Kto ma trochu poznáte, viete, že toto je pre mňa jeden z dôvodov na vypenenie 😉 .
Skúsme to dnes otočiť. Skúsme nedokazovať, ako to je blbosť, ale sa poďme pozrieť na to, či je to naozaj zaručená, všeobecne platná a nemenná pravda…
Ako? Ponamáhajte si hlavu; skúste nájsť “telesné javy”, na ktoré toto vyjadrenie neplatí…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Pretože neviem ako funguje Univerzum, Vesmír, Otec, keď sa k tomu čo je pravda vyjadrím….bude to len názor…. a je mi jedno či mám alebo nemám pravdu… to nech si rieši ego.
Páči sa miPáči sa mi
Je zaujímavé očakávať od nejakého ega, aby riešilo, či máš alebo nemáš pravdu, ak nič netvrdíš. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Suhlasim, nemyslel som moje ego, lepsie je nevstupovat do situacii z ocakavanim….
Páči sa miPáči sa mi
je to nemenna pravda, neexistuje nic len sen. fyzicky svet je predstierana realita. viem si predstaviť, ze nie kazdy je schopny to pochopit.
Páči sa miPáči sa mi
😀 Skúsim ti streliť medzi oči a povedať “to nič nie je, fyzický svet je len predstieraná realita”… a tiež si budem vedieť predstaviť, že to nebudeš schopný predýchať. 😉
Páči sa miPáči sa mi
nebude to prejav tvojho vedomia, premietnuty do show “fyzicka realita”?. pokial sa budeme hrat, ze fyzicka realita je realna a nebudeme vnimat veci v sirsom meritku, tak si mozme mysliet mozno aj uveriť, ze je skutocna lepsie povedane jedina a nezavisla od nefyzickej. ona aj skutocnou je lebo ju dokazeme vnimat, ale nie je nic viac ako sen. a je aj tak nadizajnovana aby posobila autenticky s iluziou fyzicna, je to jej ulohou, preto ju tak mnohi vnimaju.
Páči sa miPáči sa mi
Ako to viem ja, fyzická realita je jedna z vibračných vrstiev Všetkého-čo-je a je nezmysel vyhlasovať ju preto za “neexistentnú”. Hlavne nie vtedy, keď v nej trčíme oboma nohami. Koniec-koncov, ani anjeli ani nijaká mimofyzická entita, o ktorej viem, ju nepopiera… Popierame ju my, čo v nej trčíme a chceli by sme byť niekde inde (menovite budhisti, pokiaľ si správne pamätám). 🙂
Fyzično nie je ilúzia. Fyzično je isté frekvenčné pásmo predstavy. (Pre nedostatok lepšieho označenia.) Realita bez tohto frekvenčného pásma by bola nekompletná.
Páči sa miPáči sa mi
Zaujímalo by ma, ako sa môže jednotlivec duševne chrániť proti nejakej baktérií, ktorú vypustia z labáku a ktorá napáda imunitný systém. Aký je duševný pôvod tohoto?
Páči sa miPáči sa mi
Z môjho cynického pohľadu je duševným pôvodom tejto nákazy skutočnosť, že si. 😉
Ja mám presne tie isté pocity: si spolusediaca v aute, do ktorého narazí iné auto a zošrotí ťa. Čo je “duševný pôvod tohto telesného javu”? Zas len to, že si… Smola, smola. 🙂 Keby si zmizla zo sveta, tak by ti svet mohol fúkať akurát tak práškový cukor kamsi… ale bol by značne vyprázdnený, takže asi by nemal ani kto fúkať.
Páči sa miLiked by 1 person
Ja s tým obrázkom vcelku súhlasím. Nie je na ňom nič nepravdivého, pokiaľ na to pozeráme zo širšieho kontextu.
Z užšieho kontextu – chápem, nakazenie sa vírusom od spolucestujúceho nemôže byť predsa duševná (=psychická) príčina!
Ja mám na to odpoveď prostredníctvom Teal Swan (na ktorú som po dlhom čase znova narazila – prvýkrát som sa s ňou stretla zhodou okolností na týchto stránkach).
