Dostala som mailom pozvánku na webinár Crack Your Egg, ktorý pozostáva z niekoľkých videolekcií a písomnej prípravy. Najprv som bola skeptická, ale tak vám poviem – už pri prvom videu som odhalila jedno samonastolené obmedzenie, ktoré mi bráni prejaviť moju tvorivosť – a netušila som o ňom po všetkých tých rokoch práce na sebe! Tak som sa rozhodla, že z tých videolekcií urobím aspoň stručný výcuc. Úvod ste už mali: je to ten príbeh, ako Stvoriteľ ukrýval pred ľuďmi čosi. 😉
Autor (akosi sa mi nepodarilo zistiť, o koho ide, ale to tiež nie je podstatné) hovorí, že všetky tie metódy zhmotňovania a sebarozvoja fungujú, ale napriek tomu nie všetci dosahujú výsledky a tí, ktorí dosahujú, tiež len zriedka dosahujú to, čo si predstavovali. Napriek zákonu rezonancie sa stretávajú sústavne s tými istými frustráciami. Jednou z najčastejších je robiť presne a poctivo všetko, čo by sme robiť mali, a napriek tomu sa výsledok nedostavuje. Druhou takou frustráciou býva, že z mnohých zdrojov počúvame to isté v mierne pozmenenej podobe a sme zmätení, čo z toho je vlastne správne a či počúvame ten najsprávnejší návod, alebo sa riadime niečím druhoradým…
Čo je však skutočná príčina toho, že nedosahujeme výsledky? Že musíme o každý kúsoček dobra bojovať? Že iní ľudia dosahujú veci zdanlivo bez námahy, kým my sa v kuse potkýname o príkoria? Prečo sa nám niektoré problémy v živote sústavne vracajú?
Odpoveď leží vo vajci. Nie doslovnom vajci, ale niečom, čo funguje okolo nás ako škrupinka vajca. (Normálne ma mrazí, keď si uvedomím, že to je presne ten pucung, čo som pred tromi rokmi dostala od Otca… Ešte aj obraz je ten istý! Všetci sme Jedno.)
Toto vajíčko je niečo ako silové pole, ktoré sami okolo seba vytvárame. Toto pole okolo nás vytvorí škrupinku a drží nás a náš potenciál vovnútri tejto škrupinky. Drží nás malými vo všetkých možných ohľadoch. A najhoršie je, že sa to deje podvedome, takže väčšina ľudí si ani neuvedomuje, že nejaké vajičko má.
Máme ho všetci a na to, aby sme s ním niečo mohli urobiť, potrebujeme si ho najprv uvedomiť. To nie je jednoduché, pretože ide o podvedomý konštrukt presvedčení, interpretácií a predsudkov. Ruiz to nazýva “náš príbeh”, don Juan tomu hovoril “osobná história”. No a väčšina sebarozvojových programov sa sústreďuje presne na toto jedno – na puknutie škrupinky tohto vajíčka. Čo však väčšina sebarozvojových programov podceňuje je hlboký koreň vajíčka a jeho schopnosť sabotovať naše akcie – dokonca aj tie, ktoré sú určené na puknutie škrupinky! Jediná metóda, ktorú poznám, čo je málo sabotovateľná, ak sa robí dôsledne, je toltécka rekapitulácia. Tá nám totiž pomáha pochopiť, z čoho to naše vajíčko pozostáva, čo nám robí a ako to robí.
Potom vo videolekcii nasledoval pekný príbeh o chlapcovi, čo mal starú mamu, ktorá sa rada hrala hry. Celý čas sa hrali. Keď prehrával, veľmi sa jedoval, ale starká sa na tom len smiala. Tak žičlivo, bezprostredne, že sa napriek svojmu hnevu smial aj on.
