Tento článok je zápis pre mňa – ak niekomu inému niečo dá, tak fajn, ale ak nedá, tak tiež fajn. 🙂 Nema problema.

Posledné dva dni som bola nejaká podráždená a keď som hovorila s Gabrielom, tak som hodne vrčala alebo som mala tendenciu vadiť sa. No a v tejto nálade sme sa dnes ráno prepracovali k téme Ježiša – mojej obľúbenej 👿 .

Zatiaľ, keď sme sa bavili o Ježišovi, vždy to elegantne zahovorili, prípadne mi Otec priamo povedal, že nie som nastavená to prijať, tak mi nič hovoriť nebude. Alebo sa ma diplomaticky spýtal, či prijmem informáciu, nech by bola akákoľvek – a ja som zakaždým múdro usúdila, že ani nie. 🙂

Od narodenia pre mňa Ježiš z nejakého dôvodu predstavoval “červené súkno”. Nikdy som nerozumela, prečo práve on, ale ani som to nikdy neriešila, pretože rovnako červené bolo súkno s nápisom “Boh”. Dokonca natoľko, že som mu vyše roka hovorila “Starý muž”, než som zhltla pýchu a celkom manipulatívne (=niečo som od neho nevyhnutne chcela) som mu povedala “Otec”. Jemu to padlo dobre, mne huba neupadla… no a odvtedy otcujeme.

OK, späť k téme. Ježiš. Už ani neviem, ako sa naňho zvrtla reč. Zvrtlo sa to na nepoškvrnené počatie a Pannu Máriu. Gabriel sa mi to, ako vždy, pokúšal vysvetľovať cez hmotné prirovnania. Pozná ma, vie, že vnímaním a predstavivosťou trčím totálne v hmote, takže vždy pri vysvetľovaní siaha po hmotných obrazoch.

Začali sme s tým, že ale v tom čase “byť panna” nebolo až také vychytené, ako to dnes kresťania predávajú. Proste pohlavný styk a rozmnožovanie sa bolo oveľa prirodzenejšie a menej tabuizované. Došiel obraz, že “byť nepoškvrnená” mohlo rovnako dobre znamenať, že sa dala dokopy s niekým zo svojej kasty. Nerozoberali sme to ďalej, pretože ma to zas až tak nezaujíma.

Zaujímalo ma, ako to bolo s Ježišom. A Gabriel použil obraz, ako keď dnes niekomu veštkyňa vyveští, že má talent na to-a-hento, a on odíde presvedčený, že to tak je – a objaví v sebe odrazu nový talent. Neviem si dať tie obrazy do časovej osi, ale vyzeralo mi to tak, ako keby niekto za Ježišovho detstva bol o ňom niečo vyhlásil, on sa to neskôr dozvedel a uveril tomu – a začal sa celkom inak, neštandardne, správať. (Ak to nesedí s historickým folklórom, tak to nesedí s historickým folklórom; ja o kresťanstve a Ježišovi nepoznám vôbec nijaký folklór.) Do toho zapadli tí “traja králi” – niekto, kto predpovedá niečo. Odrazu mi to začalo dávať zmysel. A súčasne ma to totálne rozhodilo.

Náhle som bola schopná akceptovať Ježiša nie ako “božieho syna”, ale ako niekoho, kto veril tomu, že je syn boží. Lenže… čo to potom znamená pre mňa a pre hocikoho iného? Že stačí jediná “predpoveď budúcnosti” na to, aby sme celkom zmenili svoje programovanie…

Ježišov príbeh sa odohral v jeho hlave. Čo ak sa aj môj príbeh odohráva len v mojej hlave?

😯

Absolútny kŕč. Nebola som schopná komunikovať ďalej. Sú veci, ktoré mi ešte nie sú “jedno” – a toto je jedna z nich. Potrebujem nejaký pevný bod. Aspoň jeden. Niečo, čomu by som mohla veriť, čo by nebolo len v mojej hlave.

Gabriel so mnou ďalej nepohol. Čokoľvek začal hovoriť, chytila som paniku a kŕč.

Dobehla Gaia a pokúsila sa mi nohy postaviť znova na zem. Nepochodila.

Potom som pocítila ešte kohosi. Najprv som myslela, že Rafael a že sa ma pokúsi ukľudniť, aby so mnou mohli hovoriť ďalej, ale na moje veľké prekvapenie to bol Michael.

S Michaelom nemám takmer vôbec do činenia. Kedysi ma umóresňoval a okresal na správnu veľkosť, aby so mnou mohli ďalej pracovať, ale odvtedy nijaký kontakt nebol.

Začal mi hovoriť, že mám zabudnúť na tú fyzickú rovinu a prejsť na rovinu energetickú – že tam sa mi to rýchlejšie podarí pochopiť. Rozoberali sme, čo znamená Ježiš energeticky, a dopracovali sme sa k tomu, že v svete vznikol nový princíp, ktorý tu dovtedy (taký silný) nebol. Vzniklo niečo z ničoho – takže “syn Boží”. Je jedno, ako to vzniklo – teda či bolo počatie poškvrnené alebo nie – to všetko sú len ľudské interpretácie. Je jedno, či vznikol s cieľom vytvoriť niečo nové, alebo tento cieľ dal sebe sám na základe nejakého proroctva… pretože mimo časopriestoru hmoty niet linearity medzi príčinami a následkami. Proste na svete nebola istá energetická vibrácia – istý princíp – a ten teraz nejako vznikol a spojil sa nejako s jeho osobou. A pretože bol silný, začal na princípe rezonancie (entrainment) na seba nalaďovať iné podobné vibrácie. Vytvoril niečo ako “strapec” a každé zrniečko v tomto strapci k sebe pritiahlo zas svoj vlastný strapec a keď ten strapec bol príliš iný, jednoducho sa oddelil a išiel si po svojom ďalej sám.

