Channeling s Gabrielom z 13.7.2018:

Gabriel, prečo sa ešte stále cítim previnilo? Viem, že je to silný motív v mojom živote… Chystám mačičkám papanicu, oni stepujú za dverami a mraučia a ja som z toho celkom besná. Alebo na mňa mraučia cez dvere, keď pracujem, že sa im nevenujem. Prečo ma to ešte stále vytáča? Prečo si prichodím „nehodná“? Už som čítala o falošnej predstave, ako by sme mali vyzerať, a celkom dobre chápem ten mechanizmus (aspoň si myslím). A napriek tomu som znova a znova jeho obeťou. Nepáči sa mi to.

🙂 Frfleš.

🙂 A nemám?

Čo by si nemala… Len ťa upozorňujem. 🙂 Myslím, že poznáš odpoveď, len potrebuješ odventilovať svoju frustráciu.

Prečo je také ťažké zbaviť sa toho pocitu nevyhovovania?

Lebo to nie je čisto vec toho, že si si urobila falošnú predstavu o tom, ako by si mala vyzerať, pôsobiť a správať sa… Je v tom oveľa viac. Tie mechanizmy už dávno poznáš, ale nespájaš si ich do celku a preto ťa pocit nevyhovovania vždy znova zaskočí. Prvý mechanizmus je, že si si vytvorila falošnú predstavu o sebe.

Hej, to poznám. Reakcia na nejaké blbosti a predpoklady, ktoré sa do mňa dostali dobreže nie s materinským mliekom. Už si ich postupne začínam uvedomovať.

Ale na to, aby v tebe pretrvávali, potrebuješ z prostredia potvrdenie, že nie sú nereálne. Rozumieš mi? Ak by si si povedala, že potrebuješ mať krídla, a nikto na svete by krídla nemal, tak by po čase tvoja falošná predstava oslabla. Ale len čo by si natrafila na prvého, čo tie krídla má, bola by tu znova – a v plnej sile. Vieš, prečo?

Že by tým, že sa porovnávam?

🙂 Presne. Porovnávaš sa. Ste dvaja odlišní jedinci, ale ty sa porovnávaš. Celý tvoj inventár tej falošnej predstavy o tom, ako by si mala vyzerať, pôsobiť a správať sa, je pozbieraný z odlišných jedincov a ich výrazných vlastností.

Počkaj… chytám sa. Porovnávam niečo, čo oni majú extra dobre vyvinuté, s niečím, čo ja mám podpriemerne vyvinuté.

A robíš to prečo? Pretože ako ťah je to hodne bezmozgové, ale keď to robíš, nejaký dôvod tam bude.

No, veľmi neviem. Napadá mi, že ak sú v niečom lepší, ohrozujú moju „dobrotu“. Čo je tiež hodne bezmozgové, pretože ja som iná a mám byť dobrá tam, kde som iná, aby sme všetci nakoniec boli „to najlepšie“.

Je za tým pocit oddelenosti. Toho, že si jedinec. Že si sama v kontakte so svetom, ktorému na tebe nezáleží.

Podpisujem. Som v kontakte so svetom, ktorému som značne u konca potravinového reťazca. Ba niekedy mám pocit, že keď môže, s chuťou si do mňa kopne. 😦

🙂 A je to vonku… Pohybuješ sa v nepriateľskom svete. Svet je, ale sústreďovaním sa na nepriateľskosť ho robíš nepriateľským.

Už nerobím. Už ho nasilu predefinovávam.

🙂 Kľúčové je to „nasilu“. Pamätáš: Nemôžeš bojovať len na povrchu, tak ako nemôžeš udrieť len vnútrom.

Takto to súvisí s mojím dnešným snom? Ale tam som mala skôr pocit, že som dokázala udrieť len vnútrom…

V sne si mala ten pocit. V reáli ho nemáš. Tak sa vytvára čo?

Pnutie. 😕

Čiže na čo ťa sen upozorňoval?

Že by na to pnutie?

Upozorňoval ťa na to, že keby si vedela udrieť len vnútrom, cítila by si sa plnohodnotná.