(dajú sa nastaviť EN titulky)
Mimochodom, opakom by bolo podľa mňa skôr: AKO je to naozaj zaručená, všeobecne platná a nemenná pravda… Nad tým sa už ináč rozmýšľa ako nad tým, ČI vôbec…
To len na okraj. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Iste, keď sa pozrieš na všetko zo širokého kontextu Božieho oka, tak možno ani neexistujeme. (Sorry, ale ak si vezmem za východisko referenčný bod, ktorý nie je doložiteľný, potom môžem tvrdiť čokoľvek. No, možno iní nie, ale ja to dokážem 😉 .)
A ak teda neexistujeme, čo hľadáte tuto na blogu, ktorý neexistuje, a čo diskutujete o článkoch, ktoré neexistujú? S ľuďmi, ktorí neexistujú? O pravde vyjadrení, ktoré neexistujú, pretože ich povedala neexistujúca existencia 😉 ? Logika nepustí…
Čo som ja z tvojho vyjadrenia pochopila, je, že poďme hľadať uhol pohľadu, ktorý z nejakého tvrdenia urobí pravdu (“ako”) a nepoďme sa zapodievať nad tým, či to tvrdenie je skutočne všeobecne platné (“či”). To je ako “nerozoberaj, či je Zem placatá, ale poď hľadať uhol pohľadu, podľa ktorého by placatá bola”. Alebo som potom niečo pochopila veľmi nesprávne. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dobre. Pozrela si to video?
K tomu vyjadreniu. Len si myslím, že opak toho “dokazovať, ako to je blbosť” nie je “dokazovať, ako to je blbosť aj tak”. Len to som chcela.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Dobre. Ja som povedala svoj postoj, ty si povedala svoj postoj, a ochota riešiť to, čo ten postoj vyvolalo, je na oboch stranách minimálna. 🙂 Dá sa očakávať, že preto postoje pretrvajú až do konca dní každej jednej z nás alebo do záblesku nového poznania. 🙂
K tomu videu: Teal Swan mám rada, ale to, čo uvidím a začujem ja, bude niečo iné než to, čo vidíš a počuješ ty, takže k diskusii to nijako neprispieva, len to “objektivizuje” jeden z názorov, pretože ho má aj ktosi iný. Pomohlo by, keby si to prerozprávala cez svoje slová a svoje vlastné asociácie – potom by som aspoň približne vedela, ako to máš usporiadané v tvojej hlave.
Páči sa miPáči sa mi
P.S.: Zaviedla si slovo “blbosť”. Je silne posudzujúce, čo svedčí o silnej emotívnej reakcii a mohlo by byť ukazovateľom, že toto je vec, kde potrebuješ sama sebe niečo dokazovať. 🙂 Ber alebo nechaj tak, ale diskusii pomáha, keď sa neoperuje emotívne nabitými slovami. (Čoho sa nedržím obvykle ani ja, takže viem, čo hovorím 😀 .)
Páči sa miLiked by 1 person
Ja som to slovo zaviedla? Helar, veď ja som vybrala tvoje slová z článku – presne je to odstavec 2. K tomu sa vyjadrujem.
Tak to poviem. Ja som poukázala na “širší” kontext. “Širší” neznamená široký ako svet, tak roztiahnutý, že je až do stratena. 😀 Ale chápem, čo tým chceš povedať, teda dedukujem, že možno aj nadväzuješ na niektoré moje komentáre ešte z dávnych čias. Ale tu sa teraz bavíme o niečom inom, v inom čase a za iných podmienok. Takže by bolo fajn, aby sa to nemiešalo.
Ďalej. Reagujem na “Pomohlo by, keby si to prerozprávala cez svoje slová a svoje vlastné asociácie”. No mohla som to urobiť hneď, ale Teal by to zrejme lepšie vysvetlila. Čo považujem za gro a presah mojej a jej predstavy o svete je to, že veci si “privolávame”. Tak prečo by sme si neprivolali aj chorobu? Zjavnejšie je to ovšem pri chorobách typu “nádcha”, “chrípka”, alebo hoci aj “HIV” či dokonca popálenie palca na platničke, pretože tam sme si to privolali fyzickou formou.
