Pred chvíľkou som na nástenke objavila nový článok na eldhwen blogu s názvom “Duchovno?!?” a zo zvedavosti som sa tam šla pozrieť, či náhodou nepíšu o Tine a jej blogu… 😉 Bol to zas jeden z tých prebraných českých článkov a nakopol moje myslenie istým smerom.
Prvé, čo ma dostalo, bol štýl autorky. Šla som sa pozrieť na jej webovú stránku a tento článok sa neodlišuje od ostatných jej článkov. Keďže štýl mi nesedel, už som nečítala podrobne, ale aj tak mám pocit, že veľa jej myšlienok by som bez zaváhania podpísala.
Naučila som sa však niečo iné. Naučila som sa, že to, ako píšeme o druhých (a ako vidíme tých druhých), vypovedá jedine o nás… To, čo v situácii chceme vidieť, to v nej nájdeme. Ak chceme vnímať, akí sú tí druhí nedokonalí, nájdeme pre to nejaký dôkaz. A to, čo vnímame, zas na druhej strane vytvára okolo nás určitý svet, v ktorom sa potom pohybujeme a pretože vnímame zosilnene nedokonalosť, v tejto začarovanej slučke do svojho sveta dostávame nedokonalosti stále viac a viac… No-go. Nielen voči autorke, ale aj voči mne. Okamžite som si spomenula na tých svojich “ksichtov”. A spomenula som si aj, ako sa to “necítilo dobre” a preto som začala s bobríkom mlčania.
No a pri tom “necíti sa dobre” som si spomenula na inú časť z článku, ktorá mi otvára nožík vo vrecku:
Co kdybychom se už vykašlali na složité pojmy a separace? Pojďme se bavit co nejjednodušeji tak, aby tomu rozuměli úplně všichni – svým srdcem. Pojďme věci nekomplikovat a říkat pravdu tak obyčejnou, jaká skutečně je. Sestupme do svého člověčenství a přestaňme dávat slovům významy a pocitům slova, které ve skutečnosti nemají. Naciťujme. Slova jsou velmi omezeným způsobem komunikace, díky které vzniká hodně nedorozumění a nedostačují k vystižení podstaty pocitů nás lidí.
Pakliže jsme jen v logu a orientujeme se na samotná slova, byť jsme již začali vnímat jejich skutečnou podstatu, může nás to stejně zavést do slepé uličky. Důležité je poslouchat každou buňkou těla, která zachytává i ty nejjemnější vibrace energie druhého člověka v rozhovoru a z výsledného pocitu nám vyhodí výsledek, o kterém víme, že je Pravda nebo lež. Tečka.
Dostalo ma slovo “naciťujme”. Nerozprávajme, nedávajme do slov, pretože vďaka slovám vznikajú nedorozumenia. Miesto toho “naciťujme” a nijaké nedorozumenia nebudú.
A je to tak – nedorozumenia nebudú, pretože keď prestaneme “dávať do slov” a komunikovať s ostatnými, tak sa budeme pohybovať výlučne v tom našom príbehu a jediný vstup, ktorý budeme mať, bude náš pocit, pričom jediný výstup tohto vstupu bude náš pocit. Budeme sa cítiť na konci rovnako ako na začiatku, pretože začarovaný kruh vnímania. A? Z liečenia depresií poznám poučku: začni o tom hovoriť iným; veci hneď nadobudnú novú perspektívu a odrazu vyzerajú zvládnuteľnejšie. Nenechávaj si pre seba. Choď von zo začarovaného kruhu svojho vnímania. Podeľ sa o to, čo prežívaš, a použi odozvu iných na to, aby si napravil svoje vnímanie.
V minulosti som tu už mala tieto debaty a zdá sa, že je to moja posvätná krava, hranica, ktorú neviem prelomiť. Ak chcem komunikovať, musím 1. rozumieť svojmu pocitu, 2. dať ho do patričných slov, 3. skontrolovať, či to, čo som chcela odkomunikovať, na druhej strane tak skutočne aj došlo a 4. korigovať, ak došlo k posunom. Vtedy sa pohybujem “tam vonku” a dostávam šancu sa niečo dozvedieť, niečo o sebe zistiť, niečo sa naučiť a nabudúce byť múdrejšia.
