Hneď na začiatok: odpúšťanie nie je moja silná stránka. A keďže poznám svoju tendenciu zabúdať na to zlé a pamätať si len to dobré, mám premakaný “neodpúšťací” systém – vezmem emóciu zo situácie, premením ju na rozhodnutie/program a situáciu zabudnem. Alebo aj nie – niektoré situácie sú také rozčuľujúce, že si ich pamätám ako slon.
Kedysi to fungovalo priam úžasne. Bráni vám to sadnúť tomu istému človeku na lep druhýkrát, najmä ak máte tendenciu prikrášľovať si minulosť. Lenže niektorí ľudia z vášho života postupne zmiznú a vy napriek tomu beháte s programom. A keď už nemáte obeť pre svoj program, tak si nejakú nájdete.
🙂 Dobre obmedzujúce, čo?
Dnes ráno som sa dostala ďalej. Ako som sa zobúdzala, v polospánku, mi bežali myšlienky hore-dole, jedna cez druhú. Niečo hrali v rádiu a ja som si odrazu spomenula na tú záležitosť, keď ma eldhwenisti obvinili z čiernej mágie. Je to už roky rokúce, ale do mňa sa to vpálilo ako značka; nie samotná skutočnosť, pretože nech si každý hovorí, čo chce, ale to, že im to prešlo – že človek, ktorý sa štylizuje do spirituálnej autority, si môže dovoliť toto + poza chrbát obviňovanie z úmyselného škodenia, a nikto z načúvajúcich sa nepozastaví, nezdvihne obočie a neupozorní na to, že pre podobné obvinenia treba mať aj nejaký iný dôkaz než vlastné podozrenie, alebo sa potom netreba tváriť ó-až-tak-duchovne… Toto bol môj pocit, ktorého som sa nedokázala zbaviť. Že svet je chybný, pretože niečo také je možné.
A odvtedy som to nosila so sebou. Ošetrovala som to vždy na úrovni prejavu, keď sa to snažilo vyplávať na povrch, ale nedokázala som sa toho pocitu zbaviť. Premaľovávala som ho na “svet je v poriadku, to len ja mu nerozumiem”, lenže v hĺbke duše viem, že1. mu rozumiem a že 2. toto nie je v poriadku. Rovnako, ako nebude nikdy v poriadku, keď farári molestujú malých chlapcov. A keď náboženstvo vyhlasuje “sväté vojny” voči každému, kto kýchne.
Presne tento pocit nespokojnosti vyplával u mňa na povrch aj dnes, ako som sa prebúdzala. Okamžite sa dostavil obraz – čosi ako diera v zemi, ktorá sa rýchlo plní vodou. Hladina sa trblietala, voda bola čistá, ale akosi som vedela, že sa v tej jame nemá hromadiť.
A tak som si do tej jamy vmyslela štupeľ ako do vane a ten som vytiahla. 🙂
Dúfam, že už ma ten pocit prenasledovať nebude, a že som tým zrušila aj svoj program navážať sa do každého falošného gurua alebo egocentrika, pretože ma to už fakt prestávalo baviť. Keď chcú hlásať logické kraviny – kto som ja, aby som im bránila? A ako som včera radila jednej kočke – budem už len prudko vďačná, že nie som oni. 🙂
Neviem, či mám nejakú dušu, ale ak mám, dúfam, že práve našla svoj pokoj. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Každá bytosť svojimi obavami dáva krídla poverám, bez skutočného zdroja strachu. Ľudia sa boja toho, čo si predstavujú.(Lucan)
Ludia utocia najma vtedy ak sa boja. 🙂 Take obvinovanie je prejav strachu a mozno strach z konkurencie ale to je iba predpoklad. :p
Páči sa miPáči sa mi
minulost sa zmazat neda… ale napriek tomu by som rada vyjadrila lutost nad mnohymi chybami a udalostami. neviem sice kto prisiel s tymto vymyslom, no ospravedlnit sa to neda. vtedy sme boli konfliktni a zaslepeni a uprimne si to priznavam, no zrejme sme inak nevedeli… a je mi luto, ze aj po tolkych rokoch s tym ma stale niekto problem.. pre mna uz to vsetko upadlo do zabudnutia.. bola to cesta, z ktorej som uz davno zisla
Páči sa miPáči sa mi
“a je mi luto, ze aj po tolkych rokoch s tym ma stale niekto problem..” Uvedomuješ si, že o mne hovoríš v tretej osobe – a teda že to ospravedlnenie nebolo určené mne, ale to bolo ospravedlňovanie sa pred inými?