Je to viac prepojené; vstúpením do vedomého sveta sme sa “premietli” (projection), a teda ostatok sveta (NÁŠ ostatok sveta) nemôže byť nič iné, než naša projekcia – už či tá prenikajúca zo “začiatku” alebo tá, ktorú sme si práve teraz (aj vedome) privolali. Ten prvotný podnet (alebo aspoň jeden z prvých); podvedomie či Vyššie Ja nám zariaďuje isté udalosti, ktoré by sme bez projekcie nemali odkiaľ nabrať – všetky tie podmienky, teda aj zdravie a jeho úloha vychádzajú z jedného, alebo aspoň smerujú k jednému a fungujú ako jeho odozva.
Viem, čo nás (teda možno iba mňa) na tom desí – strata kontroly. to, že nedržíme obruč osudu pevne v rukách. Ale to sa dá zariadiť práve vhĺbavaním sa/prestúpením/spriatelením sa s podvedomím – vyladenie sa naňho. Nehovorím, že to nám zaručuje automaticky, že sa nezraníme – keď v podvedomí už bol práve “program” na to, aby sme počas života BOLI ZRANENÍ. Viete, čo si však myslím? Myslím si, že my chceme byť zranení. Je väčšia pravdepodobnosť, že len si to nechceme priznať, ale koľkokrát sa vám už stalo, že ste si v priebehu dňa premietali devastujúce myšlienky, sebadeštrukčné, sebakonfrontujúce, len preto, že ste z toho mali pôžitok (=bolo by zaujímavé si to myslieť) – a postupne ich vygradovali až do nepríčetna. Vystupňovali situáciu. Vyhrotili konflikt. Poranili sa. Ublížili si. (A vyzeralo to, akoby to bolo samo od seba.) Síce to teraz vyznieva “choro” :D, uznávam, ale takisto si myslím, že v podvedomí máme program na to, aby sme zažívali aj iný typ zážitkov; dali priechod našim nedevastujúcim túžbam – a ten zažijeme zas lepšie bez choroby.
Sedí?
Páči sa miPáči sa mi
Vieš, proti tomuto ti viem poskytnúť iný, menej “ja”-centrický pohľad na veci (a preto som potrebovala tú tvoju interpretáciu, aby som ho vedela lepšie “napasovať”). Priťahovanie si do života je len jedna časť reality. Predstav si, že by si vedome to priťahovanie zastavila – čo by sa potom stalo? Prestali by sa diať veci? Prestalo by vychádzať a zapadať slnko? Prestalo by fúkať, pršať, snežiť? Tieto veci si nepriťahuješ, tieto veci sa dejú.
Môj obraz na to: Predstav si čierny priestor a v ňom sa vinúce prúžky cigaretového dymu. Priestor je dymom presýtený dokonale, ale niekde tak silno, že je ten dym vidieť. Vinú sa, prepletajú sa jeden cez druhý a tam, kde sa “prekrývajú” (prelínajú, spájajú), sú jasnejšie. A keď sa v jednom mieste prelinie veľa takýchto prúžkov dymu, tak sa tam “zažne” vedomie – ty. V tom bode vzniká vnímanie. Vnímanie je ovplyvnené danosťami toho bodu – jeho vlastnosťami, schopnosťami, talentmi, strachmi, skúsenosťami, predsudkami, výchovou, blablabla. Táto “podmienená” časť vnímania je to, čo si priťahuje, čo interpretuje, čo koná. Zakaždým, keď sa takéto svetielko niekam pohne, pretože je napevno zahvajznuté na tých vláknach. potiahne ich za sebou a mení celý obrazec. A to je to, o čom všetci spiritualisti a osvietenci hovoria – pretože to je to jediné, čo vieme ovplyvňovať.
Ale ešte stále tu zostáva ten zvyšok dymu, na ktorom sa okrem nášho svetielka pozažínali ešte všelijakí iní ksichti a tiež sa hýbu a poťahujú celý spletenec vrátane nás hore-dole. No a potom tu je ešte ten zvyšok spletenca, ktorý neobsahuje svetielka, ale svojou povahou je to dym a prelína sa, pretože to je vlastnosť dymu. 🙂
A preto vznikajú náhody, nehody a situácie, za ktoré nemôžeme. Ksichti sa hýbali a my sme viseli niekde v ich sieti dostatočne blízko na to, aby sme tým boli viditeľne a citeľne zasiahnutí. Alebo sa prelínali vlákna aj naďalej, niekde sa spojili a toto spojenie rozpojilo niektoré slabšie, už existujúce spojenie. Smrť blízkeho človeka si nepriťahujeme.