S týmto “naciťovaním” mám osobne zlú skúsenosť – jedna z niekdajších čitateliek si “nacítila” istý obraz o mne a čokoľvek som napísala, ona “medzi riadkami” vyčítala to, čo jej obraz o mne potvrdilo. Z môjho pohľadu je to skysnutie v situácii, ktorú sme si vyrobili sami, bez šance dostať sa z nej, pretože nevidím dôvod na to, aby som korigovala svoje (nesprávne) predpoklady, pretože nekomunikujem. Iste, písala ona a písala som aj ja, ale kým sa slová neberú ako slová a dôležitý je len pocit, ktorý v nás vyvolávajú… no povedzte, ak vás niekto totálne vytočí a potom vám povie, že vyzeráte dobre, budete si čo len na sekundu myslieť, že sa mu páčite – alebo v tom uvidíte posmešok? Nereagujete na jeho vnútorný stav, ale na svoj. Angličania tomu hovoria “samonapĺňajúce sa proroctvo” (self-fulfilling prophecy). Čo hľadáš, to nájdeš. Slováci tomu hovoria menej šraubovane “čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo”. 😛
To, čo autorka navrhuje, zaberie v jedinom prípade – ak ideme do komunikácie celkom “čistí”, bez nejakej osobnej histórie. A to spĺňa len málokto. Len čo máme osobnú históriu, začína nám skresľovať nielen myslenie (a hovorenie), ale aj “preciťovanie” (páni, mňa to parádne štve, keď to večne pchám do tých úvodzoviek!) a konanie. Ja používam svoju obľúbenú teóriu troch energií a nestačí mať rozvinutú len jednu z nich, ak chceme byť spokojní (a “kompletní”) ľudia. Potrebujeme ich používať všetky tri a súčasne. Čiže myslieť A SÚČASNE cítiť A SÚČASNE konať/meniť. O tom je podľa mňa sebarozvoj. Možno aj to “duchovno”, čo ja viem. Moja definícia slova “duchovno” je deravá ako ementál.
A po všetkom tom “naciťovaní” ( 😉 ) som sa napriek tomu dozvedela, že:
Chápete, že jsme si vytvořili program, který se bojí slov? Jaká iluze to je?
Áno, chápem, že sme si vytvorili program, ktorý sa bojí slov – pretože ľahšie než začať precízne a uvážene používať slová je “naciťovať” a “čítať medzi riadkami” (= “poslouchat každou buňkou těla, která zachytává i ty nejjemnější vibrace energie druhého člověka v rozhovoru a z výsledného pocitu nám vyhodí výsledek, o kterém víme, že je Pravda nebo lež. Tečka.”) Jediné meradlo toho, či je niečo pravda alebo lož, je teda len môj vlastný pocit, či je to pravda alebo lož. Podpisujem – v prípade, že sme sa zbavili vplyvu osobnej histórie. Vo všetkých ostatných prípadoch je to použitie slova proti dávaniu do slov a použitie myšlienky proti mysleniu.
A tu sa dostávam zasa k tomu pôvodnému – musí tam byť to “proti”? Musí byť v našich úvahách vždy niekto, kto “nevyhovuje”, aby sme vedeli určiť, ako vyzerá “vyhovovanie”? Nie je ten “nevyhovujúci” len iná súčasť nás samých, od ktorej sa tak hlasne dištancujeme, pretože nevyhovuje naším prehnane vysokým nárokom na svet?
To ešte zďaleka neznamená, že ma ľudia už nesrdia. Niet živočíšneho druhu, s ktorým by som bola viac na vojnovej nohe. Len už som pochopila, že obklopovať sa múdrosťami iných, ktoré potvrdzujú moje stanovisko, nikam nevedie. Treba si položiť otázku, či daná múdrosť zmení niečo na mojom prístupe. Ak nie, nepotrebujem ju, lebo ju už mám. Ak ma povychováva, tak potom OK, beriem a nechám ju vychovávať ma. Ale “dštiť oheň a síru” a preciťovať (konečne bez uvodzoviek! 😀 ) stále to isté nikam nevedie – a to ani so zdôvodnením, že “nedokážem inak”. Ak ja “nedokážem inak”, tak potom na zvyšok sveta presúvam zodpovednosť, že sa bude prispôsobovať mojim rigídnym predstavám, ktoré nie som ochotný spochybniť.
