Čaute všetci, ospravedlňujem sa za to, že tieto stránky vôbec nenavštevujem, ale v poslednom čase som vôbec nemal potrebu hľadať odpovede na duchovné otázky a usilovať sa o akýkoľvek duchovný rast. Stále neviem čo presne sa stalo, až doposiaľ som bol s týmto stavom pomerne spokojný, keď som videl na Internete nejakú zaujímavú prednášku od Eckharta Tolla a pod. tak som si ju pozrel, ale už som necítil taký zápal ani potrebu ako kedysi. Cítim sa zvláštne hlavne preto, že to je asi prvýkrát v živote kedy naozaj nemám potrebu tú našu duchovnú sféru viac hľadať.
Keď som bol menší, tak sa mi znechutila kresťanská viera keď som videl ako to všetko (ne)funguje, a tak som si povedal, že budem ateista. Ale netrvalo dlho a moja vlastná slabosť ma priviedla na tieto stránky, kde som pár rokov naberal toľko múdrosti koľko len išlo. Mám pocit, že sa mi vždy musí stať niečo zlé aby som sa sem opäť vrátil. Akonáhle som vtedy pocítil, že som už trochu podrástol, tak som sa vybral do terénu a o pár dní som sa s pošramotenou sebadôverou opäť vrátil späť 😀 . Samozrejme som sa popri duchovnej ceste venoval aj iným veciam, ktoré by som tiež nazval cestami (škola, šport hudba..), čo bola taká moja prax popri teórii ktorú som mal tu. Vtedy som ,aj keď veľmi malými krokmi, napredoval a postupne sa mi darilo sa zbavovať toho zlého čo som si v živote nazbieral.
Potom prišla jedna kríza v podobe situácie, ktorú som nezvládol (vlastne som si ju sám pritiahol do života a moja vlastná nepripravenosť spôsobila že to skončilo tak blbo) a nedokázal som ju odrekapitulovať/odčarovať/ alebo akokoľvek sa s tým vyrovnať, a je to na mne nalepené dodnes, asi som bol vždy veľká citlivka 😛 . Vtedy som to tu už neudržal a obrátil sa k materiálnu, je to drsná lekcia, ktorú musím zvládať ešte dnes. Nerozhodujte sa o dôležitých veciach keď ste zaplavený rôznymi pocitmi a emóciami, bohužiaľ mne to trvalo dva roky kým som cez to ako tak prešiel a ocitol som sa zhruba tu- na tomto mŕtvom bode. Kedysi som čítal knižku s jedným príbehom zo Star Wars, kde mala hlavná postava dar vidieť v každej situácii istý bod, ktorý by viedol k takému riešeniu aby všetko dobre dopadlo. Vysvetľovalo sa to tak, že aj jeden z najtvrdších diamantov v Galaxii má na sebe miniatúrny štepný bod, a keď naň niekto presne udrie, diamant sa rozpadne. Takisto každá situácia musí mať v sebe takéto riešenie- bod od ktorého sa bude odvíjať tak ako chceme my. Ale aj táto postava mala problém vždy tento bod nájsť. A často bola pokúšaná vlastnými pochybnosťami a strachom. Ešte že majstri Jedi vedeli bojovať aj tam, kde to už všetci ostatní vzdali 🙂 . Ale ja si neviem pomôcť a vidím tu len ten jeden mŕtvy bod. Samozrejme mojou životnou filozofiou je „nikdy sa nevzdávaj“ ale keď nad takýmito problémami pomaly zošediviem, nebudem sa cítiť ako víťaz.
Neodvažujem sa z tohto vyvodiť nejaké ponaučenia, snažím sa to brať tak že bitky síce prehrávam ale vojna je stále nerozhodnutá. No s každou porážkou ma to oberie o kúsok viery, optimizmu, energie, trpezlivosti 😀 . Pred pár rokmi som mal trpezlivosť zo železa, dnes ma rozčúli už aj to keď niekto poriadne nepočul čo som hovoril 😀 . Ale akonáhle sa pristihnem tak to rozdýcham a ukľudním sa, však tu nie som prvýkrát. A cítim sa ako by mi to podstatné stále unikalo.