Potom v živote hral mnoho hier, aj basketbal. Cvičil ako divý, ako keby o niečo išlo. Stal sa súťaživým. Chcel vyhrať. Po čase sa preňho túžba vyhrať, zvíťaziť stala druhou prirodzenosťou. Hra prestala byť zábavou. Bol príliš fixovaný, napätý a o všetkom príliš premýšľal – hral hru v svojej hlave. Nakoniec mu to začalo deformovať jeho hráčske schopnosti a z tímu ho vytesnili na lavičku ako náhradníka, a to bola preňho rana, pretože chcel byť pre svoj tím dôležitý.
To, čo mu urobilo zle na jednej strane, mu urobilo súčasne aj dobre: tým, že nemohol hrať, víťazenie prestalo byť dôležité. Uvedomil si, že skutočne dôležité preňho je hrať. A tak zakaždým, keď dostal šancu hrať, kašlal na víťazenie a užíval si tú radosť z hry. Bol schopný vyliezť zo svojej hlavy, uvoľniť sa a sústrediť sa len na tú hru. Jeho skutočná hra nebola “v hlave” (plánovanie, predstavy, predvídanie a ošetrovanie ťažkostí, ktoré ešte ani nenastali), ale “v srdci” (v pôžitku z daného okamihu, z plného vychutnania). Myseľ sa zbavila všetkého balastu a on sa ponoril do toku diania:
“V tom stave, to vám poviem, ste len vy, lopta a sieť. Netreba nijaké premýšľanie. Absolútne nikto a nič ti nezabráni hrať svoju hru. V tomto stave niet s kým súťažiť, len so sebou samým.”
V každej situácii je možných množstvo hier, ale len jedna bude v dokonalej harmónii s nami i situáciou. To je naša skutočná, primárna hra. Nemusíme o nej premýšľať, nemusíme ju vyberať, potrebujeme jej len dovoliť, aby sa prejavila naším prostredníctvom… ako keby táto hra vybrala nás na to, aby sa zviditeľnila. 🙂
“Nemusel som loptu do siete hodiť, musel som jej dovoliť do tej siete letieť.”
Čo z toho vyplýva? Ciele, ktoré v živote chceme dosiahnuť, nesmieme vidieť ako nejakého draka, ktorého treba poraziť, ako niečo, za čo treba bojovať. Musíte sa k tomu postaviť uvoľnene, bez lipnutia a závislosti, a umožniť tomu, aby cez vás “tieklo”. Potrebujete nájsť ten stav dokonalej harmónie s prostredím, kedy ste zajedno so všetkým, čo je. Ten stav nenájdete hlavou; musíte ho hľadať dušou. Duša bude vždy chytrejšia ako myseľ. Nerozmýšľajte o tom – cíťte to, vedzte to.
Samozrejme, väčšina ľudí vidí svoje priania a ciele ako presne tých “drakov, čo treba zabiť”. Myslia si, že budú musieť bojovať a zápasiť o to, aby ich premenili na realitu. Celý život sa ženú k imaginárnej cieľovej páske bez presnej predstavy, čo za ňou nájdu. Toto je typické vnútorné nastavenie “vajíčka”, ktoré nás udržiava v sústavnom napätí a pocite nešťastia a bezvýznamnosti. Večne pozeráme po nových drakoch, ktorých treba skoliť, a nových cieľových páskach a dúfame, že ten najbližší drak alebo páska nás urobia skutočne šťastnými… čiže sme večne hľadajúci, večne “na ceste” k šťastiu (ale nie “v šťastí”). Je to, akoby sme žili v mentálnom, emocionálnom a spirituálnom väzení, ktoré v nás vyvoláva stav takmer sústavnej frustrácie so životom, aký vedieme. A naše ciele nikdy nedosiahneme práve vďaka tomu, že keď nejakého draka skolíme, zostane v nás pocit prázdnoty a potreba nájsť najbližšieho draka na skolenie, pretože tento nás už zaručene urobí šťastnými… 😕
Lenže pravda je, že život nie je o zabíjaní drakov. Toto je mentálny spínač, ktorý potrebujeme nastaviť do správnej pozície, ak chceme naše vajíčko rozpuknúť:
Hra života nie je o zabíjaní drakov, o prekračovaní nejakých pomyslených cieľových pások či vyhrávaní bojov. Hra života je o zažívaní a uvedomovaní si energií, s ktorými “hráme”. Hra života je o tom, byť kompletným človekom, úplne ľudským človiečikom. Hra života je naučiť sa počúvať hlas v svojom vnútri, ktorý hľadá niečo viac než len “prežívanie”. Hra života je o slobodnom vytváraní presne toho, čo chceme.