Preto vravím, že nemožno nič zredukovať na to, že “ty si za to môžeš sám”. To by sa dalo jedine v svete, kde my sme jediný hýbajúci sa. Udalosti sa dejú; čo z nich urobíme my, je v našich silách. Toto je, ako ma to učil Gabriel. 🙂 Pretože inak svet by začínal a končil nami – naším narodením by vznikol a našou smrťou by zanikol, lebo to je jediné, čo z neho vnímame. Bolo by dosť besné očakávať, že len čo zomrieme, všetci prestanú existovať. Je aj niečo iné ako “ja”. Teda, pokiaľ nejdeme na úroveň Všetkého-čo-je. Ale potom nemá význam argumentovať o hmote z úrovne Všetkého-čo-je. Nemá význam krvinke vysvetľovať, že je taká mizivá, že na nej nezáleží, všetko si len priťahuje sama a jej svet je len predstava. Tej krvinke tým nepomôžeš – akurát ju popletieš a prestane plniť svoju funkciu a rozhasí tým zvyšok organizmu.
V noci som mala rozhovor s Gabrielom na tému hmoty. Vysvetľoval mi, že on vníma celkom inak ako ja, pretože ja som v hmote, hoci som súčasne súčasťou jeho. Zažívajú to večne, tak som sa ho spýtala, aký je to pocit, keď sa časť z teba dostane do hmoty. Chvíľku som myslela, že sa nič nedeje, ale potom to prišlo: pád chrbtom kamsi do neznáma, nič okolo seba nevidíš a nerozpoznávaš, pocit hrôzy a bezmocnosti… 🙂 Preto majú s nami také zľutovanie (a ja im nadávam, že sú povýšenecky blahosklonní! 😳 ). Keď už si v hmote a začneš si robiť svoje predstavy a interpretácie, nie je to také besné, ale práve preto sa cítime oddelení, že by sme to inak nevydržali a hrabali sa späť. No a to podľa Gabriela nie je žiadúce, pretože hmota je tiež istá rovina Všetkého-čo-je a treba ju energeticky udržiavať v existencii, pretože bez nej Všetko-čo-je by bolo Menej-ako-všetko. 🙂
Keď ideš vo vnímaní dostatočne vysoko (nad svoju hmotnoľudskú rovinu), prestávajú napríklad udalosti existovať a nič sa “nedeje” – to, čo vnímaš, je len sústavný, hladký a nezadržateľný tok energie, niečo ako keď sa prelieva oceán. Mala som to šťastie, že som na sekundu-dve dostala tento záblesk a už rozumiem tomu, ako vníma ten zvyšok zo mňa, ako ktorý sa momentálne nijakovsky necítim.
A teraz posledný podpich: to slovko “blbosť”. Čo na vete “skúsme nedokazovať, ako to je blbosť, ale sa…” nebolo zrozumiteľné? Myslíš, že som tým vyjadrovala stanovisko, že niečo je blbosť, ak hovorím, že nepoďme tvrdiť, že je to blbosť? 👿 Túto logiku si ešte potrebujem osvojiť. Zasa: slovko “blbosť” zafungovalo ako spúšťač emotívnej reakcie, ktorá potom začala inak interpretovať celý kontext. Keby som bola povedala “dobrý deň”, už si cítila potrebu dokazovať mi, že to je len môj názor. 😉 To je to, čo nazývam “prehnane emotívna reakcia”.