Okej. Cítila. 🙂

A teraz ti idem poškriabať tvoj pekný sebaobraz. Pamätáš, ako si nechcela robiť rozhodnutia bez nás a prenechala si všetko rozhodovanie nám, pretože si v niektorých situáciách reagovala veľmi emotívne a robila si zle?

Myslíš, že by som to urobila, aj keby som dokázala udrieť len vnútrom?

Iste… Stačí ťa vytočiť a všetko hneď vyzerá ako zadok, ktorý sa dá nakopnúť. 😉

Lenže ako to súvisí s mojím pocitom nevyhovovania?

Máš ho vždy, keď mačky mraučia?

Nie. Mám ho, keď som mrzutá.

Takže ide o čo?

O interpretáciu. 😕

Keď sa cítiš nevyhovujúca, reaguješ na podnety z tohto uhla pohľadu a si zúrivá. Keď sa cítiš sama so sebou v pohode, tak sa z mraučania tešíš, pretože vieš, že sa oni tešia na žrádlo. 🙂

Takže… čo som sa to vlastne naučila?

Že veľa vecí sa potrebuje stretnúť v tom istom okamihu, aby si sa cítila vyhovujúca alebo nie. Predovšetkým sa potrebuješ dobre cítiť vo vlastnom živote. Keď sa v ňom cítiš dobre, prestaneš potrebovať porovnávať sa napravo-naľavo, či sa niekto v tom jeho necíti lepšie, pretože jeho život ťa neoslovuje. Cítiš sa, ako sa cítiš, a nedávaš tomu nálepku. Reakcie iných na teba sa stávajú ich reakciami, nie výpoveďami o tebe… Rozumieš?

Myslím, že hej. Čiže ak sa cítim nevyhovujúca, ešte stále som nedorazila do svojho života?

🙂 Nie naplno. Ak máš okamihy, kedy sa cítiš dobre, už si v ňom. Ale kým sa cítiš miestami nevyhovujúco, ešte si si s niektorými predpokladmi nie na čistom.

Takže keď nabudúce začnem peniť nad mraučaním mačiek, mám sa pozrieť na to, prečo pením?

Nebude to také jednoduché… Niektoré veci sú tak hlboko zakorenené, že ich nevieš len tak hlavou postihnúť. Spomeň si, ako si sa bála pavúka a ani spolu ste nedokázali odhaliť, čo je to za strach. To sa stane vtedy, keď pôvodný dôvod je prekrytý obrazom a na obraze sú zavesené iné obrazy v iných oblastiach tvojho života. Napríklad ste zistili, že sa bojíš zrady, úderu od chrbta, pretvárky. Prečo sa jej bojíš, keď vieš, že to nie je výpoveď o tebe?

Ale ono to je výpoveď o mne! Mojím poslaním/úlohou/schopnosťou je vidieť do tých druhých a vedieť odhadnúť, ako sa zachovajú. Celá moja existencia je na tom založená… To je kľúčové zlyhanie, ak sa v tomto pomýlim a neodhadnem to správne!

A teraz si povedala niečo, čo stojí za mnohými tvojimi problémami. Identifikuješ sa so schopnosťou odhadovať iných. Preto pochybenie v odhade berieš ako osobné zlyhanie. Ale kto ti povedal, že je to tvoje „poslanie“ či „úloha“?

No, je to rozhodne moja silná stránka.

Stránka, ktorá vyplýva z pocitu, že svet je nepriateľský A SÚČASNE ty si slabšia ako iní. Ale skús zmeniť východiská. Načo by ti bol odhad iných, keby si nebola slabšia ako oni?

Na nič. Schytali by a šlo by sa ďalej.

A na čo by ti bol odhad iných, keby svet nebol nepriateľské miesto?

Ty… tak toto nie… Fuj! Na manipulovanie! 😦

A keby svet nebol nepriateľský a ty by si do iných videla, prečo by si mala  potrebu manipulovať ich? Všimla si si, že si okamžite nabehla s „manipuláciou“? Vôbec ti nenapadlo „viesť iných“?

Tak ale potom to vyzerá, že sa nedokážem zbaviť predstavy, že svet je nepriateľské miesto. To je jediný uhol pohľadu, ktorý mi vysvetľuje, prečo by som mala chcieť niekoho manipulovať.

Nie je jediný.