Túto tvorivú silu máme v sebe všetci, ale väčšina ľudí si to ani neuvedomuje, pretože sú uzatvorení v svojom vajíčku a stratili s ňou spojenie.
Všetci sme už niekedy zažili stav. kedy sme niečo chceli a dostali sme to takmer bez námahy. Veci akoby sa spojili na to, aby nám umožnili dosiahnuť cieľ.
Do tohto stavu sa dostávame, keď sa nám podarí puknúť naše vajíčko. Neznamená to, že odrazu zostaneme sedieť a vizualizovať a sny sa nám budú napĺňať; to by sme nikdy neocenili energie, s ktorými hráme. Budeme musieť hrať, ale budeme sami sebou, budeme spokojní a v svojom strede, pretože sa nebudeme musieť namáhať, veci sa budú diať prirodzene a v súlade s naším cieľom. Dostaneme sa z mentálneho konštruktu, ktorý nás väzní a robí nás malými a bezvýznamnými, a navyše sa zbavíme strachov a pochybností a životné situácie nás prestanú rozčuľovať. Prestanú emocionálne húsenkové dráhy, prestaneme sa zúčastňovať drám iných ľudí, prestanú starosti o peniaze a podobné veci. Naučíme sa vidieť veci ako to, čo skutočne sú, a ich vplyv na nás sa stratí.
Ako to? Pretože vajíčko nie je len silové pole, ktoré nás obklopuje, ale súčasne aj filtruje naše vnímanie – vrátane všetkých tých impulzov, ktoré si dodávame v sebarozvojových aktivitách!.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
presne tak…tá škrupina je plná slizkého smútku a hnevu 😀 😛 hi hi
Páči sa miPáči sa mi
Ja by som nebola taká rezolútna v tom, čoho škrupina je alebo nie je plná… Ľudia sú rozdielni a nedá sa k nim pristupovať podľa šablóny. U niekoho je samonastoleným obmedzením smútok alebo hnev, u iného strach alebo nevraživosť, u ďalšieho zraniteľnosť alebo vychytralosť… Nízkych vibrácií je hodne. Ja sama som sa o sebe naučila viac (článok príde zajtra), ale nie o svojom hlavnom obmedzujúcom presvedčení, len o druhotnom. A ľudia ich vraj mávajú niekoľko a tak zrejme aj tých nízkych vibrácií bude niekoľko. U mňa sa však necítia ako “slizké”, lež ako “rašpľa”, takže aj v tomto bode zrejme ty máš určité nízke vibrácie a usudzuješ na iných podľa seba, kým ja mám iné nízke vibrácie a preto ma slovo “slizký” zarazilo – a potom som pochopila, že skutočne asi vyjadruje tú neistú časť v tebe, ako slovo “drsný/rašpľa” zas vyjadruje tú neistú časť vo mne. 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
U mňa to je a bol vždy strach. A je za mnou, tmavý a neurčito hrozivý. Zaujímavé je, že obmedzenia nás môžu nútiť aj horúčkovito konať – vytvárať neustále pocit bezpečia, nasadzovať mimikry bojovníka, vytvárať stále nové “zbrane a štíty”, vyhľadávať adrenalín, aby si človek dokázal, že strach nie je. A pritom možno stačí len sa otočiť a zistiť čo to tmavé vlastne je..