Zdá sa, že aspoň mne táto moja úvaha trochu pomohla. Už ma to preciťovanie nejako menej sssss…rdí. 😉
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Myslím, že schopnosť pomenúvať veci, cítiť a reagovať na podnety sme nedostali s týmto telom náhodou, ale preto, aby sme ich používali. Nerozumiem, prečo by som mala umrtvovať niečo, čo som od Tvorcu dostala ako dar. Preto sa ja ťažko stotožňujem s názormi, ako sú – nemysli, nepomenúvaj a podobne. Som autorka, pracujem so slovom, kurňa! 😆
Páči sa miPáči sa mi
nepomenuvávaj ….
to je to moje, čo hovorím veľmi často ……
je to naozaj dôležité …..
no nie pre iných ale pre toho dotyčného čo pomenoval ….
moja známa, zavesila minulý týždeň na FB status, ( je to také mladé, nesmierne krásne žieňa, ktoré má záľubu vo vkusných tetovaniach, alebo piercingoch ) …
keď sa jej pýtali, prečo si si dala piercing, na hrudnú kosť ( vyzerá to ako kvapky rosy padnuté do výstrihu )
reagovala
aby ste sa všetci pýtali prečo? ….
no, ale minulý týždeň sa neskutočne vytočila, lebo natrafila na niekoho povedzme bigotného, ktorý nemal problém pomenovať to čo vidí na plnú hubu …..
a jej status znel …
nepochopím ľudí, čo súdia človeka podľa tetovania alebo piercingu. to stalin, herodes, nemali tetovanie a čo spravili? ….
dívam sa na to, a píšem jej, a nechcela si ty náhodou tetovanie práve kvôli tomu aby si budila pozornosť?
právo tých dotyčných bolo posudzovať čo vidí, zo svojho vnútra ( presvedčenia atd )
rovnako ako tvoje právo je dať si na seba čo len chceš ……
ale prosím ťa, povedz mi, prečo si túto obyčajnú situáciu pomenovala, a venovala jej až toľko energie ….
je predpokladám po tomto tvojom incidente aj dve hodiny a ty tým furtom žiješ ….
si myslíš, že to tých, čo ťa hodnotili trápi?
vôbec ….
ty si tá, ktorá to bremeno z názoru stále zo sebou vlečieš …….
im to je jedno, oni podľa seba videli iba potetovanú kravu, …..
rozčúlila sa, a príspevok zmazala ……
nemala osm tak možnosť vysvetliť jej, že to nepomenovanie situácie, je práve najlepší spôsob ako tomu nedať silu
na základe tohto pomenuvávania si vytvorila entitu, ktorá pri budúcej reakcii niekoho iného, možno len obyčajnej reakcii a otázke, na tetovanie, sa jednoducho zobudí a postaví sa na obranu …….
a to i človeku, ktorého také tetovanie naozaj len zaujalo, nič viac ……
nepomenovávať, je nedávať tomu ( situácia, ľudia, emocia, atd ) väčšiu silu a dôležitosť ako to má ……
moja mamka sa do krvi urazila, keď mi minulý týžden hovorí
nemala som tu ísť, ked sa s mužom kvôli mne hádate …..
dívam sa na ňu a hovorím
mami,
zabudnite, že VY takú moc máte …
rozhádať mna s manželom ….
áno, hádali sme sa, ale s Vami to nesúvisí, vy takú moc nemáte, … celý svet sa netočí len okolo Vás ….
a prečo teda ste sa hádali?
no lebo sme sa hádali, šlus …
a ak sa hádame a nie sme schopný reagovať v pohode ….
nesedíme si, prečo by to ale malo niečo spoločné s Vami? nenamýšľajte si, áno?
budeme to mať takto všetci jednoduchšie, ked si nebudete namýšľať že niekto robí niečo Kvôli Vám …… 🙂
prosto veci sa dejú, situácie sa stávajú a šlus ….
prečo to donekonečna rozoberať? …. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
lepšie to čo chcem povedať nepomenuj, nedefinuj a nedáš tomu takú silu, nevytvoríš si bubáka v sebe ( dohodu )
hovorí jeden zenový príbeh ……
idú dvaja mnísi popri rieke ….
voda je rozbúrená a pri brode, ktorým chcú prejsť i oni, stojí mladá žena, ktorá potrebuje pomocť
jeden z mníchov ju teda zoberie do náručia a prenesie na druhý breh a to i napriek zákazu, dotýkať sa žien, ved sú to mnísi …..
ked prejdú brod, mních ženu pustí a ide dalej ….
po dvoch hodinách to ten druhý mních nevydržal a spýtal sa ….
ako si to mohol len urobiť a preniesť tú ženu cez tú vodu? ved to máme zakázané, ako si to ty, majster len mohol urobiť?
majster sa na neho otočí a hovorí mu ….