Zjavne sa nič nezmenilo. A to mi pripomína jeden minipríbeh z fejsbúku:
🙂
A potom ešte jedno… To si nebola ty, kto ohováral poza chrbát. (Alebo o tebe som sa aspoň nedozvedela. 😉 Čo je dnes tiež už jedno. Tanier rozbitý. Ži s tým, ako ste vy naordinovali mne žiť s tým.)
Čo som to napísala na začiatku článku? Že nie som zrovna ten “odpúšťací” typ? 😛
Páči sa miPáči sa mi
Nie ste to len Vy o kom som pisala. Co su vsetky clanky a rozhovory ak nie vyjadrenia a obhajoby svojich myslienok a skutkov? Kazdy sa snazi obhajovat svoju vlastnu realitu. Aj ten, kto tvrdi: “nepotrebujem sa pred nikym obhajovat”, tu potrebu ma. Minimalne pred sebou samym.
Nastastie, ludska dusa nie je tanier. A kazdy z nas ma komu odpustat. Len toho, kto v sebe nema pychu nemozno nijako urazit. A to je dost tazky oriesok. Co sa stalo sa uz neodstane, ale mozeme k tomu zmenit pristup. Nakoniec, musime odpustit hlavne sami sebe.
Páči sa miLiked by 1 person
a teda, ked uz sa mam fakt obhajovat 😀 mozem povedat k Vasemu vyjadreniu:
“nikto z načúvajúcich sa nepozastaví, nezdvihne obočie a neupozorní na to, že pre podobné obvinenia treba mať aj nejaký iný dôkaz než vlastné podozrenie, alebo sa potom netreba tváriť ó-až-tak-duchovne… Toto bol môj pocit, ktorého som sa nedokázala zbaviť. Že svet je chybný, pretože niečo také je možné.”
ja som sa pozastavovala a vyjadrovala vazne pochybnosti a nedoveru v take obvinenia.. a jednemu “dotycnemu” som vtedy povedala ze ho zaslepuje nenavist a vytvara si iluzie, ze za jeho problemy mozu ini.. takze, Vas pocit bol spravny z informacii, ktore ste mali, ale v globale by sme to mohli povazovat za nepravdu. A podvedome som to mohla vnimat ako obvinenia voci sebe a preto mam potrebu reagovat.
K samotnemu tvrdeniu ohladom vedomych utokov “ciernej” magie.. To je trosku problematicka vec. Pretoze magiu na ciernu a bielu rozdeluje zámer. A nie je magia len zaklinanie, sviecky, ritualy… Su to aj slova, myslienky, emocie a city… Ved prave vdaka nim dokazeme “vycarovat” svoj svet a oni rozhoduju o tom ci budeme stastni, uspesni, zdravi…
Mozeme ich ale namierit aj voci inym.. Mozem vysielat lasku, ale aj nenavist. Ak sme na niekoho nastvani, nevedome/vedome mu skodime.. Rovnako posobia aj dalsie pocity.. vina, pycha, ziarlivost, odpor, neprajnost, nenavist, ukrivdenie… je toho vela.. Mozeme to povazovat za ciernu magiu a utok na inych, ktory ma ale za nasledok aj nase vlastne problemy… (Dokonca, ak sme clovek duchovnejsi a tieto zakony pozname, mozeme tu “karmicku facku” schytat ovela rychlejsie a silnejsie.)
A k tomu vsetkemu este do toho moze hovorit aj nase podvedomie.. cize podvedoma agresivita a ine chutovky, co uz ale mozeme zaradit do kategorie “nevedome”.
