Článok od Duhovymotyl:
Vnímala som sa ako tolerantná osoba. Tolerujem ľudí, ich názory, snažím sa ich pochopiť a aj keď nie sú rovnaké s mojimi, brala som, že pravda nie je len jedna. Každý vo svojom príbehu žije svoju pravdu a súčet všetkých právd je PRAVDA Otca. Súčet všetkých a všetkého je Otec. Ale teraz to vnímam ináč.
Pri nedávnej veľmi diskutovanej téme samovraždy som popísala svoje vnímanie a názor /vytrhnuté z kontextu: “Tu vnímam samovraždu možno aj ako dar, jednu z ciest, ktorá je ponúknutá“./ Netvrdím, že správny, ale bol to môj pohľad. Na tento názor mi Gildor, ktorého si moc vážim a mám ho rada, odpísal, že v ňom vyvolal “bŕŕŕ (v zmysle nechutné, fuj) pocity“.
Nuž priznám sa, keď mi niekto povedal: Nesúhlasím s Tebou, to je blbosť, vnímam to takto…, tak to beriem. Beriem to ako motiváciu k diskusii, pričom sa chcem dozvedieť niečo aj o jeho pravde. Ale keď som si prečítala, aké nechutné pocity v niekom vyvolalo napísanie mojej pravdy, stislo mi pri srdci a bolo mi dosť smutno /Nechcem teraz riešiť Neber to osobne/.
Bolo mi zrazu smutno zo seba. Sú moje názory nechutné? Je moje vnímanie nechutné? Je nechutné, keď vidím lásku a jeden z Otcových darov tam, kde sa dá vidieť zbabelosť, rúhanie sa životu a marenie svojich potenciálov? Dosť som o tom premýšľala a túžila som pocítiť, či môj názor je nesprávny, keď dokáže vyvolať takéto niečo. Počas niekoľkých dní som začala vnímať dokola vety a pravdy, ktoré mám v sebe a ktoré so mnou vždy zatrasú, keď ich precítim. No a teraz som ich vnímala tiež hlavne ako pocity. Pocity, ktoré sa k sebe postupne logicky ukladali, pomiešali, až z toho vznikol jeden megapocit. Pre mňa nový. Niečo, čo človek bežne číta, ale nemusí to precítiť.
A ešte s niečím sa Vám priznám. Po tomto precítení mi ostal vo vnútri mier, kľud a pochopenie. Pri pomyslení na všetky možné činy, ktoré odsudzujem, mi ostal mier, kľud a pochopenie. Ale moje telo sa s touto energiou akosi nevie vysporiadať. Búši mi srdce, akoby som to ešte nevedela úplne prijať, akoby som niekde počula svoj hlások: nerúham sa?, pociťujem kŕče v bruchu a dokonca ma aj preháňa. Ale moja duša sa nevie s touto predstavou rozlúčiť.
A keďže popisujem hlavne pocity, mnohé je myslené obrazne. A za “Ty” chcem dosadiť každého človeka, každú situáciu, vetu, obraz, každú energiu, ktorá ma rozvibrovala alebo nechala chladnou… proste všetkých a všetko, čo som nepovažovala za JA.
BOH JE VŠETKO. Bez výnimky. Všetko. Táto veta u mňa vyvoláva pocit, akoby sa triasla Zem.
BOH JE VŠETKO, ČO JE, AJ TO, ČO NIE JE. Toto pociťujem v spojení s potenciálmi s kombináciou nekonečných možností všetkého.
BOH JE VO MNE. Som stvorená z Boha. Som na jeho obraz. Som všetko. Som to, čo som, aj to, čo nie som.
BOH JE V TEBE. Si stvorený z Boha. Si na jeho obraz. Si všetko. Si to, čo si a aj to, čo nie si.
SME JEDNO. Sme jeden Boh.
SME JEDNA PRAVDA. Celá jedna pravda vo mne a tá istá jedna Pravda v Tebe.
TY SI JA A JA SOM TY. Všetko, čo je v Tebe, je aj vo mne. Všetko, čo je vo mne, je aj v Tebe. A dokonca aj viac. Je v nás aj to, čo nie je.
