Dnes sa mi stala krásna vecička: sedela som v kancelárii za zatvorenými dverami (do kancelárie Mačičky nepúšťam) a počula som, ako za dverami Ryšík rozčúlene hudie. Potrebovala som vyjsť, tak som sa šla pozrieť. Sedel pod dverami, v papuľke belasú plyšovú myšku, a volal ma. Keď som sa k nemu zohla, vložil mi myšku do dlane a vkráčal do kancelárie. 🙂 Proste zaplatil mýto, aby mohol ďalej. 😀
Milujem tieto kožúšky. Neviem, ako dlho musel špekulovať, než toto vymyslel… ale zabralo to. 😀 Odvtedy som namäkko a on už bol v kancelárii niekoľkokrát. (Len ho vždy musím vyhodiť za dvere, lebo inak by som nič neurobila.)
Vďačná za to, že ruky vydržali a povysávala som aspoň chodbu a pol izby. Na viacej nestačilo, ale veď nejdem v noci umrieť. 😉 Vďačná za svoj samotársky život, v ktorom sa cítim nad očakávanie dobre. Vždy som sa bála, že to nezvládnem. 🙂 Nuž, zvládam. 🙂 A žijem si podľa seba, nemusím sa nikomu prispôsobovať a keď sa mi nechce, nerobím, keď sa i chce, robím do zbláznenia.
Vďačná za to, že som, aká som. 🙂 Tiež som nemyslela, že to niekedy poviem, ale akosi sa sama sebe začínam páčiť… Asi sa požiadam o ruku. 😉
Vďačná za Gabriela, s ktorým je sranda, a za svoju dobrú hlavu, ktorá večne prichádza s nejakými nápadmi. Vďačná za informácie, čo som dnes dostala, pretože mi umožňujú vidieť jedného hnusného ksichta v priaznivejšom svetle – a vďačná za to, že mi práve toto pôsobí radosť. 🙂
Myslím, že som prešla kus cesty. Uvidíme, koľko je ešte predo mnou. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
krasne a inspiruje 🙂 niekedy zasnem nad tym, kolko veci vies vo svojom samotarskom zivote najst, za ktore si vdacna, zaroven ma to nuti hladat aj vo svojom zivote taketo pekne malickosti a byt za ne vdacna a zistila som, ze je lepsie si to takto pisat, ako si to len tak v hlave povedat, vtedy si to viac uvedomujem a zaroven sa viac zamyslim a preto nachadzam viac veci, za ktore som vdacna…..dik za tieto clanky 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Jana,
toto cvičenie vďačnosti má úžasné dopady na psychiku človeka – prebudováva naše vnímanie na pozitívnejšie, čím v nás vyvoláva život lepší pocit, nachádzame viacej dobrých vecí, zvyšuje sa nám vibrácia a začíname si priťahovať viac toho dobrého.
Kdesi som čítala, že to treba držať minimálne 21 dní. Ja som tuto už na dni 29, medzitým som mala jeden prepad do negativity (už po 21 dňoch), ale fakt na sebe pozorujem zmeny. 🙂 Telo aj duša začínajú púšťať staré bariéry. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Som vdacny za pomoci a vedenie, ktore sa mi dostava. Som vdacny, ze sa vsetko trapenie nakoniec ukaze ako mne prospesne. Som vdacny, ze napriek vsetkym mojim chybam som vzdy privedeny na spravnu cestu.
Som vdacny za ludi ako ste Vy, co sa prebudzaju a podporuju dobro, lasku a radost vo svete. Som vdacny, ze som v tejto temnote pritomnosti s vami, dobri ludia, prisiel zmenit svet. Som vdacny, ze som prisiel prave do kruhu Slovenska a Ciech, kde menit svet je pre prebudenych nielen tuzbou a moznostou, ale povinnostou! Som vdacny, ze mozem sluzit. Som vdacny, ze som.
Páči sa miLiked by 1 person
Toto cvičenie sa stane oveľa ťažším, ak zverejním jeho zásady 😉 :
1. každý deň nájsť 5 konkrétnych vecí toho dňa, za ktoré sme vďační
2. dva dni po sebe neopakovať tú istú vec.
Čiže som zvedavá na tvoju vďačnosť zajtra, keď si si dnes vystrieľal väčšinu nábojov 😉 …
Páči sa miLiked by 1 person
Nuz, pointa tohoto cvicenia je citit vdaku. Ak to dokazem s tymi istymi plytkymi frazami kazdy den, som vdacny za jednoduchost mojho rozumu. 🙂
Ale skusim dodrziavat pravidla, ked to budem postovat tu.
Páči sa miPáči sa mi
Tam je iný problém… “Plytké frázy” (=nekonkrétne, ako predpokladám) totiž fungujú aj ako zastierací manéver ega. Som vďačná za to, že mi svieti slnko, ale práve teraz mám úpal a náramne ma srdí, že svieti, ale som zaň vďačná, pretože môj rozum chápe, aký význam slnko má, ale moje pocity sú práve opačné. Vtedy pred sebou jednoduchop časť negativity prenálepkujem na pozitivitu a myslím si, že som z toho hepi – ale Univerzum nečíta moje osvietené myslenie, ale registruje moje nanič fyzické pocity.
Preto je dôležité to obrátiť na konkrétne fyzické pocity tohto tela: miesto “som vďačná za slnko” si poviem “som vďačná za to, ako ma teplo hreje na pokožke”. Napríklad keď má človek cyklické bolesti, je dôležité sústrediť sa na tie okamihy, keď bolesť trochu poľaví, a vyslať vďaku vtedy. 🙂 Takže to nie len buzerácia z mojej strany, ale celkom konkrétny úmysel: “staraj sa o krtince, hory sa už pretlčú samy”. 🙂 Neďakuj za Univerzum, ale za to, že si presne teraz jeho súčasťou a cítiš, ako sa presne teraz o teba stará. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ano, mas pravdu, uplne suhlasim. Ide o silu pritomneho okamihu. Pozitivne zmyslanie funguje iba ked je nenasilne. Ked nim potlacame podvedomie, iba podvedomie pestujeme.