Ty ju ešte stále nesieš? Lebo ja som ju zanechal pri brode ……
🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nie je hádanie sa vlastne pomenovávanie a definovanie, boj o to, ktoré pomenovanie je “platnejšie”? 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀
áno, iste …. ale spýtam sa, prečo si vytiahla z tohto celého príspevku práve toto?
čo mi tým chceš povedať?
🙂
Páči sa miPáči sa mi
Možno len to, aké sme iné a zároveň sme súčasťou toho istého príbehu. Cez nás, naše úspechy a omyly sa prejavuje Všetko Čo Je.
Páči sa miPáči sa mi
Jarah
Ďakujem ……
každý sme iní a predsa sme tak rovnakí ……
ja som jednoducho už dospela k poznaniu, že ak si to situácia vyžaduje, i zabohujem ( aj keď sa väčšinu dňa iba usmievam ) i po stole tresnem …. o jojoj, a ešte ako ….
prestala som už sama seba týrať, prečo si sa hádala, prečo a prečo a prečo ?
načo tie analýzy?
ale, i hádky a všetko ….. beriem v zmysle toho zenového príbehu …..
situácia si to vyžiadala …..
ale nie som len jediná táto situácia ….. preto ju zo sebou nevláčim, nepriživujem ju svojou energiou, pozoronosťou …..
povadili sme sa, ok … no a?
pomilovali … no a? … 😀
život prosto ide dalej ……
iba toto som tým chcela povedať 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Pomenovanie vecí? O tom som tu už niečo čítal a zapamätal… pomenovaním vecí strácame ich hodnotu. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Skús si ísť do banky vyzdvihnúť peniaze a nepomenovávať. 😉 Skús si robiť vodičák a nepomenovávať. Skús zohnať inštalatéra pre tvoje prasknuté vodovodné potrubie a nepomenovávať. Skús ísť do obchodu, kde nikto nič nepomenováva, a niečo si tam kúpiť – napríklad kyslé mlieko (sorry za pomenovanie). Kým sú ľudia v kontakte a potrebujú komunikovať, potrebujú pomenovávať. A škody, ktoré utrpia pomenovávaním, nedosahujú škody, ktoré by utrpeli nepomenovávaním. 🙂
Na druhej strane, choď do mimofyzickej reality za hranicou toho, čo je popísateľné naším bežným slovníkom, a skús začať pomenovávať: 1. ti to bude na figu a 2. to nepôjde. Tam si sám so sebou a vtedy je lepšie vnímať a nepomenovávať, aby si sa nezačal sústreďovať len na jednu stránku/vlastnosť. Len čo sa však vrátiš do bežnej reality a chceš to porozprávať niekomu inému… skús nepomenovávať…
Zásady sú vhodné pre situácie. Použité v nesprávnej situácii sa stávajú nezmyslom. A to, ako múdro vieme odhadnúť, kedy je tá správna situácia, je náš vlastný stupeň rozvoja. 🙂 Pomenovávanie aj nepomenovávanie sú len dva póly na jednej osi…
Páči sa miPáči sa mi
Rozumiem. Díky, že si mi to vysvetlila 🙂 . Dva póly jednej osi… zaujímalo by ma, koľko tých ôs vlastne je 🙂 . No, alebo nie, ja a čísla… 😀 Je to tak, že všetko má svoj opak, teda druhý pól na osi, však?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Os je len jedna a má nekonečne veľa aspektov. Celému útvaru sa hovorí “guľa” – teda, ak ti to na niečo bude, pretože je to pomenovanie pomocou našich treťodimenzných pojmov pre niečo, čo patrí len čiastočne do tretej dimenzie. 🙂 Ja mám pocit – a ten, samozrejme, neviem dať do slov. (Pozor: u mňa “pocit” sa nerovná “emócia”, ale je to skôr čosi ako fyzická istota, ako keď sa dozvieš niečo celkom strašné, tak ťa zohne a príde ti zle od žalúdka.) Predstav si torus rozdelený na svetlo a tmu. Čím dlhšie do tmy ideš, tým menej svetla vnímaš. A potom, keď už je tma najtemnejšia, je v nej jeden menej temný bodík a ty ho začneš vnímať ako to najjasnejšie svetlo, pretože… ono to aj je v danom okamihu to najjasnejšie svetlo… a pritom je to ešte stále len súčasť tmy. 🙂 To je tak približne najbližšie, ako sa so slovami viem dostať. 🙂