Tym samozrejme nechcem obvinovat Vas 🙂 inym do hlavy nevidim, neviem ako to bolo. Len sa snazim poukazat na trochu iny pohlad na vec.
Mne osobne by obvinovania z toho ze robim na niekoho ciernu magiu prisli vtipne, zasmiala by som sa a potom by som sa zamyslela ci som nahodou na dotycneho nebola niekedy nastvana alebo neprejavila nejaky iny negativny pocit, ktory mu mohol sposobit ujmu. Treba mat ale na pamati, ze “cierna” magia posobi len na ludi, ktori su jej pristupni. Buddhu by sme asi tazko prekliali 🙂
a samozrejme, vsetko zo mozeme povazovat za teoriu.. vyjadrujem svoj osobny nazor..
Páči sa miPáči sa mi
Takže dovoľ mi zhrnúť to: ak sa na teba niekto naštve, tak ti robí čiernu mágiu? Ale keď ty napíšeš niekomu toto (https://eprakone.wordpress.com/2011/02/21/celkom-odveci-ale-chcem-sa-podelit/), tak ju nerobíš? Nuž, máme zjavne dosť odlišné vnímanie 🙂 – alebo sme sa rozhodli selektívne zabudnúť na to, čo sa nám nehodí.
“Treba mat ale na pamati, ze “cierna” magia posobi len na ludi, ktori su jej pristupni. Buddhu by sme asi tazko prekliali ” Zasa inými slovami: “ty blbče, keď sa ťa to dotklo, mohla si si za to sama tým, že si babrák a nie Budha”. 🙂
O tom, či je niečo “čierna mágia”, rozhoduje úmysel vysielajúceho. Môžem sa mýliť, ale toto tvoje “ospravedlňovanie” mi príde ako úmysel vykresliť ma vo farbách, ktoré ma upracú niekam hlboko pod Budhu a teba. 🙂 . Nepokračuj. Dnešok je len logické vyústenie minulosti a tú nezmeníš, ani keď ju desaťkrát preinterpretuješ. Ži s ňou. A nepociťuj potrebu vrátiť sa do môjho príbehu, pretože v ňom už máš miesto len ako nepríjemná, ale veľmi poučná spomienka. 🙂
“takze, Vas pocit bol spravny z informacii, ktore ste mali, ale v globale by sme to mohli povazovat za nepravdu”
🙂
Páči sa miPáči sa mi
Azodariana,
aj keď som včera odpovedala tak, ako som chcela, necítilo sa to totálne “správne”. Pozrela som sa na energetickú transakciu a zisťujem, že som k tebe možno tvrdšia, ako si zaslúžiš… Totiž za tvojimi slovami necítim zlý úmysel; cítim tam niečo celkom iné – bezradnosť. Ako keby si sa pozerala na svoje ťahy z minulosti a snažila sa nájsť pre ne nejaké vysvetlenie, lebo celkom dobre nechápeš, prečo si konala, ako si konala… Tak idem ošetriť aj toto a porozprávam ti ďalšiu možnosť.
Keď má niekto zlý úmysel, tak na základe vzťahu. Ale ak to odhadujem správne, tak ty ku mne nijaký vzťah nemáš – v tvojom príbehu som absolútna nula, podľa ktorej sa ani neorientuješ, ani s ňou nesúťažíš. Nemyslím, že chodíš sem čítať moje články; myslím, že ťa niekto upozornil na to, že som vás spomenula v nie zrovna oslavnom svetle, a preto si začala “dávať veci do poriadku”.