Milujem Ťa . Prečo? Lebo som si stvorila príbeh, kde mi ukazuješ, prečo sa aj ja milujem. Nenávidím ťa. Prečo? Lebo Ťa mám vo svojom príbehu, kde aj ja sa pre to isté nenávidím. Odsudzujem Ťa za to, že odsudzuješ. Ohováram Ťa, lebo mi vadí, že ohováraš. Zabijem Ťa, lebo si vrah. Kričím na Teba, lebo neznášam, keď kričíš, pomstím sa Ti zradou, lebo si ma zradil. Nechápem Ťa, keď nevieš pochopiť druhých. Tvoje činy sú mi odporné a neodpustiteľné, lebo ani ja sama sebe som si ich neodpustila. Prečo si v mojom príbehu? Nie je to náhoda. Ukazuješ mi aj tie aspekty môjho bytia, ktorými si myslím, že nie som. Ale aj toto som ja. Prečo som si ťa do svojho príbehu pritiahla? Aby som si mohla vytvoriť tento terajší príbeh a zároveň, aby som vďaka Tebe videla ďalšie príbehy nachádzajúce sa vo mne. Vidím záchrancu aj vraha, vidím násilníka aj obeť, vidím askézu aj rozkoš, vidím krásu a aj odvraciam tvár, vidím hrdinu aj samovraha, vidím ako ma chceš kameňovať a aj bosorku, ktorú idem upáliť, vidím vinníka a aj sudcu,…
Cítim sa smutná a nepochopená, keď neprijímaš moju pravdu. Akú moju? Veď celá Tvoja Pravda je vo mne a v Tebe je moja. V Tebe je všetko. Vo mne je všetko. Tvoje postoje, Tvoje myšlienky, Tvoje city a pocity, nemusím to všetko zažívať vedome tu a teraz v mojom príbehu, zažívam to skrze Teba.
JA SOM JEDEN Z ASPEKTOV BOHA. CELÉHO BOHA, nie len malého kúsku, ktorý až po súčte s Tebou toho Boha pospája. . /Uff, keď toto píšem, krúti sa mi hlava, cítim slabosť, potím sa a zároveň mám zimomriavky/
TY SI JEDEN Z ASPEKTOV CELÉHO BOHA.
Akceptujem Ťa podľa toho, ktorý aspekt môjho Bytia mi ukazuješ. Veď bez Teba by som nevedela, že som láska i nenávisť, radosť i smútok, mier i boj, svatec i podliak, hrdina i zbabelec, múdry i hlupák, milujúci život i samovrah… Neviem Ťa akceptovať, cítim pri Tebe hnev, smútok, vinu..? Len mi ukazuješ, aby som prijala túto svoju časť, aby som ju PRIJALA. Aby som prijala celého Boha.Nie len jeho kúsok. Boh je všetko, Boh je vo mne. JE VO MNE VŠETKO. Nepáčia sa mi Tvoje skutky? Neakceptujem ich? To mi ukazuje cestu, po ktorej túžim alebo netúžim ísť, cestu, ktorou sa chcem alebo nechcem stať v tomto mojom vytvorenom príbehu. Ale môžem akceptovať Teba, môžem Ťa mať celého rada s Tvojou pravdou, len prijať, odpustiť a začať milovať ten môj skrytý aspekt, ktorý mi ukazuješ. Takto vidím aj ďalší zmysel vety: Chceš byť…, tak buď! Áno, veď aj to je vo mne.
VŠETKO MÁ VÝZNAM. VŠETKO MÁ SVOJE MIESTO. VŠETKO JE OD BOHA, VŠETKO JE DAR OD BOHA. Bez výnimky! Chápeme to, keď je niečo krásne. Nechápeme to, keď je niečo “nechutné”. Boh je všetko. Bez výnimky a Boh je LÁSKA. Bezhraničná a bezpodmienečná láska v tom najnepochopiteľnejšom najzmysle. Dokáže táto láska stvoriť zo seba nejakú možnosť, niečo, čo nemá význam, niečo, čo pre nás nie je dar? BEZ VÝNIMKY.
Celý článok som napísala hlavne pre seba. Aby som to dokázala pomenovať a dať do slov. Tieto slová sú len symbolom a obrazom toho, čo som pocítila. Akýkoľvek obraz z nich získaš Ty, je správny. Takže neviem, či to niekomu niečo prinesie, ale pre mňa pripomenutie si tohto pocitu znamená úžastnú slobodu v dôsledku prijatia v mojich očiach “zlého a nechutného” tiež ako jeden z aspektov nášho Otca, ako jeden z darov, ako niečo, čo má význam. BEZ VÝNIMKY. Pri tomto pocite som pochovala dualitu, v ktorej sú výnimky typu: Boh je všetko, ale toto nie je Boh. Z tejto perspektívy začínam pociťovať svetlo aj tam, kde som videla tmu. Z tejto perspektívy sa vnímam ako celok, s nekonečným počtom rôznych apsektov v Tebe i v sebe. TY SI VŠETKO a JA SOM VŠETKO. TY si jednou z možností Boha a JA som inou z možností toho istého celého Boha. Nie sme súčet. Náš súčet ukazuje len všetky prejavené možnosti, pričom sa prelínajú a jedna dáva možnosť vzniku druhej. A tak vznikne aj to, čo nie je.