A teraz späť k tej jedinej osi – má plné spektrum farieb. Predstav si, že si založíš modré okuliare. Tie automaticky z tej osi vyfiltrujú niektorú farbu (neviem, ktorú, ale nie je to ani dôležité) a ty budeš vnímať len tie zvyšné – a os sa ti bude zdať ako niečo iné, než čo bola pred založením okuliarov. A potom si založíš okuliare inej farby – a pokračujeme… To sú v mojom ponímaní dimenzie – rôzne aspekty/vrstvy jedného a toho istého. Preto len jedna os – a nespočetné množstvo “vrstiev”. Pričom nehovorím o osi, ale o “informačnej brečke” zvanej aj “energia”, a nehovorím o vrstvách, ale len o príznakoch viditeľných iba pri istom nastavení (očí, ducha, …).
Zatiaľ mi toto poňatie poskytuje najväčšiu… čo? istotu? 😯 Neviem… Pomocou neho si viem veľa veci zdôvodniť. Vlastne doteraz všetky z tých, čo poznám. Asi. Alebo aj nie. Čo ja viem… a čo na tom záleží… 😛
Páči sa miPáči sa mi
ide, čoby nešlo …..
Láska … je stredom všetkého …
a kde je ten stred … ?
u teba helar ten tvoj
u mňa ten môj
u jarah ten jej …. atď ….
takže áno ….
láska je i mokrá
láska je i suchá
láska je i ten ujo zábudlivý ….. ( ťažko sa to píše pre mňa 🙂 )
a čo je pre mňa Láska ?
Láska = Život = energia = nekonečno možností čo Láska Je ….. všetky sny i jej definície, ……
jednoducho iba Je ……
bohužiaľ to lepšie povedať neviem ……. snáď sa pochopíme ….. 🙂
ak nie, i to je Láska …. 😛 😀
Páči sa miPáči sa mi
OK, nasadám na tvoj vlak: podľa teba ak láska=všetko, tak moja veta “idem do obchodu kúpiť chlieb” by znela “láskujem láska láskodu láskyť lásku”. 😉 Láskujem lásku laskovo láskovo. (=”Pozdravujem ťa veľmi srdečne”.) 😉
Práve som pochopila. Ďakujem ti za lekciu. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 😀 😀
úplne nádherná predstava …..
vidieť helar Láskovať v obchode ………… a teraz neviem, ktorá časť mňa by sa tešila viac, či tá čo by si povedala, že je dobrá huhu, ked si nevie vypýtať chleba ….
alebo tá, ktorá je rada ak sú ľudia i bláznivý ….. 😀
ja nehovorím nepýtať chleba, ja hovorím že i ten chleba je len iný termín, definícia pre Lásku ….
Všetko je jednoducho vo všetkom ……
Páči sa miPáči sa mi
No to by ale bolo do jedu, ked by ti potom namiesto chleba dali napriklad toho uja zabudliveho 🙂 asi by si mu tazko vysvetlovala, ze je to dost jedno ci si krajec odrezes z neho alebo z chleba, neviem ci by pomohol arhument ze ved je aj on aj chleba laska 😀
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, ale nemôžeš dosť dobre napísať “vidieť helar Láskovať v obchode”… Muselo by to byť “láskovať lásku láskovať láska láske”… Sorry, ale buďme dôslední. Ehm… láska, láska láskujme láskoví. 😉
Páči sa miPáči sa mi
matrioshka ….
a prečo?
ved príroda okolo je toho plná …..
