optimistickými, ale práve s tými, ktorých praktiky a taktiky don Juan a noví vidiaci neuznávajú, charakterizovanými ako “black hand”. On doteraz u mňa nie je 100% rozvážny, podobne ako ho videl don Juan vo všetkých knihách.

    Páči sa mi

      • Matrioshka,

        mám ťa rada, ale z tvojho príspevku som pochopila akurát tak tú emóciu nesúhlasu 😛 . Napr. cez “a to máš odkiaľ, že…” a “ktorí noví vidiaci”?

        A nerozumiem jednému: “odkiaľ máš, že majú niečo spoločné s Castanedom?” Kto, Noví Vidiaci? Alebo Death Defier (ak sa správne pamätám, Castaneda sa dostal do kontaktu len s jedným)?

        Páči sa mi

      • Individuálne pochopenie niečoho v knihách Castanedu alebo “vykladateľov jeho slova”. Ja som castanedove texty pochopila napríklad podobne ako Waterwhite. Don Juan Castanedu pred Death Defierom vystríhal. Vystríhal ho v každej knižke pred praktikami “starých” (napr. aj v tom Art of Dreaming, čo práve znova čítam). Don Juan sa považoval za “nového vidiaceho”. Možno sú ešte novší “noví vidiaci”, ktorí zas veci vidia inak. To je to krásne na “videní” – každý si vidí po svojom. 🙂

        Liked by 1 person

      • “kríza viery pokračuje”? 🙂
        jeden nepodstatný príklad z mnohých z toho istého fóra:
        https://www.tapatalk.com/groups/nagual/castaneda-s-death-and-flyers-t2882.html#p11469
        vedie ho človek, ktorý mal ešte šťastie stretnúť sa priamo s Taishou Abelar, a venuje sa tomuto viac ako 40 rokov. Napriamo. Všetko čo nové zistil, získal vlastným úsilím, bez kopírovania informácií z “guru webov”. Fórum vedie asi 12 rokov. Z jeho príspevkov netrčia chválenkárstva, ani pokusy o blamutenie či snahu o vytváranie sekty. Pridá len čo zistí z vlastnej ruky. Väčšina sa dá potvrdiť vlastným úsilím, ak máme dosť síl, trpezlivosti, disciplíny a triezvosti.
        Odkedy začal prevádzkovať aj facebook stránky, poslednej dobe sa fórum dosť zamoruje aj “horlivými” nováčikmi. Naozaj hodnotnými príspevkami tam zriedka a vzácne prispieva tak 5 pôvodných členov.

        Páči sa mi

      • ahaaa ok. cize Don Juan DD neuznaval. Ok. myslela som to tak ze odkial je info ze DD maju nieco spolocne so starymi vidiacimi. napisala som to nepresne

        Páči sa mi

      • Matrioshka, práve spracovávam článok, ak ho dokončím ešte dnes, tak sa tu objaví zajtra. Je z The Art of Dreaming a tam je to celé vysvetlené so starými bosorákmi i Death Defierom (zjavne ich bolo viac, Castaneda poznal len toho jedného). Krásna synchronicita – ráno som to čítala a dnes tu že aká diskusia. 🙂

        Liked by 1 person

      • waterwhite forum nepoznam ani dotycnu osobu, mam ine informacie. Sledujem ineho typka, ktory pracuje s DD a takisto skor vystriha pred starymi vidiacimi a skor by som ho zaradila k novym vidiacim. Preto mi to spojenie DD a starych vidiacich nesedi.

        Páči sa mi

      • mhm, mna sa v poslednej dobe zasa snazi nenapadne vystrihat jeden nahodny znamy, vraj carodej, pred dotycnym typkom( ten co riesi DD) ktoreho uz roky sledujem. A nakuknem po rokoch sem a tu to iste: bububu Death Defier 😂

        Páči sa mi

      • 🙂 Death Defier je fakt. Ako na ten fakt zareaguješ, je na tebe… Ak sa cítiš slabšia, budeš sa báť. Ja som si zvykla, že vlezieme do situácie a uvidíme, čo sa bude diať – a kto dostane po papuli. 😉 (Niekedy to bývam aj ja – ale kým sa z toho viem niečo naučiť, nikdy to nie je premrhaný čas. 🙂 )