Nepáči sa mi ani veta “my chceme byť zranení”, hoci jej chýba slovo “všetci”, ale implicitne je tam obsiahnuté. Pars pro toto. Časť hovoriaca za celok. Ak chceš byť zranený, tak to nepremietaj do zvyšku sveta. Alebo premietaj – a potom sa nečuduj… 😉 Takže nie, nesedí. 🙂 Situácie sa dejú a my sa v nich správame. 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
Pre objasnenie – nie, u mňa nebolo slovko blbosť spúšťač, ale predsa to, že tá úloha “skúste nájsť “telesné javy”, na ktoré toto vyjadrenie neplatí…” je podľa mňa to isté ako “skúsme DOKAZOVAŤ, ako to je blbosť” z druhého odstavca. Dúfam, že už je to naozaj zreteľné, lebo inak už neviem. 😀 Ale je to len poznámka na okraj, niečo, čím sa môžeš inšpirovať, áno, trebárs aj pri logike. Nabudúce dám do zátvorky označenie “non-critical”, aby nedošlo k nedorozumeniu takýchto rozmerov z takej malej čiastky. Ale to by som zase musela písať všade, žejo…
Ale k hlavnej téme.
Ako vieš, že priťahovanie je len časť reality?
A ako dokážeš oddeľovať fyzické od toho ostatného vôbec? O tom hovorím, podľa mňa je to prepojené oveľa viac, naviazané a nadväzujúce na seba. = Súvislosti.
Druhá vec: Povedala som, že reagujem na toto: “Pomohlo by, keby si to prerozprávala cez svoje slová a svoje vlastné asociácie”. Tak som začala vysvetľovať ako to vidím ja. NEHOVORÍM ZA CELOK. 🙂 Hovorila som a hovorím za seba. Ak to vyznelo ináč, tak sa ospravedlňujem. Slovami ako “my” si pomáham pri vyobrazovaní, sú to moje “barličky”, tak, ako keď snívam a vidím viacero postáv, som postavami, scenáristom i dramaturgom. vo svojom príbehu.
“Udalosti sa dejú; čo z nich urobíme my, je v našich silách. Toto je, ako ma to učil Gabriel.”
To, že sa udalosti dejú, zaručuje, že sa nedejú pre nás? Tak potom ako to, že Zem sa nachádza presne v takej vzdialenosti od Slnka, aby tu mohol vzniknúť život? Ako to, že tá Zem poskytuje potravu, vodu, okysličený vzduch, atmosférický tlak, i ostatných ľudí, všetky tie okolnosti potrebné pre naše prežitie? To už nebude, že sa to deje nezávisle odo mňa. Ja môžem byť maximálne tak nevedomá o tom, čo sa deje. Ale zámer sa pohybuje aj cezo mňa.
Preto som vravela, že tí ľudia, ktorí sú zranení, si z nejakého dôvodu vybrali byť zranení. (a poukázala na to, ako sa v priebehu dňa môže prejaviť nevedomie).
Raz som mala napríklad takéto náhle videnie, asi 5 sekúnd pred tým, než sa to naozaj stalo. Babka, ktorá sa chystala zliezť dolu z kopca, a ktorú som obišla a dostala sa dopredu – spadla z toho kopca – skotúľala sa a ja som vedela o tom, že sa to “stalo”/”stane”. Nebolo to o tom, že som si to zámerne “privolala”, ako človek by som s tým samozrejme nesúhlasila, ale vedela som o tom – takisto je to podľa mňa so zraneniami, a neviem, prečo by to malo byť inak so smrťou ľudí. Môj otec bol napr za mojou (druhou) babkou v nemocnici a bez toho, že by si to uvedomil, jej povedal “Zbohom”, vzápätí očervenený sa vrátil, aby jej vysvetlil (aj keď ho zrejme nepočula), že on to tak nemyslel, že počíta s tým, že tu ostane, atď, atď. Lenže o krátky čas (hovorím o minútach!) mu oznámili, že zomrela. Vyzerala vraj úplne ináč, ako keď bol u nej pred chvíľou! V týchto súvislostiach sa mi vynára pojem kolektívne vedomie v zmysle “vedenie”. A tak to možno funguje v bezprostrednej mysli – Preto tu hovorím o JEDNEJ mysli, z ktorej to všetko vychádza a v ktorej predstavách sa nachádzam.
Ďalej už dlhšie plánujem stretnutie s kamarátkou, s ktorou som sa nevidela asi aj rok. Dávnejšie sme si písali, ale zas sa na to zabudlo. Dnes sa mi snívalo, že mi napísala. A ona mi dnes skutočne napísala – aj zavolala. Je to len o reakciách? Nakoľko môžem počítať s tým, že fyzická rovina nie je ovplyvnená a vzájomne prepletená s tou duchovnou?