Zvláštne že som sa v poslednom čase nikdy necítil sám alebo smutný, ale včera som sa bol tradične pozrieť na Comix Saloone (ak ste tam ešte neboli tak odporúčam, je to super 😀 ) a asi prvýkrát som nemal s kým ísť. Táto udalosť je pre mňa už odpradávna veľmi zložitá vec, keďže všetci normálni ľudia ma kvôli tomu vždy odsudzovali a preniknúť do komunity otaku tiež nie je jednoduché (zvlášť keď som sa tam toľkokrát popálil..). Tento rok to ale bolo kvôli tomu, že som vybavoval plno vecí v robote, škole, a celý týždeň mi zobrala aj organizácia jednej oslavy, problém asi začal už tam. O tom sa ťažko hovorí, tí ľudia sú mi ako rodina, ale ja som človek, ktorý nemá moc rád oslavy ani nejaký veľký sociálny kontakt a práve tam si pripadám, že síce robím čo môžem a ostatní ma berú takého aký som, ale táto jedna vec mi zaručí samotu a odcudzenie do konca života. V dnešnej reči teda forever alone 😀 . Práve včera som si všimol, že ja síce vždy dvihnem telefón, pomôžem ostatným, bavím sa o problémoch s kamarátmi aj keď sa mi vôbec nechce, ale keď mám problém ja, tak som úplne sám.
Už dlho som si u nikoho nevylieval srdce a túto stránku som vždy považoval za posledné útočisko, tak mi tento depresívny materiál dúfam odpustíte ~~. Celé leto som si vravel, že musím ísť aspoň pozrieť eprakone a niečo odtiaľto prečítať a napísať, ale vôbec som túto potrebu nemal. Až doteraz. Fakt som vďačný aspoň za tieto internetové terapie 😀 .
A Helar (tuším máš iný nick, dúfam že na tento ešte reaguješ) prosím zruš ma ako autora a aj ma môžeš dať preč zo 4 dohôd ak to ešte existuje, nemyslím si, že v tom budem pokračovať a normálne vôbec nemám tucha o čom písať takže ako autor som nepoužiteľný. Asi toľko, možno sa tu ešte budem poflakovať možno nie, ale fakt vám už neviem nič sľúbiť a dúfam že to nie je písané moc pesimisticky, tomu sa celý život vyhýbam a aj tak ma to vždy dobehne :/. Tak sa to pokúsim aspoň optimisticky ukončiť- nikdy sa nevzdávať pretože v tej najväčšej tme vaše svetlo žiari najjasnejšie. A nedovoľme bolesti aby nás premenila v niečo čím nie sme. Pretože je lepšie byť nenávidený za to čím sme ako byť milovaný za niečo čím nie sme. ( tieto veci sú od ľudí, ktorý ma v živote inšpirovali 🙂 ). Peace and love to everyone 🙂 Ryuu
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
tiež som takýmito obdobiami prešla už veľakrát… 🙂 naposledy mi pomohol príbeh z knižky “Nech sa deje čokoľvek”
Bol o psovi, ktorý kňučal – šiel okolo chodec a začal rozmýšľať, prečo asi kňučí a prečo mu majitelia nepomôžu. A keď kňučal už tretí deň, tak mu to nedalo a spýtal sa starej tety (tá sa hojdala na hojdačke pred domom, pes ležal pri nej – tak ako ostatné dni). A stará teta mu s pokojným hlasom odpovedala, že kňučí preto, lebo leží na klinci. On sa zdesene spýtal, že prečo teda nevstane a neodíde si ľahnúť inde. A stará teta mu s úsmevom povedala – bolí ho to len natoľko, aby kňučal a nie aby vstával. 🙂
A potom som si tiež uvedomila, že je to väčšinou tak – keď kňučím (alebo pindám 😛 ), tak sa vždy staviam do role obete – odovzdávam svoju osobnú silu mimo mňa. Takže keď sa mi niečo nepáči – pindám – viem, že je treba vytiahnuť klinec (odstrániť príčinu nespokojnosti)… 😀
Páči sa miPáči sa mi
dajme tomu že ten klinec aj vidím aj cítim ale tými svojimi nešikovnými labami ho neviem vytiahnuť 😀
Páči sa miPáči sa mi
na vytiahnutie stačí “ekšn” – pohnúť riťou, nie labami 😀
Páči sa miPáči sa mi
sám prežívam teraz to isté, takže ti rozumiem, aj mne sa tento rok život zrútil a postupne sa zbieram po kúskoch a dvíham sa, snažím sa prežiť … takisto čerpám myšlienky a pozitívnu energiu z týchto stránok, veci, ktoré mi predtým nič nehovorili a nevšímal som si ich, teraz sú pre mňa ako novinky, ako keď niekto drží diétu na vode a večer si môže dať napr. 1 mrkvu, až potom zistí, ako tá mrkva fantasticky chutí …