        Páči sa mi

      • Ospravedlňujem sa, ak to vyznelo ako vystríhanie, alebo ovplyvňovanie. Nenechajte sa. Helar má pravdu, že DD je skôr fakt. Nestariem sa do rozhodovaní druhých. Aj keď DD nie sú všetci rovnakí, a môžu byť medzi nimi také skupiny, vymyslím si: “blue hand”, mierumilovné, ktoré neznášajú iné skupiny DD (“black hand”), o tých “black hand” sa ani v jednom prípade nespomína užitočný alebo pozitívny príklad, ešte aj v “Art of dreaming” je tam spomenutá výmena energie čarodejníka za nejaké “kúzlo” ktoré DD venuje na výmenu, ani to myslím don Juan veľmi neschvaľoval, hovoril o nich hlavne v súvislosti so starými vidiacimi. A CC bol dosť často upozorňovaný na svoje inklinovanie k starým.
        Len preto sa mi zdalo užitočné upozorniť na riziko. Inak verím, že nástroj sám o sebe nie je dobrý ani zlý, a je vždy na človeku a jeho triezvosti, na čo ho použije. Ako nôž – či na natieranie alebo ako zbraň. Veľmi mi na to sedí Gabrielov prechod tohoto týždňa 🙂

        Liked by 1 person

      • Dia,

        aj s tým rizikom, že budem znieť poučovačne (lebo to aj je môj úmysel 😉 ): Keď niekto niečo “vyčíta z kníh”, tak si to interpretuje, teda “vysvetlí”. Keď niekto niečo priamo zažije, tak si to interpretuje, teda “vysvetlí”. Z tohto pohľadu niet rozdielu medzi tvojím názorom, názorom Waterwhitea a hociktorým iným vrátane toho môjho alebo Castanedovho – sú to len interpretácie a ako také vysoko individuálne. A pre teba možno “nejaká novinka”. Ja už som si zvykla nečudovať sa nad tým, čo všetko si čitatelia vyberú z mojich textov – najčastejšie veci, o ktorých som ani netušila, že tam môžu byť. 😉

        Podľa toho, ako si to pamätám ja, tak Castaneda neinklinoval k starým seerom, len mal podobný tvar energetickej obálky. Myslím, že don Juan ho naučil báť sa tejto svojej zvláštnosti ako koza noža. Castaneda sa v svojom učení pridŕža dosť striktne toho, čo ho don Juan učil ako praktiky nových bosorákov – alebo potom si čítal(a) iné knihy ako ja.

        Páči sa mi

      • Helar, neposkytuje mi možnosť odpovedať na teba, tak ti píšem sem. Možno som čítala iné knižky ako ty, čítam CC vždy len v originále :). Pravdupovediac tá slovenská terminológia mi moc nesedí… Don Juan ho učil praktiky aj aj, sám Don Juan ho vždy varoval pred praktikami starých, ale vedel, že pre CC je to aj tak príťažlivé a bude sa tomu venovať. Takže obe píšeme o tom istom. Energia starých je silná ale obsahuje v sebe závislosť, je ťažká, ženská, treba sa jej oddať. Každý z nás inklinuje k tomu, akú má energetickú štruktúru. páá.

        Páči sa mi

      • Nemyslím, že by starí bosoráci boli mali inú energiu (koniec-koncov, Death Defier je tiež jeden z nich a ten donovi Juanovi energeticky nijako extra neprekážal a nanosil sa do každej bosoráckej lineage, o ktorej sa hovorilo). Podľa toho, ako to doteraz don Juan vysvetlil, energia starých bosorákov (anglicky old seers alebo old sorcerers alebo niekde aj sorcerers of the ancient times) sa zakladala na pragmatizme a na lipnutí na “technikách”. Ten pragmatizmus je blízky aj mne, tie techniky nie. U Castanedu, ako ho doteraz poznám, je to naopak – lipne skôr na technikách ako na pragmatizme. Preto mám napríklad ja blízko k inorganickým a Death Defier mi nemá čo poskytnúť. No a samotný don Juan sa inorganických takmer “bál”, lebo si svoju slobodu cenil viac ako ich silu (doslova: “milujú otroctvo, kým ja milujem slobodu”) – ale to sa zas priamo bije s mojimi zážitkami, kde ma čosi učil za prítomnosti a pod dohľadom Gabriela. Neriešim. Príde doba, keď mi obe informácie dajú zmysel. Alebo aj nie. 🙂

        V mojom vnímaní mali starí bosoráci iný úmysel (=intent). Energia sme všetci podobná, poskladaná z vlákien v našom kotviacom bode (=assemblage point) a v našej energetickej obálke (=luminous egg), so všetkými individuálnymi odchýlkami. Odlišujeme sa len tými odchýlkami a úrovňou energie, ktorú máme k dispozícii. No a potom tým, čo s tou energiou urobíme (=deploy). 🙂

        Čo sa týka odpovede, je to nastavené tak, že to nestuje len do 3 úrovní a potom to už treba urobiť presne to, čo si spravila. 🙂

        Páči sa mi

Povedz svoj názor