Mladý muž pri hľadaní pravdy vyhľadá gurua.

“Majster, môžeš ma naučiť meditovať?” pýta sa.

Guru súhlasí a žiak si okamžite sadne do lotosového sedu, zatvorí oči a rytmicky dýcha, aby ukázal, čo všetko už vie. Majster nepovie nič, len vezme zo zeme dva kamene a začne ich o seba navzájom trieť. Žiak začuje čudný zvuk, otvorí oči a pýta sa:

“Majster, čo robíš?”

Guru odpovie: “Šúcham o seba dva kamene, aby som ich vyleštil na zrkadlo a videl v ňom svoju tvár.”

Žiak sa rozosmeje: “Ale, majster, prepáč, že ti to hovorím – nikdy nebudeš schopný vyrobiť zrkadlo tým, že tie dva kamene budeš o seba šúchať. Môžeš to robiť naveky a napriek tomu to nebude fungovať.”

“A podobne ty, priateľu,” prisvedčí majster, “môžeš takto donekonečna sedieť, ale nikdy nebudeš meditovať a nikdy neporozumieš pravde.”

Z The Kitchen Chronicles: 1001 Lunches with J. Krishnamurti