Ďalší z článkov v projekte Rok pre seba:
Každý deň so sebou vláčime bremeno, ktoré by sme vláčiť nemali. Bojíme sa, že nie sme dosť dobrí alebo že zlyháme. Zažívame neistoty, napätie a prílišné sebavnímanie. Bojíme sa, že sa ľudia od nás odvrátia, že nás využijú alebo nás prestanú mať radi. Všetko toto nás nesmierne zaťažuje. Snažíme sa vybudovať si vzťahy založené na láske, snažíme sa uspieť a vyjadrovať svoju podstatu, ale vnútri v sebe vláčime záťaž – strach zo zažívania bolesti, neistoty alebo trápenia. Každý deň ich buď cítime, alebo sa chránime pred tým, aby sme ich cítili. A pritom si ani neuvedomujeme, že to robíme.
Keď Budha povedal, že život je utrpenie, tak to vzťahoval presne na toto. Ľudia nechápu, koľko trpia, pretože nikdy nezažili stav, že by netrpeli. To, že trpíte, si všimnete až vtedy, kedy sa veci zhoršia oproti tomu, čo zažívate obvykle. Pripustíte, že máte problém, až keď už začína ovplyvňovať vaše bežné správanie. Ale v skutočnosti máte stále problémy s psychikou aj počas vášho bežného dňa. Majú podobu neutíchajúceho nervózneho vnútorného monológu: Čo urobím, keď…? A čo ak…? Čo znamenalo, že…? A môžem mu vôbec dôverovať?
Naša psychika je veľmi krehká konštrukcia. Tak približne každá prkotinka ju dokáže rozhodiť. Ak chcete toto utrpenie ukončiť, potrebujete si ponajprv priznať, že vaša psychika nie je v poriadku. A potrebujete pripustiť, že to tak byť nemusí. Nemusíte si sústavne premieľať a vyhodnocovať, čo ste povedali alebo či vás niekto berie alebo nie. Vnútorná citlivosť je príznak, že psychika nie je v poriadku. Je to ako s telom, ktoré keď nie je v poriadku, vysiela signály bolesti alebo iné symptómy. Bolesť nie je zlá; je to spôsob, akým vaše telo s vami hovorí. Bolesť je univerzálny jazyk, ktorým telo komunikuje. Univerzálnym komunikačným jazykom psychiky je strach. Citlivé vnímanie seba, neistota, žiarlivosť, napätie – to všetko je strach.
Ak ublížite zvieraťu, začne byť ustráchané. A presne to sa deje aj vašej psychike. Ublížili ste jej tým, že ste na ňu naložili zodpovednosť za veci, ktoré nemá pod kontrolou. Povedali ste svojej mysli: „Chcem, aby ma všetci mali radi. Nechcem, aby niekto o mne nepekne hovoril. Chcem, aby všetko, čo poviem a urobím, bolo pre ostatných príjemné a aby to prijali nadšene. Neželám si, aby mi niekto ublížil. Neželám si, aby sa diali veci, ktoré sa mi nepáčia. A chcem, aby sa dialo to, čo sa mi páči.“ A potom ste povedali: „A teraz, myseľ, vymysli, ako dostať všetky tieto veci do reality, aj keby si o tom musela premýšľať dňom i nocou.“ A vaša myseľ, prirodzene, pritakala: „Idem na to. Sústavne nad tým budem makať.“
A tak sa vám vaša myseľ snaží stále radiť, ako čo robiť, aby boli veci pre vás v poriadku. Preto je taká aktívna; dali ste jej úlohu, ktorú nedokáže naplniť. Keby ste toto urobili telu, ochorelo by. A toto pokazilo vašu psychiku. Keď sa pokazí telo, príznakmi sú bolesť a slabosť. Keď sa kazí psychika, príznakmi sú strach a neutíchajúci, neurotický vnútorný džavot.
