Dnes som extra vdacna, ze mozem zacat od zaciatku a vytvorit si novy pribeh 🙂
Som vdacna aj za poznanie moznosti kedykolvek ‘vyjst na balkon’ a byt odtial len nezucastnenym pozorovatelom situacie bez extremnych emocii a moct si takto veci uvedomovat a vidiet vsetko (vratane seba) z ineho uhla, nie len reagovat okamzite z autopilota.
A ked sa tak niekedy vidim ako bezmocne habarkujem rukami a nohami a malom sa hadzem o zem od zlosti alebo neporozumenia, dokazem pocitit sucit s tym malym dietatom vo mne, ktore sa tak dozaduje pozornosti a lasky. Len co ho objimem a posepkam, ze vsetko je fajn a onedlho sa vyriesi, skludnim sa a takto potom zidem z balkona..
Včera to ešte bolo uvedomenie, že nemusím mať človeka v živote aj niekoľko rokov a pritom sa nijako nezmení moja náklonnosť k nemu. Že vzdialenosť (aj emocionálna) pre mňa neznamená, že na ňom treba začať hľadať blchy a začať spochybňovať náš vzťah a svoju hodnotu. 🙂
No a dnes ráno som asi po týždni znova počítala v Pierrakosovej a uvedomila som si čosi, čo do mňa anjeli natláčali už 10 rokov a ja som pred tým stále zatvárala oči. 🙂 Uvedomila som si, že po celý čas sa snažili zo mňa dostať moje negatívne programovanie… a keď už si podvedomie nevedelo inak pomôcť, lebo to už nedokázalo ustáť, tak jednoducho vyplo moje cítenie a uvrhlo ma do chaosu väčšieho ako všetka tá negativita predtým. 🙂
Moje obligátne “zadné vrátka”, ktorých som sa nemienila vzdať. Mať veci presne podľa seba. Zmlsať len tú smotanu a zvyšok nechať tak. 🙂
Takže tu stojím, nahá jak bábätko, bez mojich zadných vrátok, bez fasády a bez predstáv, ktoré by mi bolo treba naplniť – a je mi to jedno. Toto a všetko ostatné. A idem sa učiť cítiť odznova. (Nie že by sa mi do toho chcelo, ale hocijaká aktivita je vždy lepšia než len sedieť a čakať na smrť. 😕 )
Tieto dni by som si priala necitit. Necitit fyzicky a ani emocionalne. Mozno citim privela a prestava sa mi to pacit. Myslis, ze to citenie ktoremu sa znovu naucis bude nieco ine ako predtym? Snad to stoji za to 😉
Začínam sa chytať. Uvedomila som si, že sa potrebujem nakalibrovať znova na jediné – na lásku. Všetko ostatné je totiž nepodstatné a nepotrebujem to cítiť. Vďačnosť nejako zvládam, ale keď som ju dnes trénovala, prišla mi len ako “menšia miera lásky”. Takže sa potrebujem naučiť cítiť už len to jediné. Myslím, že to bude iné ako doteraz celý ten chaos často si protirečiacich emócií. 🙂
Pises, ze nepotrebujes citit nic okrem lasky- ked napr. citim velku bolest a este vacsi strach a obavy, miestami zlost a bezmocnocnost- da sa to nejak naprogramovat na zmiernenie alebo je nutne uplne precitenie ako pise Aprielka?
Toto by ma zaujjmalo
Myslím, že to potrebuješ najprv precítiť, ale len do tej hĺbky, aby si objavila ten program, čo beží pod tým a ktorý to spôsobuje. Potom už nepotrebuješ preciťovať vôbec nič, ale kopnúť do koní, zapojiť rozum a vôľu a nahradiť ho niečím rozumnejším, menej emocionálnevýkyvovým.
Momentalne to vsetko prichadza v extremnych formach, kedy plne precitim, ale asi nie celkom vedome a vtedy nevnimam kde to citim. Som uplne mimo a je to takto uz dobre dva tyzdne a nevyzera to na odchod z mojho tela.
Som uprostred a dotiannem to do konca, aj ked mam bobky v gatoch 😉
Dnešná otázka:
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
uf tak to je tazke. jedine co ma hodnotu tak poznanie sameho seba.
Páči sa miPáči sa mi
Ze vsetko je na nieco dobre.aj to zle
Páči sa miPáči sa mi
že každý problém má x možností ako ho vyriešiť a že všetko je inak ako sa môže zdť na prvý pohľad
Páči sa miPáči sa mi
Dnes som extra vdacna, ze mozem zacat od zaciatku a vytvorit si novy pribeh 🙂
Som vdacna aj za poznanie moznosti kedykolvek ‘vyjst na balkon’ a byt odtial len nezucastnenym pozorovatelom situacie bez extremnych emocii a moct si takto veci uvedomovat a vidiet vsetko (vratane seba) z ineho uhla, nie len reagovat okamzite z autopilota.
