Dnes vďačná za príjemné posedenie u GabyBaby. Šla som ju navštíviť a robili sme šamanskú cestu, pri ktorej hľadala svojho šamanského sprievodcu… Veľmi sa mi páčilo, že našla niečo, čo sme ani jedna nepredpokladali – žiadne vlky, orly, havrany, levy a podobné majestátne zvieratká, ale niečo celkom iné… 🙂 Silné, nezávislé, dobromyseľne naladené, ale potenciálne extrémne nebezpečné. 🙂 Také, ako býva život. 🙂

Ja som ju na cestu vyprevádzala. Veľmi ma prekvapilo, keď mi nakoniec povedala, že mala pocit, ako keby som jej čítala myšlienky a odpovedala som jej na otázky, ktoré jej práve napadli… Najprv som ju pozorne sledovala, aby som videla, či sa uvoľňuje. Po chvíli, ako som hovorila, začala som sama mať brnenie presne tam, kde som ho očakávala od nej… Myslela som, že to bol môj vlastný polotranz, ale potom som zistila, že som skutočne “čítala” jej energiu… 🙂 Vďačná za tento zážitok. Neviem, prečo o sebe vždy tak pochybujem.

A ešte jedna situácia bola zvláštna: keď mi rozprávala, čo videla, spomenula obrovské oko – a mne sa to okamžite spojilo s mojím kontaktom s istou energiou v minulosti, takže som chytila podozrenie, že je napojená presne na tú istú energiu. Uvidíme, keď bude so svojím zvieratkom chvíľu pracovať. Ja som neprezradila svoje podozrenie, takže buď mi ho vyvráti alebo potvrdí. 🙂 Uvidíme. Ví šel sí.

Akurát nám bolo ľúto, že s nami nebola aj Vieročková – boli by sme najradšej vytiahli ouiju a popreháňali zopár existencií. 🙂 Tak nabudúce. 🙂

Vďačná za kožúšky – Lassinko a Ryšík a Šintík sa už s Misty hrajú a naháňajú, že každý večer skončí unavená a ledva sa dotiahne do búdky chrniť. 🙂 Bodaj by si tak rýchlo zvykli i ostatní… ale zatiaľ to veľmi sľubne nevyzerá. Nič to; bojuje sa ďalej. My to nevzdávame. Nikto nás nenaučil vzdávať sa. 😕

🙂 Vďačná za život, v ktorom spieva kanárik, svieti slniečko, vzduch vonia vlhkosťou a staré baby sa ešte stále vpracú do minisukní. 😉