Hocikto dokáže zabiť draka. povedala mi, ale skús sa zobúdzať každé ráno a milovať svet znova a znova. To chce skutočného hrdinu.
Ja zatiaľ radšej len tých drakov. Ten zvyšok je príliš fuška. Nie kvôli svetu – ten je OK presne taký, aký je. Ale to, čo po ňom behá… 😛
Ale teraz vážne. Sme stavaní na to, aby sme zabrali, zabodovali a šli ďalej. Vyhliadka začiatkov a koncov nám dodáva krídla. Ale keď musíme čeliť nekonečnu… na to veru stavaní nie sme.
Už som spomínala, ako ma Otec vzal do Večnosti a skoro som sa z toho zmyšila, keď na mňa doľahla predstava, že odteraz to už bude stále len takto… Nedávno ma tam vytiahol znova. Znova pot hrôzy. Začal to so mnou rozoberať. Ako sa cítiš? Je ti teraz nejako zle? Bolí ťa niečo? Chýba ti niečo? Odpovedala som, že nie, že som úplne v pohode a spokojná, nebyť tej hrôzy.
A potom čoho sa máš báť, keby to naveky zostalo takto?
Logická úvaha. Až po to slovko “naveky”. Tam sa mi znova roztriasli kolená.
Na mentálnej rovine už chápem, o čo mu ide. Emocionálne to ešte nedokážem požuť a prehltnúť. Som príliš dieťa hmoty, než aby som dokázala žiť s Večnosťou.
Neviem, či na toto zaberie “fake it till you make it”. 😕
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Uplne chapem. Naco ti to vlastne robi?
Páči sa miPáči sa mi
On mi to vlastne vysvetlil. Ide o to, že sa mám naučiť napriek tomu, že mám hranice ľudského tela, spájať so zvyškom zo seba. Asi chce, aby som bola “2 v 1” – len energia a bytosť súčasne. Dôvod? Požiadala som ich o to. 😀 Uzavreli sme dohodu. A ak je jedna vec, ktorú so sebou nesiem ako samonastolené obmedzenie, tak keď raz niečo prisľúbim, tak si za tým stojím, aj keby ma to malo stáť krk. Nenaučila som sa cúvať. 🙂 Ani v aute. 😛
Ešte to malo niečo spoločné s mojím vzdorom, ktorý ma učí pestovať si. Že keď ho uplatním, mám šancu ustáť aj tú Večnosť. 🙂 Zatiaľ som ešte nezistila, ako.
Páči sa miLiked by 1 person
To je zajímavé… učí tě pěstovat si vzdor?? To já se ho učím spíš odstranit… protože jinak jsem děsnej vzdoroun a odmítám brát věci tak, jak jsou :-)))
Páči sa miPáči sa mi
Asi každý máme niečo “svoje”, čo tvorí našu podstatu. U mňa to je vzdor. Povedali mi to (menovite Otec) ešte niekedy v 2008, keď ma dával do poriadku po jednom príliš dôkladnom SRT. Proste zo mňa unikala energia a nevedela som prečo… Akosi intuitívne viem, prečo práve vzdor, ale to sú len moje príbehy o mne. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
to je pekné ako sú tie príbehy rozdielne a pre každého platí niečo iné 🙂 mňa práve vzdor sťahuje dolu mám sa naučiť spokojnosti vo všetkom čo prichádza presne také aké je, hoci je možné že si slovo vzdor každá z nás definuje inak…pre mňa nestavať sa proti je to o tej spokojnosti, dnes to už viem, teda to čo sa mám naučiť, ale ešte som stále v procese 😀
Páči sa miPáči sa mi