Páči sa miPáči sa mi
a ja zas inak vnimam to vajce. Moje asi nebude obalene niecim co sa da prasknut, ale dakym inym materialom, ponevac, keby stacilo raz prasknut, tak uz ziadne vajce nemam, som si ista ze vela raz som uz bola z neho vonku, ale zasa ma stiahne nazad. U mna to bude daka pancucha alebo nieco podobne, co ma diery na povrchu a ked najdem dieru, vystrcim tykadlo a mam spojenie. A dakedy zabudnem vystrcit…alebo sa mi nechce hladat dieru…a pritom to vacsinou ani neni tazke, ked chcem.
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka, to je práve podľa mňa ten trik. Ak raz pukneš tú škrupinu a rozbiješ vajíčko, už niet cesty späť. To, čo popisuješ mi skôr pripomenulo to bungee lano z druhého článku. Jeej, ja lietam, ups, už som zase späť.
Páči sa miPáči sa mi
Ahaaa, no tak dobre, tak potom treba asi vediet kde je ta guma pripnuta. Aby som potom nemusela hladat, ked ma uz skakanie prestane bavit 😀 alebo uplne neyodpovedne sa spolahnut, ze pride nejaky zriadenec a odopne ma ked mi vyprsi zaplateny cas 😀 ?Ci takto to nefunguje? Ja s tym vcelku asi pocitam
Páči sa miPáči sa mi
Helar
no takto …aby som to dal na správnu mieru 😀 je to asi vývojom, alebo mojím hĺbkovým videním. U teba som to obranné vajíčko nevidel…teba vnímam ako čistú, vyváženú, éterickú bytosť, formovanú podľa skutočného tela …asi anjel …riadne spurný 😆 😛 …Iní majú tiež éterické telo, ale aj chyby na tom tele vnímam ako prenikajúce, alebo odrážajúce sa svetlo …tie keď vyvážim, tak dotyčnej osôbke sa viditeľne polepší 😀 Ale zas niektorých vidím v takom vajíčku, ktoré je na povrchu energeticky slizké a plné hnevu. Keď som to vajíčko jemne roztvoril, bola tam zelená hviezda 😀 Mám pocit, že tieto bytosti patria dračiemu plemenu hm 😕
Páči sa miPáči sa mi
Čiki,
zabudni… Som to isté čo každý z nás – a moje temné kúty ešte len objavujem. Preto som taká nadšená týmto videokurzom, pretože pri každom novom videu zmizne jedno z bielych miest na mojej mape. Zbohom “hic sunt leones”. 😉 (Aj keď to, čo nachádzam, nie je nijaká výhra… ale keby som stále len vyhrávala, zabudla by som, ako sladko chutí, keď to raz človeku aj vyjde. 😛 )
Takže sorry, NIE SOM čistá bytosť. Raz čistá budem, ale potom už zas nebudem “bytosť”. 🙂 (Oprava: Niekde SOM čistá, ale nie “bytosť”. Žiaľ, moje vedomie zatiaľ ešte do toho stavu nedorazilo.)
Páči sa miPáči sa mi
Cikitet robila som si taku meditku a videla som u jedneho ako mu tecie po takom obale taky sedy lepkavy sopel, to bude mozno ten sliz co aj ty vidis. Ale ine som este videla u druheho: Take suplatky tenucke cierne, jak zhorene, pekne to islo osupat, len kde tu to bolo a este to uz fakt netusim z jednej strany boli take jak kovove krystaliky. Vyzeralo to pekne, ale po chvili to yacalo stracat jas a zmatnievalo to, tak som to prelestila. Neviem co to malo byt a ako obvykle netusim ci to bola daka spina ci okrasa. Mne sa to zdalo skor na okrasu, ale ak nahodou taketo kovove krystaliky si uz dakde videl a vies co to je, tak povedz. Bolo to takej medenej farby.
