Countdown 2012: 121 – každé svetlo so sebou ťahá aj tieň

Dnešný odpočet robím viac-menej pre seba… 🙂 Môžete sa pridať, ale rozhodnutie nechávam na vás:

Niekedy, keď svet nie je presne podľa mojej vysnívanej predstavy, cítim sa v ňom nesmierne osamelá. Viem, ako by to malo byť, je to celkom inak a ja neviem, čo s tým mám urobiť… Na svete by nemala byť bieda. Je. Na svete by nemala byť nenávisť. Je. Na svete by nemala byť hlúposť. Je. A tak sa pozerám okolo seba a prichodím si ako z iného časopriestoru, ako keby som nemala s tým zvyškom, ktorý “by nemal byť a je”, nič spoločné. Lenže som jeho súčasťou a toho, čo by v ňom nemalo byť, sa nezbavím inak, než že prestanem jeho súčasťou byť… Smutná perspektíva.

Oh no love! you’re not alone
You’re watching yourself but you’re too unfair

Je krásne, že vieme snívať, pretože to značí, že máme schopnosť zlepšovať. Ale nemôžeme sa merať naším snom. Fér by to bolo len vtedy, keby naše sny neboli odvážne. Ak nemáme na viac, uspokojíme sa aj s málom. Ak máme na viac, budeme často zažívať obdobia pochybností, pocitu stratenosti, pokušenia vzdať to… a potom sa znova zachytíme, pretože v tom nie sme sami. Možno tých druhých nevidíme, ale nie sme sami.

Dnes robím odpočet pre všetkých, čo prepadli ilúzii osamenia a boja proti veterným mlynom. Našou úlohou nie je “zachrániť svet”. Našou úlohou je naučiť sa s ním žiť s takým, aký je. So všetkou biedou, nenávisťou a hlúposťou – pretože nie sú len ony. Keď je niečo “dokonalé”, obsahuje všetko. Aj tie veci, ktoré nás bolia. Máme možnosť upierať oči na ne a byť voči sebe nefér a čakať od seba, že ich zmeníme, alebo uprieť oči na to pekné a akceptovať, že každé svetlo so sebou ťahá aj svoj tieň.

A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …

15 thoughts on “Countdown 2012: 121 – každé svetlo so sebou ťahá aj tieň

    • Ja to poviem trochu inak 😉 : keď ho spôsobia tí, o ktorých som si vytvorila falošnú mienku a teraz som nútená si ju opraviť. Na “sklamanie” majú Nemci krásne slovo – enttäuschen. Skladá sa z ent + täuschen, pričom “täuschen” znamená zavádzať, vytvárať mylný obraz, a “ent-” je tu vo význame “preč z”. Dať preč mylný obraz, ktorý sme si vytvorili. Sklamanie ako také je škaredý pocit – a nesie v sebe kúsok zmúdrenia. 🙂 Vytriezvenia, posilnenia. 🙂

      Páči sa mi

    • Tak doveď tata, nech sa pohrá so Šinterom, a nebude ho treba presviedčať. 🙂 Som rada, že ste boli. Bola sranda. A večer som zohriala vyprážaný karfiol a išla ho zjesť; odrazu na mňa zaútočil Lassiter a dobiedzal tak dlho, kým mi ho nevyrazil z ruky. Kus padol na zem, Lassinko ho okamžite zobol a jeho diétka je v čudu… 😕 S čím si ho robila – s kocúrnikom? 😆 (Lassino pozdravuje. Odkazuje, že som mu zožerky jeho karfiol. 😛 )

      Páči sa mi

  1. No a ja to ešte trochu osladím. Super je precitnúť/prebudiť sa a začať svet/vesmír milovať ako úžasný komplex, kde sa Všetko vždy vyvažuje a harmonizuje. No a ako som už “múdro” včera poznamenal v inom komente, ak mám ešte pocit, že tam vonku je niečo NOK, tak mne pomáha začať pátrať v tom vesmíre tam vnútri s čím tento NOK pocit presne vo mne rezonuje 😀

    Páči sa mi

  2. Takéto niečo som dnes potrebovala. Nemala som práve najlepší deň a premýšľala som o tom, ako dlho to ešte takto bude – žiť s tým pocitom, že “nie som vítaná”, že som ten strom inej farby ako zvyšok lesa…A nevedela som príjsť na riešenie. Diky za článok, naozaj si sa dnes trafila!

    Páči sa mi

  3. Hm a krajší a lepší svet sa netreba snažiť vyvárať? Chápem, že ho vytvárame tým, že sme my sami šťastní a žijeme spokojný život, ale ja razím cestu pomoci aj iným nie len sebe, respektíve tým pomáham aj sebe 😀 Totiž celý život sa o to snažím, pretože ma to vnútorne napĺňa. Chápem, že so svetlom ide aj tieň, ale nechcem to nikdy brať len takto a hodiť všetko utrpenie, hlad, chudobu čo sa vo svete deje za hlavu – “veď však také si netreba všímať, pretože aby bola radosť musí byť aj smútok”…mám predsa tú možnosť pracovať na tom, aby bol svet krajším miestom pre všetkých. Ako vravím toto je moja vízia v živote za ktorou idem od malička a vďaka ktorej sa rovnako cítim častokrát úplne sama proti veterným mlynom 😀 ale to vôbec nevadí, pretože ak sa človek akceptuje a má rád taký aký je, nepotrebuje súhlas a spolupatričnosť ostatných…

    Páči sa mi

  4. ja sa teraz potykam s myslou nemyslou a myslim si, ze treba to brat tak ako to je, zase si to vytvorila len nasa mysel a my sme v nej uvezneni.. a ten pocit osamelosti poznam veeeeeeeelmi casto a vtedy si tak trochu poplacem, mozno niekedy aj len vo vnutri a nejako sa uchlacholim a prezijem len ten okamih… alebo idem spat.. to castejsie.. hi

    Páči sa mi

Povedz svoj názor