Už niečo vyše týždňa mám znova depresiu – nechutnú, nie na úrovni myšlienok, ale na úrovni vnútorného pocitu. Poznám ju z minulosti. Obvykle prichádza vtedy, keď sa čosi z nášho podvedomia, čo sme si odmietali uvedomiť, nezadržateľne derie na povrch.

Neriešim. Povedala som si “budhistické sit with it” a tak sedím a pozorujem ju, ako sa v mojom živote prejavuje. Aby som však nebola až taká nekonečne osvietená 😉 , po pár dňoch som znervóznela a šla som sa spýtať Gabriela, čo to má znamenať. Už neviem, či to bolo kyvadlo alebo priamy kontakt, ale vybrala som sa po odpoveď. Lenže poznáte tie anjelské odpovede – väčšinou nejde o skutočné vysvetlenie, ale vás len navedú do kontextu, v ktorom máte svoj problém preskúmať. (Koniec-koncov, majiteľmi mozgu sme my, tak prečo by mali myslieť miesto nás?) No a z Gabriela som vytiahla, že to nie je ani nejaký potláčaný problém, ani chemická nerovnováha, ale že je to nedostatočná trpezlivosť.

Ľudia, v porovnaní s minulosťou si už prichodím ako ten najtrpezlivejší človek na svete… Ale akosi viem, že Gabriel nekecá. Aj by ma to štvalo, keby som nebola taká deprimovaná. 😉

No a dnes, po pár dňoch, sa veci odrazu poskladali do celistvého obrazu. Idem na fejsbúk a našla som tam úplne nečakanú a odvecnú pasáž k egu od Stevea Bancarza:

Keď nám v živote chýba láska alebo pozornosť, vytvoríme si mentálne programy slúžiace na to, aby spracovávali informácie a vytvárali myšlienky spôsobom, ktorý pomája nášmu ja a snaží sa nám poskytnúť to, čo nám chýba. Toto je džob “ega” – a často je to aspekt, s ktorým sa identifikujeme. Napríklad si ľudia myslievali, že som divný, pretože som nezapadol do spoločenskej kliky, ako to odo mňa vyžadovali škola a šport. Nezaujímalo ma hlásiť sa ku ghettovitým týpkom ani pekným chytrákom a nemal som vysokú sebadôveru, bol som pomerne izolovaný a z rôznych dôvodov zosmiešňovaný.

Mal som však myseľ, ktorá bola schopná kritického myslenia a nebola najsprostejšia. Moje ego to použilo ako spôsob, ktorým ma presvedčilo, že ešte stále mám svoju hodnotu a že som schopný niečoho, čoho iní schopní nie sú. Výsledkom bolo kritizovanie a posudzovanie ostatných. Posudzovačné myšlienky sa osamostatnili a stali sa agresívnymi a ja som ostatných považoval za plytkých ksichtov s nulovou nádejou na vyššie myšlienkové pochody. Tieto myšlienky ma presvedčili, že ja som ten správny, a pomáhali mi prežiť môj každodenný život. Dali mi pocit svojbytnosti a vlastnej hodnoty, ktorého sa mi nedostávalo od rovesníkov.

Toto je jedna z mnohých rolí, ktoré ego hralo v mojom každodennom živote, ale len nedávno som si uvedomil, že to vlastne nie som ja, ale len myšlienkový vzorec, ktorý som si vytvoril, aby som dokázal uniesť život. Začal som pozorovať moje myšlienky, sledoval som, ako vznikajú a kedy vznikajú. Vynárali sa znova a znova zakaždým, keď som sa cítil ohrozený, alebo keď sa cítilo ohrozené to “ja”, s ktorým som sa identifikoval. Prestal som myslieť z autopilota a začal som pozorovať svoje myslenie a jeho opakujúce sa vzorce, ktoré som si dovtedy neuvedomoval. Meditácia, zotrvávanie v bezmyšlienkovitej pozornosti a dokonalá úprimnosť mi umožnili sledovať tok myšlienok, ktorý hýbal celým mojím bytím, a čím viac som si ho uvedomoval, tým menej som sa s ním identifikoval. Tým začala dekonštrukcia programov, myšlienkových tokov a interpretácie informácií toho, čo by sme nazvali “egom”.

Hovorím to preto, lebo ide o najdôležitejšiu súčasť spirituálneho rastu a vyššieho vedomia. Zabudnite na holografické univerzum a kvantovú fyziku! Ako môžete dúfať, že spoznáte Univerzum, pokiaľ nepoznáte ani sami seba? Kľúčom k skutočnému prebudeniu/osvieteniu je zamerať pozornosť na vnútorné problémy, ktoré máme, a to je nesmierne deštruktívny proces. Niekedy nás ovláda ego, ktoré je prezlečené za “my”, a je večne v obrannom režime, zapodieva sa vlastnými záujmami a sebaokiadzaním. Hľadá schválenie a súhlas u iných a len čo niekto niečo spochybní, začína sa cítiť ohrozené. Väčšinu času si dokonca vôbec neuvedomujeme, že nás naša vlastná myseľ týmto spôsobom spútava. Je ľahké identifikovať sa so šumom v našej hlave a myšlienkami, ktoré automaticky prebleskujú počas celého dňa. Je jednoduché rozmýšľať o egu a myslieť si, že myslenie o egu nejako vynuluje to, že sme v jeho područí. Spiritualita si vyžaduje nasadenie a disciplínu mysle. Vyžaduje si, aby sme svoju pozornosť vytrhli z obvyklého toku myslenia.

Ak máte pocit, že vždy potrebujete mať pravdu, alebo sa brániť, alebo porovnávať a hľadať na iných blchy, spýtajte sa sami seba: “Kto je toto myslenie práve v tomto okamihu? Kto sa cíti ohrozený? Kto sa dožaduje pritakania?” Ak si toto uvedomíte, zistíte, že to nemôžete byť vy.

O pár noticiek pod tým som našla pekný obrázok s ešte peknejším citátom o egu:

“Ego je netrpezlivé, pretože vie, že jeho čas je obmedzený.
Duša je trpezlivá, pretože vie, že jej čas je bez hraníc.”

Klik-klik. Klik-klik-klik. Gabrielov “nedostatok trpezlivosti” bol veľmi krásny opis toho, čo mi potreboval povedať.

Ešteže sú takí láskaví. Dušu im naháňam! 😆