Páči sa miPáči sa mi
Ahojte
prpacte mi prv, strasne nemam rad ked do komentov pise niekto offtopicy ale
strasne by som potreboval poradit… cca pred 4mi mesiacmi som zacal pocitovat nevysvetlitelnu uzkost a strach
niekedy mam dni kedy som takmer uplne v pohode, niekedy to byva dost zle
chcel som sa spytat, ako zistim ci by to mohol byt psychicky utok, nejaka zla entita, alebo len nejaka psycho haluz?
tazko sa tomu brani
este som sa chcel spytat kto by takuto vec mohol zo mna vyhnat?
mam hladat ezoterika/ reiki liecitela, alebo tak?
podla coho najdem toho spravneho?
sorry je to trosku offtopic ale budem vdacny za vase odpovede…
Páči sa miPáči sa mi
Asi by som to skúsila najprv neezotericky 🙂 zdvihnúť si úroveň dopamínu v tele, fyzickým pohybom, spánkom, sexom. Keď to nefunguje a strach je prekážkou v normálnom fungovaní môže pomôcť psychológ alebo psychiater. môžeš to mať chemickú
Páči sa miPáči sa mi
alebo hormonálnu nerovnováhu; nemusí byť za všetkým útok. Možno si prešiel / prešla ťažkým obdobím, traumou a nie je to este spracované. Pomáhajú aj meditácie, tanec, smiech, umelecká tvorba.. Skús čokoľvek (okrem drog a alkoholu) kedy sa budeš cítiť fajn a v bezpečí.
Páči sa miPáči sa mi
diky moc ze si sa ozvala
vsetko uvedene som uz skusal
teda okrem doktorov
a bohuzial moc to nepomoholo
alebo v len velmi slabej miere
a asi bude najlepsie ked nejakeho navstivim
pekny den…
Páči sa miPáči sa mi
Držím palce. Veľa ľudí sa k doktorom duší hanbí ísť, ale keď duša bolí, je to horšie ako bolesť zuba alebo ľadvinová kolika 😉 Ak si uz čokoľvek – skúšal si čistenie čakier? Tu na Suninom blogu je o tom veľa článkov aj postupov, ako na to ísť sám. A keď hovoríš, že to prišlo pred 4 mesiacmi – ak je to nejaká trauma alebo dozvuk niečoho vaznejsieho, neočakávaj zlepšenie ihneď. Všetko chce čas a snahu a trpezlivosť…
Páči sa miPáči sa mi
avalsitarB, Ja by som sa Ťa chcel opýtať, že kedy si ten strach najviac uvedomuješ, pri akej činnosti a ako sa prejavuje, čo cítiš keď sa bojíš?
Ešte by bolo zaujímavé skúsiť zistiť/spomenúť si, čo sa pred 4 mesiacmi stalo a teda čo bolo spúšťačom.
Mňa moje strachy donútili pozrieť sa im do tváre a to bolo asi najťažšie so všetkého, lebo do vtedy som poznal iba útek a potom sa už veľmi utekať nedalo a bolo treba začať konfrontovať konkrétne príčiny/spúšťače a až tým sa napätie postupne začalo uvoľňovať, lebo až cez konfrontáciou som dokázal pomenovať príčinu a zistil, že na odstránenie problému je treba si ho uvedomiť, pomenovať a riešiť. Potom sa postupne úzkosť začala vytrácať a už nebol dôvod sa niečoho obávať, lebo som objavil spôsob, ako so strachom narábať, resp. kedy a prečo sa mi objavuje 🙂
Páči sa miPáči sa mi
v prvom rade vam dakujem obom za pomoc
Tenshi
cistenie cakier som neskusal… lebo mam strach ze by som si nieco v sebe este viac pokazil
a nikdy som taketo veci nejako nepraktizoval, a mam pred nimi velky respekt…
ale mozno casom najdem odvahu
a tym cokolvek som myslel fyzicku aktivitu vylety a kdejake veci co mi predtym sposobovali radost…
praveze to bolo pred statnicami a tie uz su davno fuc a ono mam pocit ze sa to skor zhorsilo
iskra
