Za mňa už chvíľku, odkedy začali dávať túto hudbu v telke:
Robí mi náladu. A rozčuľuje ma, pretože to “can you feel it” je momentálne pre mňa absolútne nedostupné a už mi to začína chýbať… (A to som sa celý čas rozčuľovala, že cítim priveľmi!)
Poznam oba miesta, lebo tesne pred touto fazou som sa nachadzala kde ty teraz. Pozdavalo sa mi to bez tych vykyvov a vychutnala som si klud.
Chapem, ze je to zvlastna nervozita, ja som nevedela, co to ma znamenat a ci to este vobec som ja, lebo som nejaka ina, cudna a co sa bude diat dalej a kedy sa moja vnutorna sopka vrati spat- uz ju mam na krkoch 😉
A nieco ako medzi nahodou neexistuje? Take stabilne a neohrozujuce 😛
😊 Mam rada tvoj humor 😝
Myslim, ze tieto fazy sa opakovane striedaju, len ich intenzita sa meni. Najskor su intenzivne, aby bolo viditelne ako rozlicne sa da reagovat na tie iste/podobne situacie- bud emocionalne= s presvedcenim, zaujatim postoja alebo naopak neosobne, chladne= nepripusujeme osobam, situaciam vyznam.
Postupne sa tieto fazy/reagovania ku sebe/stredu priblizuju, intenzita sa zjemnuje az kym chladny rozum nebude na jednej urovni a v rovnovahe s citlivym srdcom. Tam uz by sme mali reagovat adekvatne podla situacie a potreby- tak je Hela? 😊
Ja mám po včerajšku novú – a celkom neoverenú – teóriu. Vnukol mi ju Otec tým, ako zdôvodňoval, čo sa na mne “pokazilo”. Myslím, že emócie tvoria nedeliteľnú súčasť toho, kto sme. Spolu s predstavami, nádejami a snami. A keď niečo zo seba “pustíš”, tak to nutne predefinuje to, kto si – a dochádza k obdobiu vnútorného zmätku, pretože odrazu všetko vyzerá ako niečo iné. Miera zmätku asi závisí od toho, akú podstatnú črtu zo seba si pustila k vode… Ja som si už posledné dni myslela, že to, čo sa udialo, je akási súčasť “vzostupu”. Tak som sa včera pýtala na to Otca a ten mi to pekne rezko škrtol: ide o chybu, ktorej som sa dopustila a oni ju umožnili a teraz máme všetci hlavu v smútku. Totiž som pustila k vode nádej. Ak si správne pamätám, tak to zdôvodňoval, že ak niet nádeje, nepotrebuješ emócie, pretože všetko odrazu začína byť fuk. A vysvetľoval mi, že za to môže moja besná vôľa, ktorú oni zakaždým podcenia… Keď som namietla, že ako môže on niečo podceniť, tak ma mierne a milúčko upozornil, že on funguje na celkom inej hĺbke detailu a ak je niečo extrémne veľká položka pre mňa, preňho to môže byť drobný, nepostrehnuteľný detail…
Tak som mu navrhla, že teda si zasa urobím nejakú nádej. Na čo prišla odpoveď, že je to pokakaným navrch, pretože keď v nič nedúfam, tak keby som si o nádej rozpleštila nos, aj tak ju odsuniem ako absurdnosť a nebudem schopná ju prijať. A potom som zaspala, takže neviem, ako z toho von… ale veď do večera už nie je ďaleko a tak sa pôjde debatovať znova. Tento stav, v ktorom som teraz, mi totiž nevyhovuje. A môžem si zaň sama.
Vieš, vďaka tomuto necitlivému intermezzu som došla na to, ako veľa z našich postojov/príbehov je priamo závislých na emócii… Keď na veci pozeráš a nič necítiš, nevieš, aký význam im máš pripísať. A tak si nič nepamätáš, pretože si k tomu nezaujala postoj. Alebo ideš do obchodu, niečo sa ti podarí kúpiť, ale nemáš radosť, len vieš, že to bola výhodná kúpa niečoho, čo budeš teraz hodne využívať… Pozeráš na kožúšky a vieš, že ich máš rada – ale je to informácia mozgu, nie srdca… Dosť veľké čaro života sa tým stráca. A odrazu aj tie nepríjemné emócie vyzerajú akosi príjemnejšie. 🙂
Ale zas máš veci pod kontrolou. 🙂 A to som predsa chcela, no nie? Tak potom prečo začínam byť… čo vlastne? Nervózna? Podráždená? Makový koláč? 😕
Dnes som nepocula ziadnu hudbu, ale vecer po telefone som sestre zrazu zaspievala na pozdvihnutie odvahy a sebavedomia “Si kocka, si kocka, si kocka… od Elanu a veru som si to aj vyhladala a pocuvam refren dookola na YoTube- pozdvihuje mi to naladu a aj tu tanecnu 😉
Dnešná otázka:
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Katy Perry – Hot N Col
Páči sa miPáči sa mi
Za mňa už chvíľku, odkedy začali dávať túto hudbu v telke:
Robí mi náladu. A rozčuľuje ma, pretože to “can you feel it” je momentálne pre mňa absolútne nedostupné a už mi to začína chýbať… (A to som sa celý čas rozčuľovala, že cítim priveľmi!)