Láska, Lásku neustále požiera ….. 🙂
heli,
prepáč prosím, áno, bola som nedôsledná …………….
ale zasmiala som sa neskutočne, až mi slzy vyšli ….. keĎ som si ťa predstavila ( síce videli sme sa iba raz, ale stačilo … ale možno by sme to mali napraviť toto ….. ak sa samozrejme nezježíš …. 😉 )
no prosto nádherná predstava ……… naozaj, myslím, že všetkým okolo by bolo okamžite jasné, že toto je isto nejaká recesia, lebo tejto žene to vôbec nesedí …..
intelingentná, v tvári opatrná, s jasným výrazom v tvári,
síce neverím ani prd, že toto bude fungovať ….. ale tak, ved skúsim, čo ma nezabije to ma posilní ……. 😀
ale ja keď hovorím o Láske, že je Všetko vo všetkom, nehovorím to preto, aby sme teraz všetko volali Láska ……
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
ďakujem za tvoju predstavu o mne, ale – nespoznala som sa v nej… 🙂 To, že mám (a používam) rozum, ešte zďaleka neznamená, že nemám (a nepoužívam) srdce alebo že nekonám… 🙂 Značí to len, že aby si ma dostala do svojho príbehu, okresala si ma na istú časť zo mňa, ktorú je pre teba výhodnejšie alebo jediné možné vnímať. 🙂 Niekedy v roku 2008 ma začali nazývať “Láska”. Nikdy som presne nepochopila, prečo, ale obvykle majú dôvod na to, čo robia… No a zistila som, že ak som “láska”, tak potom “láska ako remeň” – zaťatá, vydržiavajúca, stále veriaca v svetlo na konci tunela. 🙂 To je môj obraz o mne. A ich obraz o mne sa tiež raz dozviem… Stačí počkať – a ani nie dlho. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
a toto prosím
“videli sme sa iba raz, ale stačilo”
som myslela, videli sme sa iba raz, ale stačilo to k tomu, aby som si ťa vedela predstaviť …….
a k tým názvom Láska atd
nie je treba všetko volať láska
načo a prečo?
ved už má iné definície, dohody
a volajú sa napr.
helar, matrioshka, lilah, jarah atd ……….. na rozpoznanie to stačí, ja hovorím iné, ….. nenechať sa zmiasť iba tou jedinou definíciou, ( nech sa deje čokoľvek )
pekný zvyšok dníčka želám 🙂
Páči sa miPáči sa mi
helar …..
to som si nikdy nepomyslela, naozaj Nikdy ……
keby som z Teba necítila Lásku ( tú takú, všeobecne platnú ….. teda že máš srdce )
nie som tu, ….
prečo?
jednoducho bojím sa hrubých ľudí, vyhýbam sa hrubiánom, 😕 lebo im nerozumiem …
nerozumiem, prečo je jednoduchšie povedať škaredé veci, ako to pekné …….
sú tu, akceptujem ich, ale vyhýbam sa ……..
a čo sa týka tej predstavy, mrzí ma, že sa ti moja predstava nepáči,
mne áno, si v nej veľmi pekná …….
pre mňa …..
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
jedno mi udrelo do oka. Píšem “nespoznala som sa v tvojej predstave”. Ty čítaš “že sa ti moja predstava nepáči”. To je to moje večné opakovanie, že ide o tvoj príbeh o mne, ktorý je ale produkt tvojho vnímania… Kedysi som Nine napísala, že som “iný živočíšny druh” ako ona. A ona sa ma okamžite spýtala, že prečo si myslím, že je “menej” ako ja? Nad týmito posunmi nemám kontrolu. Je to vaše vnímanie niečoho, čomu ste dali moju podobu. Ja to registrujem a tématizujem, ale nemôžem urobiť viac, pretože ja mám o vás tiež svoje príbehy a možno vás v nich skresľujem rovnako ako vy mňa v tých svojich. To už ľudské vnímanie nesie so sebou. 🙂 Upozorňujem; neriešim. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Som odhalený 😀 No, každopádne, rozumiem. Ale dimenzie sa vnímajú tiež dosť spôsobmi, ako napríklad dimenzie podľa vzostupu alebo dimenzie podľa tvorov… tak to je asi jedna farba okuliarov, iný odtieň. Myslím. A dajú sa nasadiť okuliare, ktoré by nefiltrovali žiadnu farbu?
Čo sa istoty týka… no, nič nie je isté. A to je na tom zábavné. 🙂 No, teraz som zo seba dostal niečo, o čom som ani nevedel, že si to myslím 😀 .