strach je taky vnutorny, (uplne iny ako ked sa bojis ist napr na pohovor alebo cojaviem coho)
najviac ho citit tam kde je sa konci hrudnik, v podstate na branici
najviac si ho uvedomujem asik ku veceru a ked idem spat a zacnem rozmyslat
ale niekedy pride len tak znenazdajky
no a pred 4mi mesiacmi som mal statnice a robil som take relaxacne cvicenie kde si predstavujes ze ti otazievaju ruky nohy
a ze sa nimi siri teplo, a vtedy som pocitil nervozitu…
ale fakt, doteraz sa mi nepodarilo najst presnu pricinu toho kedy to pride a preco a ako to zahnat…
inak da sa tu pisat aj nejak sukromne spravy? nech tu nespamujem offtopic? :D:D:D
Páči sa miPáči sa mi
Toto je dobré napísané – “Čo však väčšina sebarozvojových programov podceňuje je hlboký koreň vajíčka a jeho schopnosť sabotovať naše akcie – dokonca aj tie, ktoré sú určené na puknutie škrupinky!” – Čo je teda podľa Crack Your Egg ten koreň? Priania a ciele? – ak je to to, tak mi to príde ako rýchle vyplávanie z hĺbky na povrch … 😉
Páči sa miPáči sa mi
Koreňom je Egg-o (?) 😀
Páči sa miPáči sa mi
Bože, ľudkovia, prestaňte už s tým osočovaním ega… Ako chcete byť ľudia a nemať ego? Ako chcete byť niečo určité, písmenko v polievke, bez toho, aby ste cítili nejakú hranicu medzi sebou a tou polievkou? (Už som ako Gabriel: “Ja tie reči o egu už nemôžem ani počuť!” Teraz už celkom presne chápem, ako sa asi cítil, keď to hovoril.) (Ergo: Celkom kvalitne kopírujem. Anjelskejší od anjela. 😕 )
Koreňom vajíčka, ak som to správne pochopila, je emocionalita naviazaná na naše obmedzujúce presvedčenia, ktorá je často taká nechutná, že sa nám ňou nechce zaoberať a poniektorí sme ju dokonca vytesnili a voláme ju “necítim” aj vtedy, keď sme vo vývrtke.
Páči sa miPáči sa mi
To mala byť enem slovná hračka, peace 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Koreňom je skôr vnútorný dialóg a nízky stav energie. Vnútorný dialóg, ktorý sa premieľa cez presvedčenia, dojmy, inventár, rany, strachy, smútky, energetické diery a ublíženia spúšťa emocionalitu, ktorá spätne živí vnútorný dialóg. Týmto procesom sa ukotvuje bod spojenia (vnímania) na jednom osobitom mieste (ktoré sa nazýva napr. naše ja alebo ego) a zároveň sa neustále rozfrckáva energia, ktorá vo “vajíčku” ostane len na úrovni členkov.
Nedostatok energie a spustený vnútorný dialóg (neprestávajúci ani v spánku) je cementom, cez ktorý sa nedostanú ani najlepšie ciele a zámery. Toto je koreň statusu quo.
Páči sa miPáči sa mi
A nemohla by byť tým koreňom práve prvotná situácia, ktorá pre nás znamenala ten stres a spúšťač vytvorenia si kostry vajíčka?
Keď použijem už termíny z ďalšieho článku 😀 , tak mi to tak pripadá. Kostrou vajíčka sú záladné obmedzujúce presvedčenia a obavy, emocionalita predstavuje gumy bungee a sekundové lepidlo na vytvorenie pevnejšej škrupinky…
Mne vlastne pomáha ošetrovať konkrétnu situáciu spojenú s emocionálnym precítením, ale zároveň aj s pochopením z pohľadu iných perspektív, ale dostať sa do tej prvotnej, ktorá
to všetko spustila a ktorá nepredstavuje len nadstavby tej prvotnej, tak to mi príde ako dostať sa na koreň.
Teším sa ale na Henkovo rozuzlenie, keďže vyzlečenie korzetu vyznieva jednoducho a sľubne 😀
Páči sa miPáči sa mi