Podstatný odsek je pre mňa tento, lebo objasňuje, z čoho tu vychádzame: Je aj niečo iné ako “ja”. Teda, pokiaľ nejdeme na úroveň Všetkého-čo-je. Ale potom nemá význam argumentovať o hmote z úrovne Všetkého-čo-je. Nemá význam krvinke vysvetľovať, že je taká mizivá, že na nej nezáleží, všetko si len priťahuje sama a jej svet je len predstava. Tej krvinke tým nepomôžeš – akurát ju popletieš a prestane plniť svoju funkciu a rozhasí tým zvyšok organizmu.
– Lenže kto tu hovoril o nejakej pomoci? No tak to trebárs aj nepomôže, ale to už je druhá vec. O tej tu zatiaľ nepadla reč. Takže áno, hovorím o hmote z úrovne Všetkého-čo-je.
Posledná vec, ku ktorej sa vyjadrím, je vec osobného vnímania. Obraz, ktorý si podala, vyzerá nesmierne zaujímavo, no nemám sa ako k tomu vyjadriť, keďže disponujem inými kontextmi.
Ak by som sa ťa mohla ešte na niečo opýtať:
(vyberiem si menšie obrazy, aby boli uchopiteľnejšie)
1. Ako vieš, že “pád do hmoty” sa zažíva skutočne takto. Nemohla to byť iba predstava? Ako vieš, že nejaký pád vôbec musí nastať.
2. Ako vieš, že sa práve takto cíti nadľudská rovina, keď si v tom čase bola stále v tele človeka? Nemohla to byť iba predstava?
(predstava, ktorú si trebárs aj zachytila?)
Prečo som to načala – lebo na jednej strane hovoríš, že veci sa dejú a ostatok sú interpretácie, predstavy – a na druhej strane sa v tvojich výpovediach objavujú interpretácie, ktoré sa prejavujú ako objektívna pravda (nemožno to spochybniť, lebo napr. Gabriel povedal…). Čo je ale, podobne ako hovorí Gildor dole, vecou osobného vnímania, či “pravda sa vždy na niečo vzťahuje.” Takže aj ty môžeš dostávať svoju várku pravdy “po gabrielovsky”.
P.S.: Ja ťa nespochybňujem, že vravíš pravdu, že si to presne takto zažívala, ale je to rovnako neuchopiteľné ako moje názory, zážitky a skúsenosti. Za istou hranicou sa už o tom nedá inak hovoriť, ako o viere.
Páči sa miPáči sa mi
Hľadať nepravdu (potvrdzovať ju), je opäť forma boja – hra ega, dokazovanie/objektivizovanie (hľadám aj niekoho iného, kto to tak vidí), že ja mám pravdu (odmietanie existencie niečoho, resp. hra na hľadanie dôkazov, že to neexistuje/nie je to správne).
Ak by to bol môj boj, ukazovalo by mi to, kde investujem svoju energiu. Boj plodí boj (príčina/následok) a teda ja ako tvorca momentálne potrebujem z nejakého “dôvodu” (toto by mohlo byť podstatné, ak tomu chcem rozumieť, prečo takto konám) vnímať práve túto kvalitu energie/vibrácie a tak ju aj tvorím/priťahujem.
Páči sa miPáči sa mi
A ako to súvisí s položenou otázkou, či si vieš predstaviť nejaké situácie, v ktorých dané vyjadrenie neplatí?
Resp. idem tvoje vyjadrenie obrátiť: prečo máš potrebu hovoriť o niečom, čo nebolo predmetom článku? 🙂 (Ja viem, som hnusná. Vy to vidíte len kedy-tedy, ale ja s tým musím žiť denne. 😛 )
Páči sa miPáči sa mi
Lebo si to všímam a na niečo ma to upozorňuje. Len ešte neviem na čo. U teba je to istý vzorec, ktorý sa pravidelne opakuje a zaháčkuje sa u mňa, či je to “správa” pre tých, u ktorých sa to zaháčkne a každý odtiaľ zodpovedá sám za seba. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
OK, ale uvedomuješ si, že miesto toho, aby si sa sústredil na správu, sústreďuješ sa na nositeľa správy – a skresľuješ tým správu samotnú? Možno máš pocit, že (nie) som nejaká, ako by si si prial. Ale zabudol si si všimnúť, že od prskania prechádzam k niečomu novému – k overovaniu si.