A cítim mier a kľud v duši s tým JE MI TO JEDNO, ak v Tebe tento článok vyvolá akýkoľvek pocit, či ma upáliš ako bosorku, alebo či ma postavíš na piedestál, alebo ostane neutrálny ako žvásty. Veď všetky Tvoje názory mám aj v sebe, len skrze Teba sa dostane na moje svetlo. A za nadobudnutie tohto vnímania Ti ďakujem. Mám Ťa rada.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Sun,
krásne si to napísala, áno – toto uvedomenie dáva pocit povznášajúcej slobody. Akoby zastal čas – nepotrebuješ nič riešiť …
No nakoniec – stále sme v hmotnom tele a to nás núti zaoberať sa “žabo-myšími” problémami …
prajem všetkým pekný deň
Páči sa miPáči sa mi
ospravedlňujem sa duhovýmotýľ – naozaj som si až teraz všimla, že autorkou si ty a nie Sun. Tiež vidím to, čo očakávam …
Páči sa miPáči sa mi
😀 Ale ja to neberiem, že sa treba ospravedlňovať
To nie je podstatné pre Teba, kto to napísal, ale že si sa cítila oslovená.
Podstatné je to, že názory, myšlienky a pocity Sun môžu byť úplne odlišné, situácia, ktorú som popísala s konkrétnou osobou, Sun nemala a bola jej priradená veta do konkrétnej situácie, ktorú nenapísala. Možno to vyznelo rázne, ale preto som potrebovala rázne zakročiť. 😀
😀 A nie je to najlepší symbol, ktorý som mohla dostať, že JA som Ty a Ty si Ja? 😀
Páči sa miPáči sa mi
i tak Ti ďakujem, občas sa mi stáva, že reagujem prirýchlo a sem- tam niečo popletiem …
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že je načase, aby sa Sun ospravedlnila… Urobila som všetko, len som zabudla prehodiť autorstvo zo mňa na Duhovymotyl a došla som na to až vtedy, keď som začala dostávať mailom komentáre. Potom som to dala do poriadku. Takže chvíľu skutočne článok vyzeral, ako keby som ho bola písala ja. Sorrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrry. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sun, v pohode
Dúhovýmotýľ,
ešte chcem dodať – to nie je iba symbol, to je PRAVDA, teda aspoň moja – tak som ju raz videla a precítila.
Páči sa miPáči sa mi
😀 Sun, a nepoplietla som aj ja niečo pri vkladaní článku? Pýtam sa aj z technických dôvodov.
Erika, symbolom som myslela tú zámenu, za ktorú si sa ospravedlňovala. Tú vetu tiež beriem ako pravdu.
Páči sa miPáči sa mi
Améba je jednobunkový organizmus, ktorý mení svoju veľkosť a tvar a prispôsobuje svoje správanie prostrediu.
V prostredí nadbytku potravy sa améby rozptyľujú, „podnikajú“ samostatne, konkurujú si, správajú sa ako individuálne organizmy. Pri vyčerpaní potravy sa zhromažďujú do útvaru s definovanou hlavou a telom, ktorý sa pohybuje v prostredí a hľadá si novú potravu. Pri vhodných podmienkach sa hlava stáva základom, na ktorý sa ostatné améby „nakopia“ a neskôr sa rozptýlia do okolitého, úrodnejšieho prostredia, v ktorom súťažia o potravu.
Čo vám to pripomína?
Sme jeden organizmus, všetko ostatné je potom už len o preskupovaní energie.
Ja tomu hovorím – nebi zadok, že sa posral, ale ukáž mu, kde je v byte záchod.
Sun, toto je neobyčajný článok a myslím, že zarezonuje v mnohých dušiach. Podpisujem sa pod neho do poslednej bodky.
Ďakujem ti zaň.
Páči sa miPáči sa mi
Tak vlastne poďakovanie patrí tebe, duhovymotyl. Tvoje slová sú mi veľmi blízke.