Ak teda prejavuješ nevraživosť (a o tom sa asi nemusíme baviť), tak to nie je tvoja vlastná nevraživosť, ale nainfikovaný postoj. Preto hľadáš preň zdôvodnenie a preto zakaždým povieš, že už si sa posunula inam, a potom reaguješ zasa po starom… Nie je to tvoje, je to automatický program, nad ktorým nemáš kontrolu a kde nemôžeš ovplyvniť jeho priebeh. Niekto ťa nainfikoval nevraživosťou a použil ťa ako výkonný nástroj, ktorý jemu umožnil držať si zdanie “čistých rúk”. Ty si vtedy bola príliš mladá a nemala si sa ako vzoprieť; dnes už máš svoj rozum a môžeš sa rozhodnúť, či program necháš automaticky zbiehať aj naďalej, alebo sa ho zbavíš. Ak si ho ponecháš, budeš aj naďalej bojovať voči osobe, ktorá ti je tak ľahostajná ako málokto, len preto, že nebola ľahostajná niekomu inému. To neznie veľmi rozumne, nie? 🙂
Kedysi sa mi nešťastnou náhodou dostal do rúk jeden mail, ktorý o mne tvoja matka písala nejakej inej žene a tá to preposlala mojej kamarátke, od ktorej sa to dostalo ku mne. Je to plné zášte a neznášanlivosti. Bolo to také negatívne, že keď som písala Čiernu mágiu, tak som ho tam doslova vložila do úst jednej z postáv, pretože sama by som to nebola dokázala lepšie. Tou knižkou som si odventilovala negativitu a pocit ukrivdenia, čo som voči vám prechovávala. Museli dostať svoj hlas, inak by ma boli rozožrali zvnútra. Do tej knihy sa dostali takisto pindy jednej našej ďalšej známej, ktorej tá istá nemenovaná osoba 😉 nainfikovala predstavu, že som mocná striga a ničím jej zdravie – pričom ona bola v mojom príbehu aspoň tak nedôležitá ako ja v tom tvojom… Tieto veci som musela dlho mlčky znášať, tak v knižke pekne išli zo mňa von. A pretože naštrbili moju vieru v Univerzum, tak musia von ešte aj dnes. Vždy vtedy, keď nazbieram dostatočnú energiu, aby som odbúrala ďalšiu vrstvu ublíženia. A budem tak robiť, dokedy nezostane vôbec nič a ja sa dopadov tej udalosti zbavím. 🙂
Takže… ak sa v svojom predpoklade nemýlim, tvoje minulé prejavy neboli tvoja vina. Dnes už máš možnosť rozhodnúť sa, či mi ešte stále chceš venovať svoju pozornosť (a tým moju zvyškovú negativitu energeticky dotovať) alebo nie. Ani ty, ani ja nič nezmeníme na tom, čo sa udialo – a preto ti radím naučiť sa s tým žiť a akceptovať to s vedomím, že to nebolo “tvoje vlastné”. Ja ťa týmto z pozície “zlosyna” uvoľňujem. Budem rada, ak sa naše cesty už nestretnú. 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
nikde nepisem o tom ze by som nikdy nespravila ziadnu chybu, ze by som na nikoho nebola nastvana alebo ze by som nenapisala co som napisala… a pokial si pamatam za tamto som sa Vam ospravedlnila, co samozrejme nepredpoklada ze mi musite odpustat, ani som to necakala a nerobi to zo mna lepsieho cloveka a ani necakam ze na to neprestanete poukazovat… a nemam problm s tym zit… nie su to ini od koho potrebujeme odpustenie… koniec koncov nie je najlahsie priznat svoje chyby a prijat sa aj s nimi.. ale ano, som vinna tym ze som robila co som vedela a ze to nebolo pekne.. a neospravedlnuje ma ani to ze som bola decko v puberte…
nuz, blbcom a babrakom sa nazyvate sama, ja som znova nehvorila len o Vas… kazdy si za svoj zivot moze sam..
Ja neviem ake su Vase umysly a zasa je to len Vasa interpretacia “hlboko pod Buddhu a teba” a znova hovorim, netvrdim ze sa nikdy nenastvem a ze som svata, takze nerobim chyby alebo tu “myslienkovu ciernu magiu”… aj preto som hovorila v mnoznom cisle “my” … Sme len ludia, nikto nie je vecne stastny a spokojny.. mozno na par vynimiek 🙂 nasou ulohou je len snazit sa zdokonalovat a zit v co najvacsej harmonii so svetom.. a vsetci sme si rovni..