pozri si napr. zaklínadlo na dobrú náladu, ja ho mám celkom rád, ako aj kopec článkov, ku ktorým sa vraciam, keď je to opäť najhoršie … vydržať … život beží predsa ďalej , ale aj ja vždy musím hľadať toho, kto by mi to povedal …
Páči sa miPáči sa mi
to čo opisuješ ty bolo u mňa cca pred 2 rokmi, ja už nejak z týchto stránok pozitívnu energiu čerpať nepotrebujem. Kedysi som si tiež tie isté články čítaval aj 5x za deň a postupne som ako tak duševne vyrástol :). teraz skôr verím svojím skúsenostiam a riadim sa svojou vlastnou mienkou. Mám vytýčený nejaký ciel a jediné čo považujem za zlé je vzdať sa toho ciela. Ale sám tak trochu očakávam kedy tento stav pominie ja dostanem od života ešte viac po nose a ocitnem sa znova tam kde ty ;), to čo ma ale desí viac je to že sa stanem niekým kým som byť nikdy nechcel- zatvrdlým realistom a cítim že k tomu pomaly smerujem, nechávam tomu zatiaľ voľný priebeh, kým mám aspoň trochu kontrolu nad svojím životom tak predsa tak hlboko spadnúť nemôžem- bude to riadený pád :D. Ale keď tak kukám na ten článok tak tiež som bol asi riadne zúfalý keď som ho písal, bolo to ako hovorím sled nešťastných udalostí a večer mi už v hlave znel iba hlas Silvestera Stallona z Rocky 5 “sila boxera nie je v tom akú tvrdú ranu dokáže dať ale koľko tých rán dokáže prijať a pokračovať” 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja som radšej milovaný za to kto som 🙂
…čím dlhšie trvá agónia, tým bližšie je zmena k lepšiemu…
Ja radšej zvyšujem ten bod okolo ktorého moje kyvadlo kmitá a tie kmity sa snažím držať dosť na krátko, ale mám pocit, že chápem o čom píšeš…chce to asi zmenu.
Vnútorná nespokojnosť o niečom hovorí, už len zistiť o čom a zmeniť to tak, aby vnútro bolo spokojné 🙂
Páči sa miPáči sa mi
To s tým kyvadlom nechápem, ale to je jedno. Mne tá nespokojnosť trvala len jeden deň keď som napísal toto, tak už mi bolo lepšie, teraz sa už ani neviem donútiť to po sebe čítať. Keď zase začal pondelok, tak už bolo u mňa všetko v normále. Ja nepociťujem nespokojnosť denne, je to ako hovorím v texte, spojené s touto výročnou udalosťou je to asi taký môj slepý bod… Inak som velice zaneprázdnený človek (a ako by doplnil Coelho v duchu uvažovania dnešnej doby- že som zaneprázdnený znamená že ma ľudia potrebujú a teda stúpa ilúzia mojej sebadôležitosti). Ale aj tak si myslím že na tom niečo bude, aspoň mi to zabraňuje stále rozmýšľať nad takýmito blbosťami. Tá nespokojnosť je spojená len s určitými oblasťami môjho života, to ešte nejako ustojím. Ale tú flegmu ohľadom všetkého duchovného už mám vyše roka a nedarí sa mi to vyriešiť, asi by som to definoval tak že som začal pochybovať takmer úplne o všetkom čo nie je nejako pevne spojené s realitou (aj keď len tou mojou 🙂 ), momentálne sa riadim asi len podĺa realistického pragmatizmu 😀 (čo pre mňa nie je použiteľné to akoby ani nebolo). napr. aj s tým Coelhom, kedysi som mu žral každé jedno slovo, teraz si nemôžem pomôcť ale zdá sa mi ako hrozný pokrytec, (sám seba označuje za katolíka so všetkým čo k tomu patrí) keď je desaťročia oddaným členom a majstrom akéhosi kresťanského rádu v rámci katolíckej Cirkvi, ktorý uznáva prakticky všetky duchovné techniky a učenia, ktoré Cirkev dodnes považuje za kacírstvo (vrátane telekinézy a podobných duševných schopností a komunikuje s ďalšími ezoterickými zoskupeniami). Pričom mňa ako malého kňaz vyhodil zo spovedelnice len keď som povedal že si nemyslím že toto je pre mňa vhodná cesta a oveľa viac ma baví praktikovať zenbuddhizmus (odvtedy sa musím spovedať vám 😀 ).