A ked sa tak niekedy vidim ako bezmocne habarkujem rukami a nohami a malom sa hadzem o zem od zlosti alebo neporozumenia, dokazem pocitit sucit s tym malym dietatom vo mne, ktore sa tak dozaduje pozornosti a lasky. Len co ho objimem a posepkam, ze vsetko je fajn a onedlho sa vyriesi, skludnim sa a takto potom zidem z balkona..
Páči sa miLiked by 1 person
Že zajtra ti môžem skúsiť znova
Páči sa miLiked by 1 person
Ze prekazky su o mojej hlave. A ked nato zabudam, kotva a la poskakujuci capko mi to pripomenie…
Páči sa miLiked by 1 person
Včera to ešte bolo uvedomenie, že nemusím mať človeka v živote aj niekoľko rokov a pritom sa nijako nezmení moja náklonnosť k nemu. Že vzdialenosť (aj emocionálna) pre mňa neznamená, že na ňom treba začať hľadať blchy a začať spochybňovať náš vzťah a svoju hodnotu. 🙂
No a dnes ráno som asi po týždni znova počítala v Pierrakosovej a uvedomila som si čosi, čo do mňa anjeli natláčali už 10 rokov a ja som pred tým stále zatvárala oči. 🙂 Uvedomila som si, že po celý čas sa snažili zo mňa dostať moje negatívne programovanie… a keď už si podvedomie nevedelo inak pomôcť, lebo to už nedokázalo ustáť, tak jednoducho vyplo moje cítenie a uvrhlo ma do chaosu väčšieho ako všetka tá negativita predtým. 🙂
Páči sa miLiked by 2 people
Mozem sa spytat o ake negativne programovanie/presvedcenie islo a ako si na tom dnes? Znie to ako poriadna fuska 😉
Páči sa miLiked by 1 person
Moje obligátne “zadné vrátka”, ktorých som sa nemienila vzdať. Mať veci presne podľa seba. Zmlsať len tú smotanu a zvyšok nechať tak. 🙂
Takže tu stojím, nahá jak bábätko, bez mojich zadných vrátok, bez fasády a bez predstáv, ktoré by mi bolo treba naplniť – a je mi to jedno. Toto a všetko ostatné. A idem sa učiť cítiť odznova. (Nie že by sa mi do toho chcelo, ale hocijaká aktivita je vždy lepšia než len sedieť a čakať na smrť. 😕 )
Páči sa miLiked by 2 people
Tieto dni by som si priala necitit. Necitit fyzicky a ani emocionalne. Mozno citim privela a prestava sa mi to pacit. Myslis, ze to citenie ktoremu sa znovu naucis bude nieco ine ako predtym? Snad to stoji za to 😉
Páči sa miPáči sa mi
Začínam sa chytať. Uvedomila som si, že sa potrebujem nakalibrovať znova na jediné – na lásku. Všetko ostatné je totiž nepodstatné a nepotrebujem to cítiť. Vďačnosť nejako zvládam, ale keď som ju dnes trénovala, prišla mi len ako “menšia miera lásky”. Takže sa potrebujem naučiť cítiť už len to jediné. Myslím, že to bude iné ako doteraz celý ten chaos často si protirečiacich emócií. 🙂
Páči sa miLiked by 2 people
Pises, ze nepotrebujes citit nic okrem lasky- ked napr. citim velku bolest a este vacsi strach a obavy, miestami zlost a bezmocnocnost- da sa to nejak naprogramovat na zmiernenie alebo je nutne uplne precitenie ako pise Aprielka?
Toto by ma zaujjmalo
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že to potrebuješ najprv precítiť, ale len do tej hĺbky, aby si objavila ten program, čo beží pod tým a ktorý to spôsobuje. Potom už nepotrebuješ preciťovať vôbec nič, ale kopnúť do koní, zapojiť rozum a vôľu a nahradiť ho niečím rozumnejším, menej emocionálnevýkyvovým.
Páči sa miPáči sa mi
Mozno ked zamerias kde co citis a precitis to, uz to nepride…chce to iba von. Tak sa otvor sebe…
Páči sa miLiked by 1 person
…pre alang
Páči sa miPáči sa mi
Momentalne to vsetko prichadza v extremnych formach, kedy plne precitim, ale asi nie celkom vedome a vtedy nevnimam kde to citim. Som uplne mimo a je to takto uz dobre dva tyzdne a nevyzera to na odchod z mojho tela.
Som uprostred a dotiannem to do konca, aj ked mam bobky v gatoch 😉
Páči sa miLiked by 1 person