Proste vychádzaš z istého očakávania. Hľadáš u mňa – a to by bolo nanič hľadanie, keby si nenachádzal! Ale ako tebe osobne pomôže to, aká som alebo nie som? To je predsa moja vec! Našťastie zatiaľ (ak sa ustriehnem) ešte nepodávam svoje názory ako jediné, všeobecne platné pravdy… Ale to, že sa orientuješ na mňa, ťa odrezáva od možnosti babrať sa v myšlienke. Lebo to nie je len o tom, či sa mi myšlienka páči alebo nepáči, ale o tom, že som sa ňou zaoberal, poznám pre a proti a napriek tomu sa rozhodujem si ju naďalej ponechať. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Očakávanie? Možno, ale určite nie len.
Ja som reagoval skôr na spôsob, ako si sa cez článok snažila uchopiť danú tému a ako si reagovala na komentáre a ten mi pripomenul, že si sa to už podobným spôsobom pokúšala viac krát a neprinieslo to zdá sa požadovaný efekt (pochopenie – Tu môže byť samozrejme mylný predpoklad z mojej strany. Pretože je možné, že pochopenie nie je to, o čo ti týmto typom článkov ide), keďže je tu téma opäť, len trošku otočená, ale v podstate je zadanie to isté (nájdi chybu).
Táto stránka sa volá “cesta za porozumením, sebe, svetu i životu” a teda predpokladám, že toto je jej ústredná téma. Život a svet, to si aj ty a tak sa snažím spôsobom, akým kladiem otázky, resp. píšem komentáre, pochopiť. 🙂
Je pravda, že som zodpovedný za to, kam smerujem svoju pozornosť a môžem, ak chcem, pozornosť investovať do tém, ktoré sú so mnou v súlade, ktoré ma posilňujú. Bola to udička a až teraz som ju pochopil.
Ďakujem za pomoc Sun a prajem všetko dobré. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“Pretože je možné, že pochopenie nie je to, o čo ti týmto typom článkov ide.” Teraz si trafil klinec po hlavičke – dokonale. 🙂 Nejde o pochopenie – ani moje, ani nikoho iného. Celé “nájdi chybu” je pre mňa jedna možnosť, ako prenášať mentálne modely (a hlavne Thinking Processes) nenásilným spôsobom na iných. Druhá možnosť sú tie moje ominózne knihy. 😉 Zvyšok je “diár”, moja minikniha tieňov (preto sa to aj pôvodne volalo “minigrimi”, mini-grimoire). Časť, kedy sa učím, a časť, kedy si odkladám informácie, čo považujem za užitočné. No a potom je tu ešte Boslaal, ktorým sa udržiavam na tej ceste, ktorou som sa pustila. Tam vychovávam sama seba. 🙂 Ja mám vždy viacero rovín úmyslu. 🙂 Choroba všetkých lenivcov.
Páči sa miPáči sa mi
na vsetky fyzicke prejavy sa da povedat ze maju dusevny povod, ako aj opak, vsetky sa daju popriet. Mozeme zvolit akukolvek strategiu, a mozme sa pomylit, ale to fyzicke telo nas nakoniec tak ci tak vrati do reality, v extremnom pripade tak, ze umrie. Takze pre mna je dolezite to fyzicke telo vnimat povedala by som co najprimitivnejsie a nie tak ze namiesto toho aby, ked mi je zima som hladala nie co na oblecenie, ale zamyslala sa na tym co moze tento pocit znamenat a co mi chce telo povedat.