Jednoducho už týmto zaručeným učeniam neverím a taktiež je pre mňa nepredstaviteľné že niekto vie len tak komunikovať s anjelmi ako keby sa bavil s nejakým kamošom a pod. Prepáč že som sa vypísal zrovna sem, tak trochu som týmto doplnil ten článok, asi sa fakt niekedy potrebujem len vypísať..
Páči sa miPáči sa mi
Jasné, v pohode 🙂 Duša si vždy nájde cestu, ako prehovoriť, ako sa prejaviť a ten rozpor, tam stále cítim, ale mám pocit, že sa ho snažíš zakryť svojim flegmatizmom.
Niečo ako posledná bašta Ega, ktoré vsadilo všetko na 1 kartu, alebo sa môžem sa aj mýliť v tomto predpoklade 😀
Páči sa miPáči sa mi
Mrtvy bod musi byt vlastne rovnovazny stav…ak sa ti to nelubi, mozno ta to udrzanie rovnovahy stoji prilis vela namahy. Mam taky pocit z textu, ze vlastne nic z toho necitim, mrtvy bod. Necitim z toho ani depresiu, aj ked o nej pises. Nechces skusit nieco uvolnit, kam sa to pohne?Barsby aj do tej depresie, sak co, ani tam nebude vecne 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ozaj a co je to ten comix saloon?a co je to komunita otaku?
Páči sa miPáči sa mi
long story 😀 ďalší bude koncom marca, dojdi sa kuknúť, lebo to je jedna z tých vecí ktoré sa nemajú opisovať ale zažiť 😀
Páči sa miPáči sa mi
no ked si taky skupy na slovo tak som si vygooglila, takze predbezne viem zaklad, t.j. ako sa mam ked chcem byt otaku obliect, co by sice v mojom veku vyzeralo uz asi trochu psychopaticky, ale keby to stalo zato, som schopna priniest aj takuto obet 😀
Páči sa miPáči sa mi
podľa mňa skvelá výhoda týchto stretávok ako anime saloon a comix saloon je v tom že ťa tam nikto až tak neposudzuje, všetci tam idú oblečení jak sa im páči a nikomu to nevadí, ani aké blbosti tam robíš a pod. :D. Ja som tam videl aj starších ľudí v cosplayi dokonca aj jednu maminu s deťmi, a moja niekdajšia učiteľka informatiky sa tam tiež občas ukáže :D.