Páči sa miPáči sa mi
P.S. Gildor, ďakujem Ti za to, že si mi ukázal ako to funguje, že je lepšie zmieniť sa o svojich pocitoch z reakcie druhej strany, ako komentovať /na základe nevyslovených pocitov/ túto reakciu a tým postaviť seba alebo druhého do možnej opozície.
Páči sa miPáči sa mi
Krásny dníčok želám
toto heli … toto. túto vetu tvoju …
“Bolo mi zrazu smutno zo seba. Sú moje názory nechutné? Je moje vnímanie nechutné? ”
som sa ja snažila napísať do komentára pod článok o smrti pre jarah
aby som toto nikdy nemusela pocítiť … tak ja, a len ja som zodpovedná za to čo iný počujú …
pekný deň želám 🙂 všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
lilah, 😀 ten článok ešte pokračuje ďalej…
Páči sa miPáči sa mi
jarah, prepáč, mám ťa rada ale …. 🙂
no ale nevrav! nevšimla som si! 😆
Si predstav, ja mám totiž zvláštnu schopnosť, čítať iba potiaľ pokiaľ sa mi chce, …
a? je na tom niečo zlé? .. keď vo mne zarezonuje práve len to? … prečo máš potrebu do mňa neustále skákať? … znižovať moje potreby, vnímania cítenia? … sú moje tak mi ich láskavo neber! …
som slobodný človek, ktorý píše, komentuje tak ako chce! a ako to precítil …
ty síce máš právo na to isté, ale?
ako helar píše v článku, celom … 🙂 čo inému robíš, sebe robíš …
akceptuj názor, a šlus … to že v tebe vyvolá úsmev, či rehot, pohoda … aj tak sa spoznávaš, sama seba cez všetko spoznávaš …
pekný deň jarah …
Páči sa miPáči sa mi
lilah, prečo to cítiš tak, že na teba útočím? Iba sa zapájam do diskusie. Spomenula si moje meno v príspevku, tak som reagovala. Nepotrebujem na nikoho útočiť, neposúva ma to ďalej, ani mi to nerobí radosť. Neprosím ťa, aby si sa nehnevala, lebo za tvoje interpretácie slov nenesiem žiadnu zodpovednosť.
Páči sa miPáči sa mi
jarah
ja som oslovila helu nie teba … iba som ju chcela navigovať na odpoved ktorú som dala tebe, a ona mne atd …
nespomínam ťa preto aby si hned cítila potrebu reagovať …
ak ju však máš? je výsmech, ktorý si mi ponúkla to čo mi chceš v skutočnosti povedať? potom sa ale nečuduj, že spätná väzba je taká aká je!
nezbavuj sa zodpovednosti za vlastné slová, hlupymi citátmi, ktoré si navyše ešte ani neprecítila …
to bola rada, nevyžiadaná ale Rada, a dala som ju rada :-))))))
a už ozaj iba pekný zvyšok dníčka želám 🙂 všetkým nielen tebe jarah 🙂
Páči sa miPáči sa mi
K tomuto zaškatuľkovaniu nemám čo dodať. Ďakujem.
Páči sa miPáči sa mi
naozaj? tak prečo si dodala?
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, prosím, nezaťahuj do toho Helu. Nejde mi silou mocou o uznanie autorstva, viem, že článok písala aj Jarah /”podpísala sa pod neho”/ a ak má Sun do bodky rovnaký názor na článok a nie je jej nič proti srsti, podpísala sa pod neho aj ona, a aj ďalší, čo majú takýto pohľad. Ale zobrali sa tu konkrétne vety s nadvazovaním na konkrétne situácie a komentáre, tak Sun tento článok nepísala. Písala som ho ja a ak sa Ti na tom niečo páči alebo nepáči, adresuj to mne. Keby som nemusela odbehnúť od počítača, tak by som to napísala hneď.
Je dobre, že k tomu došlo a nie je to náhoda. Myslím, že by malo byť jedno, kto článok napísal. Buď ma vety oslovili, alebo nie. A o tom by sme mali písať. Ale nepáči sa mi, keď si odpinkávame: Aha, teraz si napísala toto a včera si mne odpísala toto. Robím to aj ja, možno aj tu, ale v reálnom živote určite, takže opať som si mohla niečo uvedomiť.