Len sa chvíľku pozorujte a zistíte, že vaša myseľ sa vám sústavne snaží hovoriť, čo máte robiť. Hovorí vám ísť tam, ale nie onam, a povedať toto, ale nie hento. Keby sme urobili snímku našich vnútorných problémov, zistili by sme, že každý človek má niečo ako „momentálny problém“. Je to tá vec, ktorá ich v danom okamihu najviac trápi. Ale keď ich táto vec trápiť prestane – vynorí sa nový problém! O tom sú naše myšlienky. Sústreďujú sa na to, čo nás práve trápi. Sú o probléme, prečo vás trápi a čo s tým môžete urobiť.
Zistíte, že vaša myseľ vám v kuse hovorí, ako máte zmeniť niečo vonku, aby ste vyriešili svoje vnútorné problémy. Tie rady, čo vám dáva, sú psychologicky poškodené. Predstavte si, že by vám napovedala: „Ak by som len dokázal uhrať ten pracovný postup, bol by som zo všetkého vonku. Cítil by som sa dobre vo vlastnej koži a môj život by sa znova dal do poriadku.“ Myslíte, že by to nastalo? Keď vás povýšia, skončia všetky vaše neistoty a budete finančne zabezpečení až do konca svojich dní? Samozrejme, že nie! Nastane jedno jediné – na povrch sa vynorí nový problém.
Jediné, čo vaša myseľ robí, je vymýšľanie externých situácií, aby sa veci (=tŕň) cítili viac v pohode. Lenže externé situácie nie sú príčinou problému! Sú len pokusmi vyriešiť problém. Ak napríklad v sebe nosíte pocit osamelosti a nevyhovovania, tak nie preto, že ste nenašli toho špeciálneho vhodného partnera. To nezapríčinilo problém. Vzťah je len váš pokus vyriešiť problém. Jednoducho sa len snažíte zistiť, či by vzťah nevyriešil váš vnútorný zlý pocit. A ak nevyrieši, budete hľadať niečo iné.
Váš súčasný vzťah s vašou psychikou je ako závislosť. Psychika od vás sústavne niečo požaduje a vy ste venovali celý svoj život tomu, aby ste tieto požiadavky naplnili. A tak ak sa chcete oslobodiť, potrebujete s ňou narábať ako s každou inou závislosťou. Potrebujete žiť svoj život bez prílišného špekulovania a starostenia sa, bez strachu a vzdorovania.
Kľúčové slovo je „prestať“. Zbaviť sa fajčenia značí jedno jediné – prestanete pchať cigarety do úst. Všetko ostatné sú len podporné techniky, ale fajčenie končí, keď si prestanete pchať cigarety do úst. Ak toto urobíte, zaručene prestanete fajčiť.
A presne to isté potrebujete použiť i proti psychike. Proste prestanete hovoriť svojej mysli, že je jej úlohou opraviť vaše osobné problémy. Vaša myseľ má len malú kontrolu nad okolitým svetom. Nie je všemocná. Potrebujete si s ňou vybudovať nový vzťah: kedykoľvek začne hovoriť, čo máte alebo nemáte urobiť, aby vonkajší svet zodpovedal tomu, ako ho chcete mať, nepočúvajte. Keď vám začne vravieť, čo robiť, aby sa vnútri všetko cítilo v pohode, neskočte jej na to. Pravda je taká, že všetko bude v pohode v tom okamihu, ako to bude v pohode pre vás. A to je aj jediný prípad, kedy to bude v pohode – potrebujete to prijať, akceptovať.
Takže prestaňte od mysle očakávať, že napraví všetko, čo je vo vašom vnútri nefunkčné. To je podstata všetkého. Vaša myseľ nie je vinník. Je nevinná. Je to len počítač, nástroj. Môžete ju použiť na vymyslenie úžasných myšlienok, vyriešenie vedeckých problémov a službu ľudstvu. Ale vy ste jej v svojom stave „na javisku“ prikázali, že má vymýšľať vonkajšie riešenia vašich vnútorných problémov. Vy ste ten, kto sa snaží použiť analytickú myseľ na to, aby vás chránila pred prirodzeným tokom života.