Páči sa miLiked by 2 people
inac haluz ze som si spomenula zrovna na tu zimu. Moj muz kedysi davno razil teoriu, ze zima je len mentalna zalezitost. Ja som si tukala po cele, raz takto veselo vysiel v koseli v januari, robit si skusku autoskoly, myslel, ze pride, sadne do auta, odjazdi a tu chvilu mrazu co bol vonku teda mentalne premeni na teplo.A bude hrdy na svoju mentalnu silu. Lenze univerzum sa asi nasralo, lebo namiesto chvilky ho instruktor autoskoly vysadil kdesi vonku, ze teraz ma cakat, kym odjazdi dakto iny (hadam aj hodinu). A bolo po mentalnych teoriach. Dodnes na to spomina ako trpel. Ale nepodarilo sa ich celkom vykorenit, stale ma tendencie v zime len tak vybehnut akoby bolo 30 stupnov a ignoruje fakt ze potom zakazdym pisti ze ma seknute krize, alebo zapal dutin, alebo tak.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Mám takého kolegu… Inak to s “zima je len mentálna záležitosť”: Videla som dokument, kde redaktora jeden “ľadový medveď” (nejaký Holanďan) trénoval na to, vliezť do vane s ľadovou vodou v zime. Používal na to mentálne techniky a dýchanie. Nakoniec ho natrénoval natoľko, že v tej ľadovej vode vydržal nejakých 12 minút! Ale keď vyliezol, netvrdil, že mu nebolo zima, iba že to prežil. 🙂
Som zvedavá, či sa pomocou mentálnych techník podarilo niekomu už znova si narásť amputovanú ruku či nohu alebo si vrátiť zrak, keď oko bolo poškodené do nefunkčnosti. Ak áno, okamžite sa k nemu hlásim do učenia!
Páči sa miLiked by 1 person
okrem toho, ak by malo stopercentne platit ze psychicke javy podmienuju fyzicke a naopak nie, znamenalo by to, ze psychicke javy su nadradene fyzickym a teda fyzicke javy nemozu urcovat javy psychicke. Toto sa da lahko overit. Kupte si cisto fyzicku, hmotnu velicinu, pol litrovu flasu slivovice, jej obsah premiestnite do vasho fyzickeho tela. A sledujte svoje psychicke javy, ci ich to nejako ovplyvni 😉
Páči sa miLiked by 1 person
😀 Teba asi zamestnám ako svojho osobného tlmočníka! Tie obrazy sú nezaplatiteľné! 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀
Páči sa miPáči sa mi
Všetky choroby majú duševný pôvod. Neexistuje žiadny telesný jav, ktorý by nebol reakciou na predstavu vášho ducha.
Hm. OK. V prvom rade mám problém s pochopením druhej vety, konkrétne čo je to -reakcia na PREDSTAVU ducha-. Neviem si pod tým nič predstaviť (pun not intended). Tam sa asi niečo stratilo pri preklade (alebo pribudlo).
Čo sa prvej vety týka, tak smiešne mi na nej príde to, že mi napadá rovnako veľa argumentov aj na tvrdenie, že všetky choroby majú fyzický pôvod. Čo ma navádza k tomu, hľadať nejaký kompromis, niečo v strede. Veď nežijeme len v myšlienkach, ale našu “hmotu” pravidelne nútime ráno vstať. Áno, myšlienky, všeobecné mentálne nastavenie, prístup, “duša” majú vplyv na hmotu, ale rovnako aj hmota má vplyv na ducha. Myšlienkami si môžete privolať kadejaké situácie v hmote, ale keď vás niekto kopne, niečo si hádam pomyslíte :). Ak by som to chcel povedať klišéovito ezotericky: Ako hore, tak aj dole, ALE ako dole, tak aj hore. Vzťah medzi hore a dole je obojsmerný a oba smery rovnocenné.
Možno je to niečo v ľudskej náture, čo nás priťahuje k takýmto absolutistickým tvrdeniam, ktoré začínajú VŠETKOm. Možno nám to nejakým spôsobom sugeruje niečo, čo považujeme za pravdu a tak máme určitý záchytný bod a na svete sa cítime istejší. Lenže, (aspoň podľa mojich skúseností) pravda neexistuje bez kontextu. Pravda sa vždy na niečo vzťahuje.
Ešte toľko k prvej vete, že pokiaľ sa niekto až príliš upne na duševný pôvod všetkého, tak to môže viesť k inej chorobe – disociácia od fyzického tela a nerešpektovanie jeho potrieb.
Sorry za takú dlhú kázeň 🙂 Už som tu dávno nebol, tak mám verbální průjem.
Páči sa miLiked by 2 people