Páči sa miPáči sa mi
Vidis, ja to mam prave naopak, kedy silno sa kyvajuce emocie nemam vobec pod kontrolou a ani nahodou sa mi neda ich potlacat. A zlostim sa tiez 😊
Páči sa miLiked by 1 person
Poznam oba miesta, lebo tesne pred touto fazou som sa nachadzala kde ty teraz. Pozdavalo sa mi to bez tych vykyvov a vychutnala som si klud.
Chapem, ze je to zvlastna nervozita, ja som nevedela, co to ma znamenat a ci to este vobec som ja, lebo som nejaka ina, cudna a co sa bude diat dalej a kedy sa moja vnutorna sopka vrati spat- uz ju mam na krkoch 😉
A nieco ako medzi nahodou neexistuje? Take stabilne a neohrozujuce 😛
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Mňa sa nepýtaj… Zrejme si kus predo mnou. Povedz. 😉
Páči sa miPáči sa mi
😊 Mam rada tvoj humor 😝
Myslim, ze tieto fazy sa opakovane striedaju, len ich intenzita sa meni. Najskor su intenzivne, aby bolo viditelne ako rozlicne sa da reagovat na tie iste/podobne situacie- bud emocionalne= s presvedcenim, zaujatim postoja alebo naopak neosobne, chladne= nepripusujeme osobam, situaciam vyznam.
Postupne sa tieto fazy/reagovania ku sebe/stredu priblizuju, intenzita sa zjemnuje az kym chladny rozum nebude na jednej urovni a v rovnovahe s citlivym srdcom. Tam uz by sme mali reagovat adekvatne podla situacie a potreby- tak je Hela? 😊
Páči sa miLiked by 1 person
Ja mám po včerajšku novú – a celkom neoverenú – teóriu. Vnukol mi ju Otec tým, ako zdôvodňoval, čo sa na mne “pokazilo”. Myslím, že emócie tvoria nedeliteľnú súčasť toho, kto sme. Spolu s predstavami, nádejami a snami. A keď niečo zo seba “pustíš”, tak to nutne predefinuje to, kto si – a dochádza k obdobiu vnútorného zmätku, pretože odrazu všetko vyzerá ako niečo iné. Miera zmätku asi závisí od toho, akú podstatnú črtu zo seba si pustila k vode… Ja som si už posledné dni myslela, že to, čo sa udialo, je akási súčasť “vzostupu”. Tak som sa včera pýtala na to Otca a ten mi to pekne rezko škrtol: ide o chybu, ktorej som sa dopustila a oni ju umožnili a teraz máme všetci hlavu v smútku. Totiž som pustila k vode nádej. Ak si správne pamätám, tak to zdôvodňoval, že ak niet nádeje, nepotrebuješ emócie, pretože všetko odrazu začína byť fuk. A vysvetľoval mi, že za to môže moja besná vôľa, ktorú oni zakaždým podcenia… Keď som namietla, že ako môže on niečo podceniť, tak ma mierne a milúčko upozornil, že on funguje na celkom inej hĺbke detailu a ak je niečo extrémne veľká položka pre mňa, preňho to môže byť drobný, nepostrehnuteľný detail…
Tak som mu navrhla, že teda si zasa urobím nejakú nádej. Na čo prišla odpoveď, že je to pokakaným navrch, pretože keď v nič nedúfam, tak keby som si o nádej rozpleštila nos, aj tak ju odsuniem ako absurdnosť a nebudem schopná ju prijať. A potom som zaspala, takže neviem, ako z toho von… ale veď do večera už nie je ďaleko a tak sa pôjde debatovať znova. Tento stav, v ktorom som teraz, mi totiž nevyhovuje. A môžem si zaň sama.
Páči sa miPáči sa mi
Citim sa tou kockou spievajuc si slova a isto nie som sama 😉
Ostatne hovorene slova v pesnicke mi idu pomerne na nervy
Páči sa miPáči sa mi
Vieš, vďaka tomuto necitlivému intermezzu som došla na to, ako veľa z našich postojov/príbehov je priamo závislých na emócii… Keď na veci pozeráš a nič necítiš, nevieš, aký význam im máš pripísať. A tak si nič nepamätáš, pretože si k tomu nezaujala postoj. Alebo ideš do obchodu, niečo sa ti podarí kúpiť, ale nemáš radosť, len vieš, že to bola výhodná kúpa niečoho, čo budeš teraz hodne využívať… Pozeráš na kožúšky a vieš, že ich máš rada – ale je to informácia mozgu, nie srdca… Dosť veľké čaro života sa tým stráca. A odrazu aj tie nepríjemné emócie vyzerajú akosi príjemnejšie. 🙂
Ale zas máš veci pod kontrolou. 🙂 A to som predsa chcela, no nie? Tak potom prečo začínam byť… čo vlastne? Nervózna? Podráždená? Makový koláč? 😕
Páči sa miLiked by 1 person
Dnes som nepocula ziadnu hudbu, ale vecer po telefone som sestre zrazu zaspievala na pozdvihnutie odvahy a sebavedomia “Si kocka, si kocka, si kocka… od Elanu a veru som si to aj vyhladala a pocuvam refren dookola na YoTube- pozdvihuje mi to naladu a aj tu tanecnu 😉
Páči sa miLiked by 1 person