Keď budete pozorovať svoju myseľ, zistíte, že sa večne snaží urobiť, aby bolo všetko v poriadku. Vedome si pripomeňte, že to nie je to, čo chcete dosiahnuť – a potom sa toho prestaňte zúčastňovať. Nepotláčajte to. Nikdy nebojujte so svojou mysľou. To je boj, ktorý nemôžete vyhrať. Buď vás okamžite porazí, alebo ju potlačíte a ona sa k téme vráti neskôr. Miesto bojovania s vlastnou mysľou sa jednoducho prestaňte o jej činnosť zaujímať. Keď zachytíte, že vám myseľ hovorí, ako opraviť svet a každého, aby vyhovovali vašim predstavám, jednoducho nepočúvajte.
Podstatné je zostať ticho. A to sa netýka toho, že vaša myseľ by mala zostať ticho – to vy musíte zostať ticho. Nie ste svoja myseľ. Vy ste ten, kto svoju myseľ pozoruje. Vy ste vedomie stojace za mysľou a uvedomujete si myšlienky. Tak sa o nich vlastne dozvedáte – pozorujete ich.
Keď sa vám podarí dosiahnuť tento stav, vaše problémy s mysľou sa raz a navždy stratia. Môžete sledovať, ako sa vaša myseľ dostáva do neurotickej vývrtky – a nezúčastniť sa. Jednoducho rozrušenú myseľ odpojíte z vášho príjmu. Kým jej venujete pozornosť, dodávate jej energiu. Odoberte pozornosť a džavotajúca myseľ stíchne.
Začnite v malom. Napríklad niekto povie niečo, čo vám ide proti srsti, alebo ešte horšie, zníži vašu hodnotu, prípadne vás vôbec nevezme na vedomie. Vaša myseľ okamžite nabehne prvou kozmickou rýchlosťou. Vhodný čas na zatiahnutie ručnej brzdy: Na tejto planéte je 7 miliárd ľudí a jeden z nich vás ráno nepozdravil. Hovoríte, že to nedokážete prehltnúť? Fakt?
Jednoducho sa prepnite do módu, v ktorom pozorujete, ako vaša myseľ postupne buduje svoju malú melodrámičku. Pozorujte všetky tie zavzdušňovania sa nad tým, ako vám ublížili, ako vás to bolí a ako to vôbec niekto mohol urobiť… Sledujte svoju myseľ, ako sa snaží zistiť, čo by sa s tým dalo urobiť. Jednoducho ju len sledujte a relaxujte a dýchajte a uvoľňujte pocity. Robte tak so všetkými drobnosťami, ktoré vás cez deň zastihnú a rozhodia. Keď zistíte, že sa zasa zbiera napätie, len uvoľnite ramená, šiju a spodnú čeľusť, uvoľnite svoje srdce, pohodlne sa oprite a pozorujte. Nedotýkajte sa tej drámy. Nevnorte sa do nej. A v žiadnom prípade sa ju nesnažte zastaviť. Len si uvedomujte, čo práve sledujete.
Pravidelne si pripomínajte, že máte sledovať svoju psychiku. Keď odchádzate z domu, na sekundu sa zastavte a pripomeňte si, že ste jedna drobná dušička na malej guľke zeminy, ktorá obieha okolo jednej z nespočetného mora hviezd. Nemusíte sa nechať strhnúť do svojich malých melodrám.
Vždy, keď pocítite záchvev emócií, urobte to isté. Tento postup vo vás vybuduje neochotu zapájať sa do drám iných ľudí a načúvať drámam svojej mysle. Jednoducho cítite nepríjemnú emóciu, tak sa uvoľnite, skontrolujte napätie v tele a sústreďte sa na dýchanie.
Pri tomto postupe zistíte, že myseľ nasleduje srdce. Srdce (tým sa myslí fyzický pocit v tele, najčastejšie v torze) reaguje ešte skôr, než myseľ začne hovoriť. Ak ste plne vedomí, každá zmena energie v srdci vás okamžite vyburcuje prepnúť sa do módu pozorovateľa „na balkóne“.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Z mojho pohladu a poznania mozem povedat ze strach je prejavom upadku identity ega, alebo aj jeho obranny reflex.
