Založte si domácí ústavu
„Tisíckrát nic umořilo vola“
Vztahy jsou velká věc. Všichni po nich toužíme a chceme, aby byly co nejlepší a nejintenzivnější. Když už se nám konečně podaří najít svého životního partnera a jsme si jistí, že život s ním máme plně pod kontrolou, může se nám stát, že dlouhodobě neřešené drobnosti vyústí v odcizení a hádky.
Plánovaná pohoda a velké sny se mohou rozplynout. Je to jako nádherná dovolená, kde otravují komáři. Jsou sice malí, ale dotěrní. Podobně i neřešené maličkosti mohou otrávit jinak skvělý vztah a dotlačit partnery k rozchodu.
Domácí ústava pomáhá mezi partnery nastavit a uzákonit systém, který jim pomůže poznat a respektovat drobné potřeby druhého. Díky ústavě je oběma partnerům jasno, kam se nesmí.
Jako lidé máme tendenci podceňovat drobnosti. Hledíme k velkým věcem, kontrolujeme prožitky lásky, náklonnosti, otevřenosti, emocí a sexuality. Tyto velké prožitky a jejich intenzita častokrát záleží právě na pořádku v drobnostech.
Každý vztah se po čase dostane na jiný břeh. Opadne prvotní nadšení a přichází nové období, kdy se každý začne projevovat bez zábran, takový, jaký ve skutečnosti je.
A právě tyto projevy se mohou stát pro vztah nebezpečnými. Najednou je velká láska zastíněna maličkostmi jako:
- pohozenými slipy v koutě
- neuklizeným sakem, které se válí na stejném místě už tři dny
- ignorovaným přáním zajít do kina
- nedodržením stanoveného času bez omluvy
- přílišným sledováním televize
- mlaskáním
- pitím alkoholu
- přílišným trávením času s kamarády
- vulgaritou
- neopodstatněným podezíráním z nevěry
- tělesnými pachy
- umazaným oblečením
- prosazováním určitých návštěv
Těchto “maličkostí“ může být mnoho. Poznáte je tak, že při jejich výskytu vám klesne nálada a vůči partnerovi vznikne výčitka nebo blok.
Všechny tyto otravné záležitosti si postupně poznamenávejte na papír a po určité době požádejte partnera, aby si na vás udělal čas, a společně si připravte příjemnou chvilku (restaurace, káva, šampaňské). Může to být doma nebo kdekoliv jinde. Na této schůzce požádejte partnera, zda byste mohli k oboustranné spokojenosti vylepšit svůj vztah a předložte mu své poznámky popisující vaše poklesy nálady.
Společně s partnerem se domluvte na přesném znění dohody, aby se daný jev již nevyskytoval, a zapište si je na papír. Tak postupujte u všech bodů na vašem seznamu.
Ve finále byste měli získat soupis vzájemně odsouhlasených vět, které budou jasně popisovat oboustranné chování ve vašem vztahu tak, aby nedocházelo k odcizování, tlakům a nedorozuměním.
Tak například:
1. Partner nechává častokrát své ponožky neuklizené v koupelně na zemi
Dohoda: své ponožky si vždy uklidím do koše.
2. Partner se často opozdí na schůzku s vámi
Dohoda: pokud bude zpoždění větší než 5 minut, vždy zavolám a dám vědět nový čas.
Sepsanou ústavu vyvěste doma na nástěnku, aby ji každý měl před očima a nemohl se později vymlouvat, že zápis zapomněl, či špatně pochopil.
Někdy se stává, že partner není ochoten dohody sestavovat. Pak je ale jasné, že mu na vztahu s vámi vůbec nezáleží. Hledá pouze svůj vlastní prospěch, teplou večeři, sexuální vyžití a střechu nad hlavou. Takový partner asi zapomněl, že nejste jeho rodič, ale rovnocenný spoluputovník za krásami života.
Takového partnera můžete klidně opustit a zůstat sám(a). Věřte mi, bude vám lépe.
Dodržování Domácí ústavy podporuje metoda 3x a dost
Ide o plateny clanok?
Samozrejme je v poriadku monetizovat blog ale zahranicne stranky zvyknu napisat, ze “paid promotion of xxx” alebo “sponsored by xxx.”
Páči sa miPáči sa mi
Ako súvisí prvá veta s druhou? Pretože odpoveď na prvú vetu je NIE a potom celá druhá veta vyznieva veľmi presne ako to, čo je – podsúvanie motívu. Zaujímavé, prečo mi nikto nepodsúva “kladné” motívy, ale vždy len tie “záporné”… Čím to asi tak bude? 😉
Ale možno ti unikla informácia, že som prestala písať blog (článok z 24.12.2014). Táto stránka je znova moja súkromná “kniha tieňov”. Ak ťa napriek tomu rozčuľuje, čo si sem dávam, môžem ešte urobiť jedno: že všetko, čo si sem dám, bude čitateľné len pre mňa – ale to sa asi nepotešia ostatní, čo sem ešte chodievajú zo zvyku.
Tentokrát stojím o názor ostatných. Nechať články verejné – alebo si ich mám heslovať?
Páči sa miPáči sa mi
ja som jednoznacne za verejne, tato stranka je pre mna uz ako droga, potrebujem jej dennu davku uz niekolko rokov 😀 a pomaha mi na mojej ceste a zorientovavat sa v tomto matrixe……a myslim si, ked sa niekomu nieco nepaci, nech necita, je tu z coho si vyberat
Páči sa miPáči sa mi
verejne 🙂
Páči sa miPáči sa mi
pridavam palec hore k verejnym clankom a uplne suhlasim s názorom jany – som zavisla na tejto stranke a ked neviem obcas ako dalej, tu vzdy najdem udicku, ktora mi pomoze znova sa rozhybat.. A na adresu “asdf” sa vyjadrovat netreba… ten nick hovory za vsetko…
Páči sa miPáči sa mi
Sorry, ale vznikol azda dojem, že si prajem, aby sa ľudia vyjadrovali k “asdf”? Ak áno, tak som urobila niekde chybu.
Páči sa miPáči sa mi
Na to, aby sme sa vyjadrilik `asdf`, je nevyhnutne, aby vznikol dojem, ze si si to priala resp. mame brat do uvahy, ci si to prajes alebo nie?
Co sa blogu tyka – hlasujem za verejny, som zan vdacna a som rada, ak nadalej zostane.
Páči sa miPáči sa mi
Ide mi o to, že pozorujem, akoby sa ľudia oveľa radšej vyjadrovali k autorom myšlienok než k myšlienkam samotným. A keďže sa mi to nepáči, tak v rámci môjho pôsobenia proti tomu tvrdo bojujem. ( = Nechodím tieto veci komentovať na iných blogoch, ale na svojom ich komentujem bez servítky.) Možno preto, že som sama bola v minulosti pričasto terčom názorov iných na moju povahu, motívy, správnosť zmýšľania/konania/vnímania a pod. a mám toho akurát tak plné zuby . Ak sa nevieme baviť o myšlienkach bez poznámok na adresu autora, tak sa nebavme vôbec. Alebo niekde inde. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sunicko, prosim ta nechaj to verejne….
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nechám. V podstate som bola rozhodnutá nechať to verejné, ak sa ozve čo len jeden človek, ale už ste sa ozvali tuším až traja… (=nevidím počet komentárov, keď toto píšem)
Páči sa miPáči sa mi
urcite verejne ,tiez som si tu na to zvykol xxxx
Páči sa miPáči sa mi