Viac pohybu, menej špekulovania

150988_10151350377145982_1825243421_n

“Vykašli sa na všetko, čo nie je v súlade s tvojím účelom.” — Jeff Brown

A Jeff Brown vysvetľuje, ako to vníma – že ide o jedinečnú kombináciu uplatnenia vôle a podriadenia sa… podriadenia sa pravde našej cesty a v jej zmysle odstraňovaniu a zdolávaniu prekážok, čo by sa nám postavili do cesty.

Tento spôsob vnímania je zmes slobodnej vôle a pocitu zaradenia sa do väčšieho obrazu života, kedy už neurčujeme, čo je správne alebo nesprávne pre nikoho iného okrem nás.

Nie je to doslovné “odpútanie sa”, len niečo, čomu hovorím “okresať na správnu veľkosť”. Von z velikášstva “môjho príbehu o mne” do reality “veľkého príbehu o hodinkovom mechanizme, v ktorom ty si koliesko 7.241 vpravo vzadu… tak makaj, lebo zastaneme – všetci“. Čítať ďalej

Sme všetko, nielen Svetlo

sheep-wolfĎalší z citátov Jeffa Browna (ja za tohto chlapíka nesmierne ďakujem):

“Nezaujíma ma osvietenie, ak to znamená odtiahnuť sa od svojho emocionálneho tela, hmotnej roviny a bytia človekom. Zaujíma ma “oreálnenie”, pretože to znamená, že moje najspirituálnejšie okamihy sú všezahŕňajúce, vyvierajúce zo srdca všetkého, čo je ľudské: radosť i smútok, nákupný lístok a vedomie jednoty, čerstvé mango a potuchlý chlieb. Oreálnenie znamená žiť všetky aspekty reality simultánne (súčasne) a nie len tie aspekty, ktoré sú nám príjemnejšie. Nie sme len svetlo či myseľ či prázdnota či stála pozitivita. Sme všetko. VŠETKO je Boh, aj ten prach, čo opadáva z môjho prebúdzajúceho sa srdca.” Čítať ďalej

Pokojné vody priťahujú drámu – o spirituálnych zemetraseniach

IMG_2401Dnes som objavila fejsbukovú stránku Soulful Intentions a tam som sa potkla o úvahu, ktorá sa mi nesmierne hodí práve teraz a práve taká, aká je: Tichá voda k sebe priťahuje veľa drámy.

Je to o tom, že v niektoré dni sa človek môže cítiť ako pokojná, ničím nesčerená hladina jazera. Všetko okolo neho je mierne, jemné a nenásilné a je otvorený vnímať krásu Stvorenia. A keď už si na tento úžasný pocit vnútorného pokoja začne zvykať a začína cítiť dotyk svojej vlastnej duše, objavia sa na jazere zavýjajúce rýchločlny drámy a je po pokojnej hladine. A vy sedíte a čudujete sa, ako je to možné, že vaša pokojná voda pritiahla do vášho života toľko drámy… ale tichá voda v sebe skrýva mnoho drámy! Čítať ďalej

K zákonom Univerza

sakmisTeaching_CertificateMinule som sa tak zamyslela nad tým, prečo som sa k zákonom Univerza dostala tak neskoro. Prečo som sa k určitým platným a fungujúcim veciam dostala po rokoch nevedomosti, po rokoch, kedy som si myslela, že žiť v strachu, strese, osciláciách medzi pozitívnymi a negatívnymi emóciami je v poriadku. No netušila som, že to vôbec tak nemusí byť.

Keď sa vrátim do detstva, spomeniem si na výrazy ako: „obleč sa, lebo prechladneš“, „nejedz toľko sladkostí, lebo ťa bude bolieť bruško“, „chod rovno, lebo sa ti pokriví chrbát“, „uč sa dobre, lebo inak z teba nič nebude“, … mnoho je takých výrazov, z ktorých si generácie pred nami urobili „dobré postupy“ a nevedomky podporovali strach a obavy z budúcna. Nehovorím, že to bolo úplne zle. No nevedomky nás naučili, že žiť v strachu, obave, ambíciách, a platiť zlým za dobré („už len toto vydrž a bude dobre“) je prirodzený kolobeh sveta. Čítať ďalej

