Toto je článok, čo sa dnes objavil na stránke Rok pre seba. Pretože je obsahovo výborný aj pre túto stránku a každého, prenášam si ho aj sem:

Keď sme mladí, vytvárame si akúsi vnútornú mapu, ktorá nám pomáha porozumieť svetu a nášmu miestu v ňom. Táto “mapa reality”, ktorú vnímame, nám pomáha vysporiadať sa aj s vecami, ktorým nerozumieme alebo sú nám nepríjemné.

Toto všetko robíme automaticky. Stará sa o to naša vnútorná mapa.  A kým jej nerozumieme, beží náš život na autopilotovi a nemáme možnosť vedomej voľby.

Toto je výťah z mailu Billa Harrisa, ktorý sa zaoberá práve mapou reality.

V živote existujú štyri veci, o ktorých vždy rozhodujete vy sami:

1. ako sa cítite
2. ako sa správate
3. akých ľudí priťahujete a k akým ľuďom sa cítite priťahovaní
4. význam, čo pripisujete tomu, čo sa deje.

Možno už zdvíhate obočie a bránite sa, že nemáte možnosť rozhodovať o tom, ako sa budete cítiť… Čo keď vám niekto ublíži, urazí vás, zabudne na vaše narodeniny, robí myšičky na ceste? To predsa nemôžete kontrolovať!

Hm… Isteže nemôžete kontrolovať správanie iných ľudí. Ale máte plnú kontrolu nad tým, ako sa k tomu správaniu postavíte.

A to, ako sa k tomu správaniu postavíte, je často dôsledkom vašej emócie. Tak sa pozrime na tú emóciu.

Ako spracováva mozog informácie?

Emócie sú, podobne ako fyzická bolesť, len istý pocit vo vašom tele, sprevádzaný istými myšlienkami.

Keď som bol mladší, poriadne som sa pochytil s priateľkou nad nejakou blbosťou. Zúril som a prskal po dlhú dobu. Nakoniec som ale dovolil časti zo seba, aby sa odosobnila a pozerala sa na situáciu z perspektívy nezúčastneného pozorovateľa. Sledoval som, ako sa myšlienky prihodili, ako sa menili a ako sa vynárali pocity v mojom tele a ako sa menili a v tom tele presúvalo hore-dole.

Priznávam, zostal som fascinovaný pozorovaním a akosi som akceptoval to, čo sa deje, ako “v poriadku”. A v nasledovnej chvíli sa celá záležitosť rozpustila.

Môj odpor, moja závislosť, moja potreba, aby priateľka bola taká-a-onaká – všetko toto spôsobilo utrpenie, čo som zažíval. Kým som bol v roli hráča, nemohol som to ovládnuť a trpel som; len čo som sa presunul do roly diváka, celý odpor a utrpenie sa stratili.

Nemôžete pozorovať a odporovať súčasne. Môžete len pozorovať alebo sa do deja vnárať, ale nie oboje súčasne. Odpor vám neslúži. A to, čo vám neslúži, robíte len vtedy, keď to robíte nevedome.

Pozorovanie značí uvedomovanie si.

Takže keď pozorujete seba a odhalíte pritom, že robíte niečo, čo vám neslúži, nemôžete v tom pokračovať. Možno to nebude jednoduché. Ale v každej situácii miera, v akej akceptujete to, čo je, je miera, v akej sa vyhýbate utrpeniu.

Dopady

Nech už sa stane čokoľvek, je možné prijať to také, ako sa to stalo. Jediné, čo na to potrebujeme, je úmysel, vedomé uvedomovanie si a prax.

Keď sa v nejakej situácii postavíte do odporu, len tým nabaľujete dôsledky – pridávate utrpenie z odporu k tomu utrpeniu, ktoré situácia už sama o sebe obsahuje.

To sa týka aj dobrých situácií. Ak sa upínate na to, aby nikdy neskončili, táto pripútanosť vám spôsobí utrpenie.

Pamätám si na svoju prvú zmrzlinu. Spočiatku som bol v siedmom nebi – kým som sa nedostal do polovice a neuvedomil som si, že moje vytrženie nepotrvá večne… Nechcel som, aby sa zmrzlina minula, tak som prešiel do odporu. Chcel som zmrzlinu naveky! Trpel som svojím odporom voči tomu, že moja zmrzlina naveky nevydrží.

Iný spôsob, ako sa pozrieť na celú situáciu, je uvedomiť si, že čím viac sa bránite tomu, čo nevyhnutne nastáva, tým viac trpíte.

To, na čo sa sústredíte, regulujete len vy sami.