Páči sa miPáči sa mi
ahoj ryuu, celkom sa v niektorých bodoch, čo píšeš dosť vidím, neviem či máme podobné problémy ale celkom tomu rozumiem ak sa teraz cítiš, píšeš, že sa cítiš na mŕtvom bode a tvoje motto je snažiť sa dokonca. Môžem povedať, že len nedávno som sa dosť razantne v pár veciach zmenil, a tiež som býval človek, čo sa o všetko bil do samého konca až mám pár šedín na hlave 😀 a to mám ešte len 21, no prišlo mi také obdobie, že ma prestalo všetko baviť a vyhasol som úplne do tla, niečo ma nadchlo celkom rýchlo, čo mňa ľahko niečo nadchýna bo ľúbim tento svet aký je, no stratil som pointu a strašne som sa vyčerpal keďže som vždy musel vynakladať na každú akciu či reakciu 3 x krát viac energie než hockto iný nehovoriac o vzťahoch s ktorými to stále ide všelijako a mam ešte kopec cesty pred sebou. No, k veci, chcem len povedať, že to máš jasný náznak k zmene, a ak cítiš takýto mŕtvy bod ,niečo sa určite deje, neviem čo sám uvidíš, hlavne si dávaj pozor na to čo chceš teraz, lebo na tom sa odrazí tvoj nasledujúci deň. Neviem isto, či ťa postihla práve takáto udalosť, ja len píšem podla seba 🙂 a na comics salóne som bol tiež, škoda, že sme sa nestretli, určite by sme mali o čom porozprávať. Fascinuje ma stretať ľudí ktorý sa venujú svojej duchovnej ceste a pod. a je vážne málo tých, ktorý popritom čumnú aj na anime :3, ak ideš na budúce Asko v marci, čo si tuším písal, môžme sa stretnúť, budem rád. Deidy
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj a ďakujem za komentár!! 🙂 tento článok som písal pred rokmi a zrejme som vtedy bol väčšie decko ako som teraz >_< (ale na CS som bol samozrejme aj teraz 😀 ). To vyhorenie alebo ako som to nazval je zjavne (aspoň u mňa) vec čo sa vracia v kruhu, aj teraz mám podobné obdobie, ale už som si ako tak zvykol :P. Beriem to ako náznak na prehodnotenie toho čo robím a situáciu na to aby som zistil čo vlastne chcem, keďže stále mám taký nejaký pocit, že nepatrím tam kde akurát som.. A na zmenu stratégie ako k celému životu pristupovať, keďže tej energie mám (obzvlášť teraz na jeseň) málo aj ja. Dúfam, že píšem k veci lebo ako hovorím ten článok je dosť starý a predsa len sa nachádzam v trochu inej situácii ako vtedy.. ale okrem toho že som väčší cynik to asi až tak rozdielne nebude :D. Na tieto stránky už moc nechodím, ten čas čo som pred tým venoval čítaniu teraz venujem skôr veciam čo ma bavia a mám taký pocit, že človek sa naučí omnoho viac vonku než čítaním článkov.. Nemusím s tým mať pravdu ale minimálne je to zábavnejšie 😀 + nechcem presedieť mladosť pri ezoterických článkoch na nete.. Na budúce AS asi nejdem lebo mám vtedy skúšky, obhajoby a podobné zábavky v škole.. ale chystám sa na Nipponfest a Galacon ak mi v tom niečo závažné nezabráni 🙂
Inak predsa len tieto stránky musia mať význam – o takých weird spiritual veciach aké sa dajú nájsť na týchto stránkach by som sa v reále asi úprimne nebavil, desí ma predstava, že dopadnem ako Silvia Šuvadová 😀 (nič proti Silvii nemám, nech si každý verí čomu chce, ale tá situácia okolo nej, ako ju každý vysmeje kde sa dá, vyžaduje fakt silný mámvp***zmus 😀 ).
Páči sa miPáči sa mi
Dáko som si nevšimol ten rok 2012 :D, ale píšeš k veci, tiež mám teraz takéto obdobie, že si všetko prehodnocujem a o tej energii ani nehovor akurát som chorý :). Tiež si myslím, že človek sa viac naučí vonku, no nie každý má toľko príležitostí stále niekde byť, kdežto vidieť, že teraz si na tom oveľa lepšie, optimizmus ti prevažuje. S ezoterikou sa môžeš vonku hocikde stretnúť, tých ľudí je veľa. Síce neviem kto je Silvia Š. ale napr. ja sa za ezoteriku nehanbím, ale samozrejme, nesnažím sa na seba upozorňovať, každý verí na niečo inšie a ja to rešpektujem. Inak na nipponfest aj galacon sa chystám tiež, je dosť možné, že sme sa už aj stretli, lebo sa snažim chodiť každý rok pravidelne, ak vyjde, a na galacon nechodí nejak extra veľa ľudí. Celkom rád by sa s tebou stretol a hodil kus reči.
Páči sa miPáči sa mi