Sám alebo v záprahu?

pathToto je Jeff Brown a náramne ma to oslovuje:

“Počul som toľko všelijakých teórií o tom, či sme kompletní sami o sebe alebo len vtedy, keď sme s niekým iným. Následkom sústavného tlaku mať partnera mnoho ľudí behá po svete so zlým pocitom, ak sú sami, a mnohí zas zostávajú tam, kde im nie je dobre, len aby ich ostatní nepovažovali za menejcenných preto, že nie sú vo vzťahu. Toto všetko triafa úplne mimo. Dôležité je, aby každý jeden z nás žil život v súlade so svojou cestou, nech už to pre neho znamená čokoľvek. Pre niektorých sa ich životné poslanie úzko spája s láskou a vzťahom. Len tu dokážu vyhrabať a zhmotniť svoj zmysel života. Iných to zas ťahá rôznymi inými smermi a nájdu zmysel života v kreativite, v práci, v svojej individuálnej spirituálnej praxi. Plán duše každého jedného z nás je unikátny a napasovaný na našu jedinečnú cestu životom. Dôležité na živote nie je to, či nájdeme “toho správneho”, ale či nájdeme svoju cestu.” —

Ako nestarnúť

sakmisageingNašla som u Tolleho takýto návod na nestarnutie:

ZPOMALENÍ PROCESU STÁRNUTÍ

“Uvědomování si vnitřního těla má další blahodárné účinky v hmotné sféře. Jedním z nich je zpomalení stárnutí hmotného těla.
Zatímco vnější tělo poměrně rychle stárne, vnitřní tělo se časem nemění. Energetické pole vnitřního těla budete vnímat stejně ve dvaceti jako v osmdesáti. Bude stejně živé. Jakmile se osvobodíte od své mysli a začnete žít ve svém vnitřním těle a v přítomnosti, vaše hmotné tělo se bude cítit lehčí a živější. Čím víc si uvědomujete své tělo, tím řidší se stává jeho molekulární struktura. Vyšší vědomí znamená oslabení iluze hmotnosti. Ztotožňujete-li se víc se svým vnitřním tělem, než se svým vnějším tělem, žijete-li v přítomnosti a nejste-li ovládání minulostí ani budoucností, nehromadíte čas ve své duši ani v buňkách svého těla. Čítať ďalej

O stenách a nasadzovaní vôle

crumbling wall2Na Facebooku som našla stránku Jeffa Browna a prišla práve včas… Niektoré jeho citáty cítim ako okovanú čižmu v zadku. Napríklad aj tento:

“Zvykol som si prebíjať si cestu k ľuďom cez steny, ktorými sa obklopovali. Nechápal som, že tie steny tam sú z určitého dôvodu a často sú veľmi dôležité pre prežitie tých ľudí. To isté som robil so svojimi vlastnými stenami. Ani jedno, ani druhé neviedlo nikam. Steny len stvrdli, spevneli a viac vzdorovali. Teraz mám odlišný prístup: modlím sa k stenám. Skláňam sa pred ich múdrosťou. Hladkám ich s láskou. Roztápam ich v láskavosti. A ak ešte stále nástoja na tom, že za toho pána nespadnú, nechám ich tak, ako sú. Steny majú svoj vlastný “vhodný okamih”.” Čítať ďalej

Moja nová lekcia: sebadôležitosť

Self-Importance havoVčera som mala veľmi zvláštnu diskusiu s Lilah (Lilah, moja reakcia, Lilahina reakcia, moja druhá reakcia, Lilahina druhá reakcia a moja tretia reakcia). Nebolo to také jednoduché a priamočiare, ako to vyzerá z tých komentárov… 🙂

Najprv ma “namíchla” prvá Lilahina reakcia, presne tá veta, do ktorej som sa obula, ale aj mentorský tón, ktorý som v tom cítila (keď ja začnem niekomu hovoriť “ver, že…”, tak tým posielam dva signály: “ty nevieš” a “ja som tam už bola”). Ale pretože momentálne lovím bobríka mlčanlivosti, mala som problém so zareagovaním. Čítať ďalej