Takže sa môžete rozhodnúť, že sa sústredíte  miesto toho, čo nechcete, na to, čo chcete.

Keď sa toto naučíte, prebudíte v sebe svoju osobnú silu. Celý svet, vytváraný vašou mysľou, dokážete vymeniť za iný.

Nenechajte sa popliesť: toto všetko neznamená, že vám na veciach prestane záležať, alebo že ich od seba budete odtískať. V istých situáciách cítite strach, hnev, napätie, šťastie a podobne. To je podstata toho, že sme ľudia. Emócie sa dejú.

Keď však začneme vzdorovať emóciám alebo udalostiam, ktoré ich spustili, začíname trpieť.

Vedome žijúci človek je viac živý, nie menej živý. Ten typ vnútorného odstupu, ktorý sprevádza psychózu, schizofréniu, rozštiepené osobnosti či len traumatickú disociáciu, nás robí menej živými, menej si uvedomujúcimi.

Ten, kto prijíma to, čo sa deje, ako to, čo to je, je veľmi vedomý – uvedomuje si, čo sa deje. Zažíva to v plnej hĺbke a cíti všetko s tým spojené.

Len nie je závislý na istom výsledku – nenástojí na tom, že aby bol šťastný alebo pokojný, musia sa veci diať istým spôsobom.

Buď proaktívny

Nepanikárte! Môžete sa zamerať na istý výsledok a konať tak, aby nastal – a pritom byť nezávislý od výsledku.

Môžete uprednostniť určitý výsledok a pritom sa naň neupínať. Vaše šťastie a vnútorný pokoj môžu prichádzať z vášho vnútra, nie z toho, čo sa deje alebo nedeje okolo vás.

Môžete byť motivovaní bez toho, aby ste sa upínali na výsledok. To skôr upínanie sa na istý výsledok vytvára strach, pretože pre vás existuje možnosť, že ho nedostanete.

Ľudia často začínajú veci odsúvať alebo stratia motiváciu, keď si predstavia negatívny výsledok alebo negatívny aspekt výsledku, ktorý chcú. Môžete svoju motiváciu zvýšiť tým, že si vykreslíte všetku tú zábavu na ceste za cieľom a ako si vychutnáte všetko, čo sa udeje.

Keď ide o váš pocit šťastia a pokoja, viete hneď od začiatku, že je jedno, čo sa udeje. Paradoxne, keď umožníte, aby bolo v poriadku to, čo sa deje, s oveľa vyššou pravdepodobnosťou dosiahnete to, čo chcete. Čím menej sa na niečo upínate, tým pravdepodobnejšie to dostanete.

Čím zmierenejší ste s tým, čo sa deje, tým viac vás Univerzum podrží pri vytváraní toho, čo chcete vytvoriť.

Čím upnutejší ste, tým skôr sa dopustíte vecí, ktoré všetko pokazia. Reagujete kŕčovito a zužuje sa vám fokus.

Takže privítajte cieľ, ktorý by ste si priali, ale netrápte sa, ak nenastane.

Meníme vnútornú mapu

Keď sa vám podarí dekódovať vašu internú mapu reality a pochopíte, ako fokusuje vaše myšlienky, pocity a správanie, môžete ju začať meniť tak, aby ste si do života pritiahli to, čo chcete, nie to, čo nechcete.

(Všimli ste si už niekedy, ako priťahujete presne to, čo nechcete – znova a znova? Toto je vaša vnútorná mapa v akcii.)

Vnútorná mapa každého človeka je tvorená z jeho presvedčení – o svete, o tom, ako funguje život, o ľuďoch, o sebe samých. Presvedčenia sú tie veci, ktoré považujeme za pravdivé a ktoré podmieňujú naše konanie i naše vnímanie života.

Mozog je veľmi mocný mechanizmus, určený na fokusovanie sa na cieľ. Takže ak niečomu veríte, že je to pravda, váš mozog vám to ako pravdu vo vašom živote zhmotní. Alebo sa aspoň postará, aby ste z reality zosilnene vnímali tú časť, ktorá je v súlade s vašimi presvedčeniami.

Mnohé z vašich presvedčení obmedzujú váš potenciál a vaše šťastie.

A teraz dobrá správa: môžete zmeniť svoje presvedčenia i svoju vnútornú mapu reality. A ak to urobíte, zmení sa váš život.

S praxou, pozorovaním, rastúcim uvedomovaním si (meditácia hodne pomáha) môžete prepísať negatívne (nepodporujúce) časti svojej mapy reality a vytvoriť život, po akom túžite, bez toho, aby ste sabotovali svoje sny.