Channeling zo 14.7.2018:

Gabriel, mám otázku. Môžem? Mám dostatočné napojenie?

🙂 Spomenula si si, takže postačí.

V noci som šla hovoriť s Otcom a chcela som sa ho to spýtať, aby som mala nejakú zámienku 😉 hovoriť s ním… a potom som zabudla. Ide o tieto rozhovory. Povedali ste mi, že Eprakone nemám používať na hovorenie o sebe, že sa mám z toho celkom vybrať. Ale nie sú tieto rozhovory znova o mne? Teda: nakoľko podliezam latku?

Nie sú len o tebe… Všetko, čo ide cez teba, je tebou, prirodzene, skresľované. Ale tvoje pohľady na vec, tvoj prístup k nám môže byť pre iných cenný. Možno niekoho niečo osloví. Nie je to celkom len o tom, aby si mala zo seba dobrý pocit.

🙂 Tak to teda veru nemám. Vždy mám pocit, ako že prečo to tým druhým sprístupňujem, nech si chodia radšej pokecať sami…

Nie každý to len tak dokáže. Teda… dokáže to každý, ale nie každý si verí. Veď si spomeň – ani ty niekedy nevieš odhadnúť, nakoľko hovoríš s niečím iným, nie so sebou.

🙂 A pritom vždy hovorím so sebou…

Absolútne vždy. Pretože hovoríš s tým, čo nejaká iná energia v tebe rozvibruje. Pamätáš? Bring-Schuld a Hol-Schuld.

😀 Myslím, že to bol prielom. A pritom princíp poznám z celkom inej oblasti.

Ale použila si ho správne, nie? Minule si skúmala svoje poslanie. Toto je vaše poslanie. Vziať princíp a urobiť si naň svoj vlastný príbeh. Preniesť ho inam, kde vám niečo osvetlí. A potom je dobré sa o to osvietenie podeliť s inými. Mnohí to už budú vedieť, mnohí ho nebudú vôbec potrebovať, ale budú tam aj ľudia, ktorí by ho potrebovali a takto nebudú musieť urobiť vlastnú skúsenosť.

Ale nie je to potom o tom, že to vlastne nezažili a veria len tomu, čo niekde od niekoho podchytili?

To, že to v nich „zaklikne“, znamená jedno – niekde v ich skúsenostiach je už taká, ktorá s tvojím osvietením zarezonuje. Buď ho potvrdí, alebo sa proti nemu začne prudko búriť. A oboje len štartuje ich vnútorný proces, takže vlastne si im nič neuľahčila, nič neodobrala, len im dodala podnet zmeniť fokus. Aby sa zamerali na niečo, čomu doposiaľ nevenovali veľa energie.

Hmmm… Takto to znie OK. Lenže kde je tá hranica, kedy to už začína byť o mne?

Keď ti začína záležať na reakcii, akú na rozhovor dostaneš. 🙂

 

Gabriel, ešte jedno… frekvencia. Ako často zverejňovať tieto veci?

Nerob si z toho väzenie. Dlho si fungovala štýlom „jeden článok denne“ – a ako to dopadlo? Vyčerpalo ťa to. Hodilo ťa to do protikladu. Nastolila si si obmedzenie a robila si nie preto, že by ťa niečo bolo zaujalo, ale ťa veci zaujali preto, aby si mala čo zverejniť. To nie je ten správny prístup… Niekto žije roky bez jediného osvietenia. Potom príde doba, kedy má osvietenie raz za päť minút, pretože si nahromadil dostatok energie na to, aby začal pozerať na veci z iného uhla pohľadu. A áno, je to tak, ako si si ráno povedala: prelomiť známe a pustiť sa do neznámeho je skutočne prvý krok na vašej ceste. Znamená to riskovať. Znamená to prijať predstavu, že nie všetko ti vyjde. Znamená to pripustiť, že nebudeš dokonalá. Nie že kedy-tedy niečo pokazíš, ale že viac pokazíš ako zvládneš… To je učenie. To je práca na sebe. Kým sa pohybuješ stále v tom istom, s tými istými presvedčeniami a tým istým prostredím, ktoré v tebe vyvoláva tie isté reakcie, si v bezpečí, nič ti nehrozí a máš pocit kontroly. Len čo začneš niečo meniť, nevieš odhadnúť dopady.

Teraz si spomínam, že niečo podobné sme preberali s Otcom. Ja som fakt zabudla, o čom sme hovorili…

Je to jedno. Počula si to; už si získala ten uhol pohľadu. Keď sa nabudúce vynorí situácia, v ktorej ho budeš môcť uplatniť, tak to príde samé od seba a ty sa budeš čudovať, ako múdro si zmenila prístup… lebo už si mala potrebný vhľad.

Je to to, čomu hovoria castanedovci „pamäť tela“?

Je aj nie je. Pamäť tela nie je chlievik, kde môžeš povedať, čo v ňom je a čo v ňom už nie je, ale princíp, ktorý sa situácia od situácie uplatňuje odlišne. 🙂

Teraz sa tým nechcem zapodievať.

🙂 Máš emocionálnu reakciu na informáciu.

Porazím ťa tvojimi vlastnými zbraňami 😛 – nemám dostatočnú energiu. 😉 Viac ma momentálne trápi, že nemám odpoveď na to, ako často toto zverejňovať.

Takže miesto toho, aby si sa zamyslela a naučila, tak očakávaš „každý druhý piatok v mesiaci“. Pozri: povedal som ti, ako tieto rozhovory fungujú. Zverejňuj ich tak často, ako len chceš. Hlavne so mnou neprestávaj hovoriť, pretože toto je ošemetná doba.

Ošemetná?

Tak TOTO je rozhodne informácia, na ktorú nemáš dostatočnú energiu. Proste mi dôveruj. Hovor s nami tak často, ako to len ide. Neriaď naše rozhovory svojím záujmom, ale možnosťou hovoriť s nami. Naštartovala si proces, v ktorom potrebuješ podporu. Ak ťa nič nezaujíma, nič sa nedeje. Možno ti my nadhodíme niečo na premýšľanie. Ale hovor.

No, teraz si mi nahnal hrôzu.

🙂 Ale to si uvedomuješ, že hrôza je tvoja preferovaná reakcia na hocijakú zmenu, pravda?

Nie. Teraz sa nechcem rozprávať. Teraz mám plné gate a nemám dostatočnú energiu. 😛

Naozaj si sa zľakla? Necítil som to…

Nezľakla som sa, len som spozorovala, že môj mozoček okamžite začal nahadzovať možné průsery. Nemienim ich rozvíjať, takže radšej preruším rozhovor a pokecáme neskôr, keď ma už zasa bude zaujímať niečo iné. 🙂

🙂 Dobré dievča.

„Dooobrý Dunčo, dooobrý Dunčo…“ A nejaká mlsina by nebola? 😀

🙂 Bude.