Strach s dusou nemaju spolocne zazemie, lebo podla pravidiel hmoty a duchovna nemoze mat vzajomny vztah. Je to preto, ze duchovno nema formu v ponimani materie. No strach ma celkom presnu formu a podobu a preto je dielom logiky a ega ako obranneho mechanizmu potvrdzovania svojej existencie…
Chvala…
Páči sa miLiked by 1 person
Novorodenci nemajú strach? Prečo potom plačú, keď ich nechajú osamote?
Inými slovami: ako definuješ “strach”? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Plac je podla mna ina rovina ako strach. Plac je skor uz emocionalny prejav frustracie, kde clovek vnima cez svoje male “ja” (male ego) rozdiel alebo neschopnost sebarealizacie, pripadne rozkol tychto dvoch velicin v sebe. Napriklad novorodenec citi nepohodu ako hlad a samo nevie a nedokaze si tu nepohodu odstranit, tak place. Prave preto novorodenec place, lebo nie je schopny sebarealizacia a plac je podla mna len jeden z instiktov. Dospely clovek neplace zo strachu, ale z frustracie ci zufallstva (neschopnosti sebarealizacie).
Ale strachu som sa venoval intenzivne a usudzujem podla vysledkov hladania a porovnavani ze ho mam slusne zadefinovany aj zaradeny do logickej oblasti vnimania.
Strach je skor obrazova oblast (myslienkova forma) a ta je priamo naviazana len na logiku a spojena s emociami. S duchovnou sferou nema vela spolocne, mozno tak vnimanie niecoho ako svedomie a strach vznikne z uvedomenia si rozdielov, napriklat hodnot/rozhodnuti.
Strach nie je ani sucastou energetickej a ani eterickej casti cloveka. Je len v hlave a aj mimo jeho tela.
Pozri si video, tam je to pekne vidiet ako sa akasickaenergia vycleni z energetickej casti a dalej ho formuje len nasa mysel. Dal som tam aj vysvetlivky, nech je to jasne pochopene.
Páči sa miLiked by 1 person
Budhisti to vidia trochu inak. A to priznávam, že ja sama mám k budhizmu ďaleko, ale budú ešte ďalšie články, pretože to, čo som sa u nich dozvedela, nejako so mnou “rezonovalo”. Tvoje odrezávanie strachu od energie človeka mi, naopak, nesedí. Aj strach je energia – a ako taká je obsiahnutý aj v ľudskej energii, do istej miery nás tvorí a prejavuje sa v rôznej intenzite. U mňa je to niečo ako protipól dôvery.
A nesúhlasím, že dospelý človek neplače zo strachu… Ja som zo strachu prerevala celý minulý týždeň. Znamená to, že nie som dospelá?
Páči sa miPáči sa mi
Toto presne napadlo aj mňa, ako som si prečítala názov článku…ako môže mať duša strach? Strach je len prejav z osobnosti..z nášho nižšieho Ja…neprebudeného stavu vedomia…tá vedomá časť z nás strach nemá..a duša hovorí jazykom lásky, takže jazykom osobnosti-ega je strach.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Definuj “duša”.
Páči sa miPáči sa mi
duša je naša živá podstata v ktorej je obsiahnutá božská láska a svetlo, zdroj energie, niečo ako nefyzická osobnosť s vlastným vedomím.
Páči sa miPáči sa mi
Moja, skús to povedať bez Boha. Ja som ateista. Skús mi vysvetliť svoje vnímanie “duše” tak, aby som s ním vedela pracovať.
Páči sa miPáči sa mi
z jedného pohľadu máš pravdu…duša sa prejavuje v nižších častiach aj cez osobnosť, ale univerzálnym jazykom duše strach určite nie je…jedným z prejavou hej.
Páči sa miPáči sa mi
A čo by bolo univerzálnym jazykom duše, ktorým s tebou komunikuje, potom?