Pri tomto obraze som stratila kŕč z Ježiša a rovnako som stratila kŕč sama zo seba. Michael sa ma spýtal, či aj ja som sa zmenila. Keď som si vzala, kto som bola kedysi, tak dnes som celkom iný človek… Podotkol: to je presne ten istý princíp v inej intenzite a inej situácii – z ničoho vniká niečo.

Michael pokračoval: ktorá nosná vlna sprostredkuje premenu, vznik a zánik? Gabriel, hovorím. Takže to by vysvetľovalo aj zamontovanie Gabriela do celého folklóru. V podstate aj pri zrode Koránu vraj stál Gabriel (v podobe Džibril). Myslím, že podobnú úlohu hral v hinduizme, len tam to mám došmodrchané, že v ktorej postave. Vždy vznik novej kvality.

(A teraz zlomyseľne uvažujem, kto Hitlerovi diktoval Mein Kampf. 😉 Cmuky-cmuk, Nebíčko… )

A to stačí len tak, že niekto povie, že Ježiš je syn Boží, a odrazu sa ním stane? Na to sa ma Michael spýtal, či som niekedy dostala podobnú predpoveď aj ja. A veru som dostala – v šiestej triede mi slovenčinárka napísala, že mám dar slova a mám písať príbehy. No a tak som napísala.

Michael ma upozornil, že som vždy o svojej schopnosti písať pochybovala. Že všetky signály z prostredia, ktoré som dostávala, boli demotivujúce. Ako sa mi ľudia smiali, že moje príbehy sú naivné a detinské. A že napriek tomu vo mne niečo bolo, čo ma nútilo aj naďalej písať. Až som napísala. 🙂 Jedna jediná predpoveď dokázala takto ovplyvniť môj život.

Teraz, ako to píšem, si uvedomujem ešte jednu predpoveď, čo ma ovplyvnila – keď moja reiki majsterka povedala, že mám používať kyvadlo. Začala som a odvtedy kyvadlujem o dušu spasenú. Umožnilo mi to kontakt s anjelmi. Vlastne, možno moja majsterka reiki bola v danom okamihu “dutá kosť” pre celú mimofyzickú realitu, ktorá sa hrabala do môjho príbehu a potrebovala vyrobiť dvere. 🙂

Takže v tomto bode som dokázala totálne akceptovať postavu Ježiša. Energetická konštelácia, ktorá umožnila vznik novej kvality v svete. Pohoda. 🙂 Kvalita sa mi môže a nemusí páčiť, ale princípu rozumiem.

Nejako sme sa s Michaelom bavili aj o Ježišovi ako osobe a prekvapilo ma, keď povedal, že Ježiš nebol príliš chytrý. Nevytváral mentálny model pre iných, ale jednoducho robil a cítil – to bola jeho silná stránka (hlavne tá vôľa). V Michaelovom podaní to neznelo ako pohana, ale ako fakt – a pomohlo mi to pochopiť môj vlastný odpor, pretože ja mám najsilnejšiu práve tú mentálnu zložku, ktorú ale príbeh Ježiša nijako neobsluhuje.

No a nakoniec som sa Michaela pýtala, že prečo mi to musel vysvetľovať práve on. (Ono to nejako súviselo s tými energiami.) Povedal, že funguje ako “stabilizátor”, obnovovač pokazeného. Mňa rozhovor s Gabrielom totálne vyhodil z rovnováhy, pretože ma fixoval s mojom “hmotnom” interpretovaní všetkého. Príchod Gaie mi už nepomohol. Gaia obnovuje zablokovaný prietok energie, ale ja už som bola totálne v svojej hlave a interpretáciách a extrapoláciách, takže všetka energia tiekla už nesprávnymi chodníčkami… Tak prišiel on a “narovnal” ma do pôvodného stavu.

Nakoniec sme sa bavili o tom kŕči, ktorý mi pôsobí predstava, že to celé je len v mojej hlave… Michael mi vysvetlil, že ide práve o ten proces, ktorým ma postupne posúvajú – prestať sa držať istoty nejakej “zaručene platnej” informácie a pracovať len s neurčitosťami. Že kým potreba  pevného bodu nepadne, nedokážem prekonať obmedzenia hmoty. Gaia spôsobuje, že mnou preteká energia, ale ja tú energiu nepoužívam inak, než hmotne, na cementovanie určitosti. Pomaličky začínam mať oči pre jej mimohmotné prejavy, ale ešte stále mám “v hmote” ako to pravé orechové a zvyšok je len “fantazmagória”. To sa týkalo aj zhmotňovania a môjho strachu, že niečo nejde zhmotniť, že na to nemám silu/schopnosť/skúsenosť. Povedal, že všetko tu je, len sa potrebujem naučiť to vidieť a potom pozerať tak dlho, až to začne mať “pevnú podobu”.

Brrrr. No tak OK. Tak sa na to pozrieme. 🙂 Bojím-bojím, že sa sklamem, ale držať sa vykríkania “nemožné” len preto, aby som si nemusela priznať pravdu, sa mi tiež nezdá mentálne najnaúrovňovejšie. 😉

A Ježišovi veľkoryso odpúšťam jeho existenciu. 😉 Už viem, že to, čo máme spoločné, našťastie nie je energia, ale princíp. 🙂