Počkaj…

Už som povedal: na to, aby si manipulovala, musí byť svet nepriateľské miesto a ty sa musíš súčasne cítiť slabá, inak by si nepotrebovala manipulovať.

Fuj.

🙂 Silná emotívna reakcia. Registruješ?

🙂 Asi udieraš na správnu strunku. Ako z toho von?

Potrebuješ zmeniť oboje. Svet nesmie byť nepriateľské miesto a ty sa nesmieš cítiť slabšia. Potrebuješ zmeniť svoj fokus a začať si rozprávať príbehy o víťazstvách miesto príbehov o zlyhaniach.

Lenže… minule som sa snažila spomenúť si na dobré veci, čo sa mi stali v mojom živote. Nespomenula som si na jedinú. Tých zlých som hneď narátala množstvo. Sú už ošetrené, neobsahujú emóciu, sú mi fuk a vidím, ako ma zmenili k lepšiemu (alebo to aspoň vnímam ako „lepšie“). Napriek tomu nemám po čom siahnuť – nemám si z čoho vybudovať príbehy o vlastných víťazstvách. Ak to vnímam ako víťazstvá, tak boli víťazstvo mňa nado mnou. To nijako nezruší ani predstavu, že svet je zlé miesto, ani predstavu, že som slabá. Som slabá a svet je zlé miesto.

🙂 Ty si slabá. Koľkokrát sa ťa život pokúsil v tej alebo inej forme dostať?

Mám to počítať?

Treba.

No, okolo 10x by som narátala bez veľkého rozmýšľania.

Tak potom tvoj svet ešte nie je dostatočne nepriateľský. 😉 Zarátaj nehody. Zarátaj priame fyzické napadnutia. Zarátaj vlastnú babravosť. Zarátaj antagonistické reakcie prostredia.

Hovoríme o stovkách.

Dobre, dostávame sa bližšie k „nepriateľskému“ svetu. A teraz otázka: koľko z tých stoviek si ustála?

😀

Nešker sa; odpovedaj. 🙂

100%.

Slabá?

Prt. Prtprtprt. Mňa neutlčieš.

A k tomu teraz prirátaj rakovinu.

Prtiprtiprt! 😀 Po papuli celému nepriateľskému svetu!

No dobre… Ale tušíš, že raz ťa dostane?

Môže mi fúkať práškový cukor kamsi! 😀 Keď ma dostane, nebude sa mať kto zavzdušňovať nad tým, že toto neustál. 😛

Ako sa týmto mení tvoje vnímanie?

No, teraz je to úžasné. Si lepší psychoterapeut než najlepší psychoterapeut (nabudúce si zvolím iné slovo – blbo sa to píše 😛 ).

A keď nabudúce príde pochybnosť a spadneš znova do svojho stavu nevyhovovania, tak si len spomeň na svoje „prtiprt“. 🙂 A… ešte jedno. Nehovorím to rád, lebo môžeš uletieť… ale čo myslíš, mohol by sa slabý jedinec napojiť na silnú energiu?

😀 Nemohol. Zblbol by.

No, najnormálnejšia tiež nie si 😉 , ale myslím, že chápeš. Ponúkli sme ti napojenie na Otca. Odmietla si. Ty si sa rozhodla. Možnosť si mala. Takže aká si? Mohla si sa napojiť na najsilnejšiu energiu?

Ponúkli ste mi to, tak asi mohla.

Urobila si to?

Nie. Nerozumiem.

Kam si sama seba postavila, keď si robila toto rozhodnutie?

Ešte furt sa nechytám…

Bola si Otcovi služobníček – alebo partner?

🙂 Partner. Prtiprt, prtiprt, prtiprtiprtiprt! 😀 Vynašla som novú mantru. 😀

Len na ňu nezabudni. Ten prechod od nepriateľského a slabšieho k partnerskému trochu trvá. Budeš sa potrebovať pozrieť na všetky oblasti života, aby si zistila, kde máš solídnu nadstavbu nad „nepriateľský a slabší“. Potrebuješ to ošetrovať všetko paralelne, lebo ak niečo prehliadneš, vráti ťa to vždy späť do pocitu nepriazne a slabosti.

🙂 Oki… Probíhá provádění. 😉 Ďakujem. 🙂