Páči sa miPáči sa mi
Uplne s tebou suhlasim…
Páči sa miPáči sa mi
v stave nevedomosti cez osobnosť je to strach, ale cez dušu je to láska, pochopenie, múdrosť , vedenie. Dušu nemožno brať len ako súčasť homty, vie existovať aj bez nej a tam ten starch nie je.
A čo je Boh..pre mňa niečo univerzálne, nič hmotné-ohraničené, či v astrálnej podobe,niečo čo je zdrojom všetkého..sme ako matrioška, kde tá vyššia časť vyživuje a pôsobí na tú menšiu..ak chcem precítiť Boha, zaleje ma pocit lásky splynutia v takom rozsahu ako dokážem podľa vibrácii rozvinutia duše prijať…nepotrebujem vedieť čo je, ako vyzerá, lebo viem, že sme jeho súčasťou.
Páči sa miPáči sa mi
Ešte raz: čo je naša “živá podstata”? Z čoho pozostáva? S čím je spojená? Do čoho sa premieta?
Pretože bez toho môžeme hovoriť každá o niečom celkom inom a ani to nebudeme tušiť.
Aby som pochopila “dušu”, potrebujem vedieť, ako je uložená/zapojená do “systému”. A na to potrebujem vedieť, ako vyzerá ten “systém”. Pretože moja obava je, že môj systém je úplne odlišný od tvojho…
Sorry k tomu “Bohovi”, ale “niečo univerzálne” mi príde ako dosť nepresné vyjadrenie. Máš svetonázor. Kde v tom svetonázore je Boh začlenený? Asi už vidíš, že stále sa točíme okolo toho jedného: ako vyzerá tvoj (môj, hocikoho iného…) príbeh o svete?
Páči sa miPáči sa mi
Ak si bude clovek davat otazku co som, tvori tak obraz svojho “JA”. A ak clovek hlada duchovno, mal by hladat co nie je.
Vsetko co nie je je sucastou jeho duse.
Cize potvrdzovanim JA, vytvarame obraz seba voci dusi a stvoreniu.
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že rozumiem, čo asi chceš vyjadriť – ale máš vskutku šťastie, že sa natvrdo snažím nájsť to, čo by tomu dalo zmysel… Inak by som si pri vyjadrení, že moja duša je všetko to, čo nie som ja, asi zúfala. A takisto mi z toho vychádza, že nik, kto sa akceptuje, nie je “duchovný”, pretože akceptuje to, čo je, nie to, čo nie je…
V mojom vnímaní duchovno je spôsob, akým narábame s realitou a sebou samými, nie spôsob, akým sa zriekame seba samých a vyberáme sa z reality. Ak sme všetci do istej miery vyjadrenie nejakého “božieho zámeru” (pričom nech si každý pod tým predstaví to svoje), tak aj to “ja”, ktoré časti ezoterikov tak strašne nesedí a potrebujú sa ho zbavovať, bolo súčasťou tohto zámeru.
Takže asi rozumiem, čo chceš povedať, ale tvoj názor nezdieľam. Ja som prívrženec integrácie a “kompletného” človeka. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Máš pravdu, každá to vnímame inak, svojim spôsobom prejavu vedomia. Dôležité je, že tvoje poňatie o Bohu ..otcovi…stvoriteľovi.. nie je ako o niekom, kto sedí v nebi a určuje, kto kam pôjde. 😀 . Ľudia, čo chodia do kostola vnímajú Boha niekoho ako Ježiša, len o niečo vyššú bytosť(česť výnimkám)… ešte potrebujú chrámy, pre svoje modly…dogmy… len, aby si vedeli vytvoriť obraz nejakej viery. Lenže zastrašovaním sa veľa ľudí odvrátilo od cirkvi, lebo nezdielali ich hlásanie a tvrdenia, že Boh je krutý a v jeho mene zabíjali, trestali. Duchovný človek už nepotrebuje honosný chrám…vie, že s Bohom je spojený cez vnútro..cez dušu, lebo je obsiahnutý aj v nej a takto sme v spojení. Čím viac človek vníma svoje duševno, tým menej má strach, obavy a vie, že je o neho postarané, že sám si tvorí svoj život na základe myslenia, konania, prežívania v spokopjnosti seba samého a láske.