A to P.S.v komentári pre Gildora hovorí aj o tomto:
Ty si mi nenapísal na môj názor, že je to moja nevedomosť, že ja sa mám niečo učiť, že ja si mám upraviť pohľad. Ty si mi napísal o svojich pocitoch. Nepostavil si ma do opozície. Ty si napísal len to, čo pri tom cítiš. A to je to, s čím môžu obidve strany pracovať.
Páči sa miPáči sa mi
duhovýmotyľ
ja som nikoho nikam nezatiahla … toto bol prosto len komentár, ako odpoved pre helu, ked mi odpísala pod článkom o samovražde tak ako odpísala …
nechcela som vtedy, teraz áno … a ako tak vidím, je to len nedorozumenie … omyl? no a? nie raz som sa zmýlila isto prežijem, aj ked ma to povedzme mrzí …
jednoducho ja to tak naozaj cítim, že aj za to čo počujú iný som zodpovedná ja ..
ak mi prosto záleží, aby som niečo povedala správne, aby som bola pochopená správne, je nefér očakávať od iných aby sa snažili iný a ja sama nie … aj to je prosto proces sebarozvoja, snažiť sa priblížiť k realitám, vnímaniam, príbehom iných ludí …
či to je správne? to neviem, mňa to naplna, … uspokojuje, a o to ide … že to naplna mna …
a ešte …. ja som nedala like preto, že je to hela, ja som dala like, lebo sa mi to like teda doslovný preklad páči sa mi to! a je mi jedno kto to písal …
vždy dávam páči sa mi to, vtedy ak to tak je …
nič iné za tým prosím nehladaj … ty či ktokolvek iný …
Dakujem 🙂 a pekný deň želám …
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, chápem asi, ako to myslíš. Ale chápem aj druhú stranu:
Úprimne z celého srdca poviem Milujem Ťa. A dotyčný počuje:
1. Milujem Ťa.
2. Chcem sa za Teba vydať.
3. Niečo od Teba potrebujem.
4. Idem po Tvojich peniazoch.
5. Cítim, že by sa to patrilo povedať.
6. Zakrývam svoju neveru.
7. Chcem Ťa len potešiť.
….. a tak ďalej.
Ten čo povie Milujem Ťa zodpovedá len za to, čo povedal. Za to, čo počuje druhý, si zodpovedá on sám.
Páči sa miPáči sa mi
🙂
áno … to beriem …
ale je aj zodpovedný za to, aby ten čo počúva Vedel o tom že:
prosté slovo Milujem ťa …
neznamená toto
1. Milujem Ťa. ( zjem ťa hned len čo sa uvidíme 😉 miláčik :-))))) a poskáčeme po sebe ako zajace :-)))))) ) ako ma len pobavila táto predstava :-)))))))) )
2. Chcem sa za Teba vydať.
3. Niečo od Teba potrebujem.
4. Idem po Tvojich peniazoch.
5. Cítim, že by sa to patrilo povedať.
6. Zakrývam svoju neveru.
7. Chcem Ťa len potešiť….
a ak ten kto hovorí, a bude hovoriť svoje cítenie nadalej, lebo pre neho to je fakt, on naozaj miluje, a ten druhý to furtom nepočuje, … to už je o inom … ale? treba s úctou, k citom toho druhého pristupovať dovtedy pokiaľ to nepochopí a zároveň neísť pod seba …
a nie len raz, dvakrát trikrát … ale pokial tú bezpodmienečnú lásku nepochopí, neprecíti lebo len vtedy sa karmicke puto zneutralizuje …
a prečo s úctou k citom iného takto pristupovať? lebo je on ja a ja ním … 🙂 preto je to like pod tvojím, heliným či čím to článkom … 🙂
a prečo dovtey pokial to nepochopí … lebo? lebo čas je relatívny pojem, je v procese, v stave lásky jednoducho nepodstatný … a tým, že neriešime čas, preukazujeme úctu, trpzlivosť, lásku, … no nie k inému ale hlavne k sebe …
sme prosto hodný aby nás láska navštívila … už nastálo …
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
ešte stále nemám ani šajnu, čo si mi v tom poslednom komentári vlastne hovorila… Chcem rozumieť, pretože keď si si dala tú námahu a napísala to, tak to pre teba muselo byť dôležité – a ja neviem, čo si chcela povedať. Tak v rámci svojho presvedčenia vezmi zodpovednosť za moje pochopenie na seba a skús to povedať tak, aby na mojej strane nastalo pochopenie.