A neviem ci to mam vnimat ako rozkaz:
“Nepokračuj. Dnešok je len logické vyústenie minulosti a tú nezmeníš, ani keď ju desaťkrát preinterpretuješ. Ži s ňou. A nepociťuj potrebu vrátiť sa do môjho príbehu, pretože v ňom už máš miesto len ako nepríjemná, ale veľmi poučná spomienka.”
ale snad mozem sama rozhodnut o tom ci mam pokracovat alebo nie… aj ked je to Vas blog… a nebola som to ja, kto znova spomenul Vas, ale opacne, takze do toho pribehu doteraz este patrim.. aj po 5 rokoch ci kolko to uz je.. ale mozeme to teda uzavriet 🙂
Tak Vam prajem len vela uspechov na duchovnej ceste, aj ostatnych cestach a nech sa Vam dari 🙂 A prepacte, ak som Vas nastvala alebo podrazdila.. pre mna to bolo velmi poucne 🙂
Páči sa miPáči sa mi
až teraz som si všimla druhý komentár, ktorý ste písali… vtedy keď som reagovala na ten predchádzajúci, druhý ešte nebol zverejnený.. máte pravdu v tom, že už dávnejšie keď som reagovala na Vašom novom blogu som bola “nainfikovaná”. Vypočula som si všeličo a popravde som sa považovala za najnestrannejšiu osobu v celom príbehu, pretože som s Vami nemala veľmi čo riešiť (ako píšete) a nemala som ani dôvod k nevraživosti, no nechala som sa značne ovplyvniť rečami a v jednom momente už som vybuchla a zapojila sa. To ma samozrejme neospravelňuje.. Stále si na sebe všímam že sa viem nechať ovplyvniť názormi blízkych na iných ľudí a snažím sa to meniť. Ale neviem, možno je to len môj predpoklad, do toho viac nevidím, nechcem nikoho ospravedlňovať, alebo na neho hádzať špinu.. neviem čo ste si s mojou mamou porobili, ale z môjho pohľadu ani ona nemala vlastne čo riešiť, len príliš dôverovala Peťovi a nechala sa tým uniesť. Samozrejme, nemusí to tak byť 🙂
Bezradnosť by celkom sedela, pretože som pociťovala určitú dávku zodpovednosti za to čo bolo a za to, že je to už dlhý čas a bolo mi to úprimne ľúto ak Vás to doteraz trápilo alebo trápi. No samozrejme, dnes už s tým veľa nenarobím a sama by som si na to ani nespomenula. Ale nenazývala by som to bojom, skôr som sa snažila o nejaké urovnanie alebo čokoľvek čo by pomohlo.. No nezvolila som asi správnu metódu 😀 A vlastne, ja som možno jeden z tých posledných kto by sa mal snažiť o nápravu. Ale máte pravdu, že pre mňa z tej situácie že som prebrala názory a posotje niekoho iného vyvstalo určité vnútorné napätie, ktoré si protirečilo lebo nevychádzalo zo skúseností (nie som si istá či to popisujem zrozumiteľne 😀 ).
A je zaujímavé, že na tento článok ma nik neupozornil. Na facebooku niekto zdieľal článok o najbližšom splne. Bol z Vašej stránky a keď som klikla, napadlo ma pozrieť čo máte nové. A zaujal ma nadpis tohto článku, obzvlášť preto, že sa týkal odpustenia… Fakt “náhoda” :D.
Naviac, vždy zvažujem či sa zapojím, alebo nie, no teraz som neváhala a úprimne, bola som trochu zaskočená Vašou – ak to tak môžem napísať – tvrdšou reakciou, pretože moje úmysly som nepovažovala za zlé, ale teraz mám pocit, že to bola reakcia nie len na mňa, ale na všetkých, ktorých sa to týkalo. Preto teraz viem, že je všetko v poriadku a necítim viac zodpovednosť za konanie mojich blízkych a obhajovať už nikoho nemienim.
Tak po druhýkrát, veľa šťastia 🙂 A myslím, že si prečítam tú knihu, vlastne som nad tým už dávnejšie uvažovala 🙂
Páči sa miPáči sa mi