Moje vnímanie toho všetkého..Je to ako nejaká špirála, po ktorej stúpame hore , rozvíjame sa, duchovne zrejeme podľa určeného plánu a sme v spojeni , niečo ako MLM. 😀
Telo ako prepravný prostriedok by bez duše energo -informačnej časti nefungovalo. Tá do nás vnáša energiu a informácie prostredníctvom čakier-centier vedomia, ktoré vyživujú žlazy s vnútorným vylučovaním a dávajú signály, aby orgány pracovali…a riadili telo. Duša preberá informácie z vyššej zložky(vyššie Ja), ktorá ju vedie, aby splnila určený plán a nezišla z cesty a preto vnemami, myšlienkami, vnuknutiami nás vedie konať inak. Človek nevedomý duševnej podstaty ich zachytáva slabo a koná cez prejavy ega..rozumu , teda z nižšej-nevedomej časti Ja. Prebudený človek už koná cez duševnú časť, lebo jeho centra vedomia už pracujú inak a on sám sa prejavuje už s vyššej roviny vedomia. Pre rozvoj je potrebná aj tá nevedomá časť ako Jaro píše, s čím suzniem, lebo je to naša nižšia podstata, ktorá nás cez uvedomovania vedie k tej vedomej časti nás samých.
Každá časť je informačne vedená vyššou časťou…Môj bod končí u zdroja toho všetkého, čo energo-informačne radi všetko stvorené . Mne to takto stačí chápať a zo skúsenosti viem, že ak budeme dušou v tele… vedomý seba samého (nie telom s dušou), naše vnímanie bude celostné, nie takto rozkúskované a veci si budem ako skladačku spájať pekne dokopy, aby sme pochopili celok…lebo duša je súčasťou celku.
Každý si veci spájame nami pochopiteľným a prijateľným spôsobom.
Páči sa miPáči sa mi
Ak clovek uvazuje o nejakej forme chapania duchovna i boha, ci definuje nieco aby pochopil ci spoznal, dava tomu myslienkovu formu v ramci mysle a logiky. Ak chce clovek nahliadnut do duchovna, potrebuje sa odosobnit o myslenia vo forme, od zmysloch a emocii. Nie je potrebne sa ich zbavovat alebo vytesnovat, staci ich rozpoznavat a nenechat sa nimi vtiahnut z duchovna do tvorby materialneho/mentalneho duchovna o obrazoch ci slovach. Upresnujem ze to nie je o prazdnote mysle ale o vnimani sveta a stvorenia v sirsom zabere ako je nasich 5 zmyslov.
Páči sa miPáči sa mi
Celkom si to pojala. No teraz vznika tema o JA a ako JA a duchovno suvisia.
Mas pravdu ze mystici a ini badatelia sa snazia JA eliminovat. Tiez mam nazor ze JA patri do celostneho poznavania zivota a stvorenia. Moja horeuvedena poznamka k JA a dusi bola k uvedomeniu si stvoreneho a tvoreneho. Nase JA (ego) je tvorene nami do stvoreneho. Cize umelecky MATRIX.
Suhlasim ze JA sa nie je potrebne zbavovat, lebo nas priamo spaja so smyslami, myslenim a emociami. Mnou badana oblast je synchronicita nasho JA so stvorenim a stvorenym.
Velmi sa mi paci celostna filozofia a antropozoficky sposob badania i objavovania. Je hlavne o uvedomeni si nevedomia, cize povodu nasho tvoreneho JA.
Osobne zasnem nad dokonalostou harmonie tela, mysle a vnimanej podstaty stvoreneho JA. Je nadherne objavovat povod myslienok a ich zamer existovat v nas. Preto nami tvorene JA nam umoznuje vnimat rozdiely vedomia a nevedomia.
Páči sa miPáči sa mi