Páči sa miPáči sa mi
“Dimenzia” je “rozmer”. A ak chceš hovoriť o rozmere, automaticky vzniká potreba upresniť – rozmer čoho? 🙂
To je to, ako to mne vyzerá… Najprv potrebuješ byť veľmi precízny a pedantný so svojimi slovami, pretože cez presnosť vyjadrovania si navodzuješ presnosť myslenia/vnímania. A keď ju dosiahneš, môžeš celkom opustiť zabehané kategórie – “program”, ktorý s nimi pracuje (=myslenie/vnímanie) je už totiž dostatočne precízny a s hocijakými inými kategóriami a s hocijakým iným poznaním bude narábať podobne precízne. 🙂 Jediný spôsob, ktorý poznám, akým sa dá čeliť mimofyzickej realite a nescvoknúť. 🙂 Je v tom logika: najprv musíš byť hnidopich, aby si mohol prestať byť hnidopich. Keď si hnidopichom nikdy nebol – ako ním chceš prestať byť? Keď si nikdy nemal dôkladné porozumenie pre hmotnú realitu (ktorú si môžeš “ošahať”), ako chceš dôkladne porozumieť tej nehmotnej (ktorú si “ošahať” nemôžeš)? Ľudské vnímanie je postavené na dualitách. Ak ti chýba jeden pól, nevieš definovať nieto ten druhý, ale ani samotnú os. 🙂 Koľko osí by si vedel napríklad ťahať z jediného pólu “láska”? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
všetky ……. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Išlo by to aj trochu konkrétnejšie? Môžem povedať “všetky” a nemať pri tom šajnu. Pomôže, ak vymenuješ aspoň zopár. Trochu pochybujem napríklad o polarite “láska – mokrý” alebo “láska – Alzheimer”.
Páči sa miPáči sa mi
Ja zasa uvažujem, či má láska polaritu. Teraz nemám na mysli lásku, ktorej dokážeme dať akékoľvek vlastnosti cez adjektíva. Vieme my vôbec, čo je Láska?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 No veď práve… všetko závisí od toho, ako definuješ “láska”… A preto moja otázka o polaritách. Nepoznáš jedno, kým nevieš, čoho pólom to je. 🙂 Ale ak chceš povedať láska=všetko, tak potom prečo nepoužívať slovo “všetko” a miesto toho používať “láska”, o ktorom ani divá sviňa netuší, čo všetko práve ty pod ním rozumieš? 😉
Páči sa miPáči sa mi
Pravda… a musíme lásku definovať? Nebolo by jednoduchšie lásku proste cítiť? Myslím, že nemusí byť všetko zložité… 🙂
Dva póly… zrovna dnes som rozmýšľal o láske, ale aj nenávisti. To sú opaky. Rozmýšľal som, prečo musíme cítiť nenávisť. Teraz viem, je to ako si povedala, keby sme nepoznali nenávisť, nepoznali by sme ani lásku 🙂 . Ďakujem.:)
Páči sa miPáči sa mi
Asi máme každý svoj vlastný spôsob ako sa vyjadrovať a ako vieme rozumieť , čo nám druhý chce povedať. Sú ludia ,ktorý síce veľa nenahovoria ale vnútri sú dobrí.Opakom, tí čo vždy majú čo povedať nebývajú velmi ludský…ale to sú moje skúsenosti. Neznášam keď sa človek riadi vetou ” vodu kážem , víno pijem”, keď poúča a on sám nieje tým čo to vo svojom živote praktikuje. Druhý tip ludí su slizké “riťolezky” ,stále milé ako “na práškoch” a až ked sa človeku zose**ie svet, vtedy si všimne ,že s ním nadalej milo kecaju a AKO KEBY SA NIC VAZNE NESTALO. Tretia uchvatná povaha ,je nepovaha- vzdy na danu temu/ vec sformuluje názor tak aby ostal ten dobry,ten uchvatný . Clovek bez nazoru nieje človek.Nejde tu v téme podla mna o slovíčka ale o celu temu a nadhlad či je to len temou alebo ten človek aj vie o čom hovorí. Co sa týka zdôverovania sa, na to su tu iba rodina a blízky priatel/-ka .Všetci ostatní su schopný ublížiť- hoc aj s titulom,
PS: o pocity si myslím,že tu vôbec nejde lebo tie sa snažíme zakryť mnohokrát aj sami pred sebou.
Páči sa miPáči sa mi