Moje ego ma ale nuti sa este obhajit 😀 :
Tie plytke frazy (ako som ich nazval len z recesie) vysli zo srdca, nie z obratnosti rozumu. Boli hlboko precitene, tym padom pravdive a vdacnost skutocna. Lebo vdacnost sa predsa citi, nie pocituje. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
” Lebo vdacnost sa predsa citi, nie pocituje.” Prečo? Ja ju napr. “pociťujem”. 🙂 Aký rozdiel medzi cítiť a pociťovať robíš ty?
Páči sa miLiked by 1 person
V prvom rade sa ospravedlnujem za dlzku nasledujuceho romanu. Dufam, ze ta nim prilis nezamotam a ze ti prinesie objasnenie veci a odpovede na otazky.
Vies ako duchovno mozu spoznat iba ludia, co naozaj chcu? Cit je duchovny – kazdy ho v sebe musi objavit sam, len tazko ti ho priblizim opisovanim. Ale nejake pomocky predsa len mam:
‘Pocit nieje cit! Pocit prameni z hrubohmotneho tela. Toto vytvara pudy, ktore riadene rozumom, davaju vzniknut pocitu.’
Vdaka vychadza z hlbky mojej duse, z mojho vnutra, od ducha. Nema nic docinenia s fyzickym telom a pudmi. Je duchovna a musi byt teda citena, nie pocitovana.
‘Bdejte a počúvajte hlasy k vám doliehajúce! Nech je to už nesmierna bolesť, silné duševné otrasy, veľké utrpenie alebo vznešená, čistá radosť, schopná rozraziť temnú vrstvu nízkeho pocitu, nič také nenechajte prejsť okolo seba bez úžitku. To sú pomoci, ktoré vám ukazujú cestu! Je lepšie, keď nebudete na ne čakať, ale začnete s vážnym chcením k dobru a k duchovnému vzostupu.’
Vdaka a radost idu spolu ruka v ruke. Prava radost v sebe prirodzene nesie vdaku a prava vdaka so sebou prirodzene prinasa radost. Radost je jedinou skutocnou prejavenou vdakou Bohu. Radostny cit je velebenie Boha.
A tu je este nieco, co povazujem za velmi pomahajuce a objasnujuce:
‘KAŽDÝ cit vytvára ihneď obraz. Pri tomto vytváraní obrazu zúčastňuje sa malý mozog. Ten má byť mostom pre dušu, aby pomocou neho ovládala telo. Je to tá časť mozgu, ktorá vám sprostredkuje sen. Táto časť je zase spojená s predným mozgom, činnosťou ktorého vznikajú myšlienky, viac viazané na priestor a čas, z ktorých sa nakoniec skladá rozum.
Dávajte teraz dobrý pozor na postup! Môžete pri tom dobre rozoznať, kedy k vám hovorí cit z ducha, alebo pocit z rozumu!
Činnosť ľudského ducha vyvoláva v slnečnej pleteni cit, a tým súčasne ovplyvňuje malý mozog. To je prejav ducha. Teda vlna sily, vychádzajúca z ducha. Túto vlnu vyciťuje človek prirodzene tam, kde je duch v duši spojený s telom, v centre tzv. slnečnej pletene. Táto odovzdáva hnutie ďalej k malému mozgu, ktorý je tým ovplyvnený. Tento malý mozog vytvára obraz deja podobný fotografickej doske podľa určitého druhu rozličných ovplyvnení, ako to chcel, alebo sformoval vo svojej mocnej sile chcenia duch. Obraz bez slov! Predný mozog prijíma tento obraz a snaží sa ho opísať slovami. Tým sa rodia myšlienky, ktoré sa potom vyjadrujú rečou.
Celý dej je v skutočnosti veľmi jednoduchý. Opakujem ešte raz: Duch ovplyvňuje pomocou slnečnej pletene daný mu most, t. j. vtláča vlnami sily určité chcenie do daného mu nástroja malého mozgu, ktorý prijaté okamžite odovzdáva ďalej prednému mozgu. Pri tomto odovzdávaní nastáva malá zmena následkom zhutnenia, lebo malý mozog pridáva k tomu niečo z vlastného druhu. Ako do seba zasahujúce články reťaze pracujú nástroje v ľudskom tele, dané duchu na používanie. Ale všetky iba formujú, nemôžu robiť nič iné. Všetko na nich prenesené sformujú podľa svojho zvláštneho druhu. Tak i predný mozog preberá obraz, prisunutý mu malým mozgom a vtesná ho po prvýkrát do užších pojmov priestoru a času, primerane svojmu trochu hrubšiemu druhu. Tým obraz zhutní a prenesie ho tak už do hmatateľnejšieho jemnohmotného sveta myšlienkových foriem.’
Páči sa miPáči sa mi
Som vdacna za pekne poobedie s mojim synom. Som vdacna, ze mam take decko. Som vdacna za jeho neobycajny zmysel pre humor, perfektne napady, vnimavost a empatiu, slobodomyselnost a toleranciu. Je to uz fakt partak do debaty na urovni. Dobre som ho vychovala zatial, uplne sa mi lubi. Som vdacna za sipky, ide sa susit.
Páči sa miLiked by 1 person
🙂 Vďačná za teba.
Páči sa miPáči sa mi
aj ja za teba 🙂
Páči sa miLiked by 1 person