Ale niečo iné, čo mi otvorilo nožík vo vrecku coby dup: “nezbavuj sa zodpovednosti za vlastné slová, hlupymi citátmi, ktoré si navyše ešte ani neprecítila … “ Lilah, posudzovačnosť… 1. Podsúvaš niekomu zámer zbaviť sa zodpovednosti za vlastné slová. Čo ty vieš o úmysloch iných ľudí? 2. Nejaké citáty, ktoré ani nie sú pomenované, označuješ ako “hlúpe”. To vytvára nerovnováhu komunikácie – ty si “vyššie”, pretože ty vieš, a ten druhý je nižšie a musí sa doprosovať vysvetlenia. (To je aj môj prípad s tým nepochopeným a nedovysvetľovaným komentárom.) Navyše kto rozhodne, či je niečo “hlúpe” alebo nie, ak “krása je v oku pozorovateľa”? (Zasa taký “hlúpy” citát?) 3. Robíš úsudok o tom, kto čo precítil alebo neprecítil. Ako TY môžeš vedieť, čo kto precítil?
Toto došlo na moju stranu rozhovoru. Ak by si bola naozaj zodpovedná aj za tú moju stranu rozhovoru, tak potom sa ťa pýtam, aký bol tvoj úmysel, keď tvoja realizácia tohto úmyslu u mňa vyvolala túto reakciu?
Páči sa miPáči sa mi
Hm…Je toto článok od Duhovéhomotýľa? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Áno 😉 a pekne to Motýlik napísala 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Súhlasím, pekne 😀
Páči sa miPáči sa mi
nadhera. consummatum est 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 IN LAK’ECH, duhovymotyl, ĎAKUJEM.
Páči sa miPáči sa mi
Cool, to bolo o pár minút skôr … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 nik,
žeby prejav In Lak’ech “úradoval” ?! 🙂
🙂 Príjemný deň a pohodový víkend želám 😉 každému = In Lak’ech 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Starí Mayovia sa zdravili slovným spojením “In Lak’ech”- čo je vo voľnom preklade “Ja som tvoje druhé ja” (I am another you). Bol to pre nich viac ako len pozdrav, niečo ako forma morálneho kódexu, kedy to, čo dávali iným brali zároveň ako to, čo dávajú aj sebe.
Takže – In Lak’ech 🙂
Páči sa miPáči sa mi
heli
🙂
Zatvor ten nožík vo vrecku, áno? Tu ho rozhodne nebudeš potrebovať!
… 🙂
ešte sem skočím, neskôr …
zatiaľ prajem iba krásny podvečer a malý úsmev posielam 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Zasa sa nerozumieme… Aké “tu ho nebudeš potrebovať”? Myslela si “tu” ako na stránke alebo “tu” v tejto konkrétnej situácii? 😉
Keď som to čítala, napadlo mi jediné: neexistuje “tu” a “tam”. Neexistuje “niekde áno” a “inde nie”, pretože potom to pravidlo potrebuje nejakého “vykladača slova božieho”, ktorý povie, kedy áno a kedy nie. A znova nožík vo vrecku.
🙂 Pre mňa nie je “tu” a “tam”. Buď som rovnaká všade alebo nie som nijaká nikde.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 čítam Ťa tu, čítam ( pre presnosť, lebo si tak prekrásne nemedziriadková 🙂 … oba komentáre mám na mysli, oba tie ktoré si adresovala mne ) usmievam sa a usmievam … a jednoducho to musím napísať ..
si tak krásna bytosť, aj keď sa hneváš … 🙂 prenádherná … a myslím to vážne
No … a teraz idem k tomu prvému komentáru … 🙂
Takže ?!? Ak som pochopila správne, ty si jednoducho iba posúdila, že ja posudzujem, áno? … 🙂
Ak je to tak, a ja som to správne pochopila na to Ti poviem iba …
No ááááááno, presne, posudzovala som! A ak poviem, že som na to patrične hrdá, naštvem niekoho? 🙂
nie to nemám v úmysle, dovysvetlím prečo ….
Na to tvoje posudzovanie mojho názoru poviem … No a?
prečo no a?
pretože na posudzovaní nevidím nič zlé. Iné by to bolo ak by som odsudzovala. Ale ja som posudzovala. ( rovnako ako ty, či ktokolvek iný)
prečo na tom nevidím nič zlé? No lebo posudzujeme neustále. V celom živote, takmer v každej situácii, ak nie v každej.
že Nie? Ale áno, ideš napr. do obchodu. Chceš si tam kúpiť kura alebo niečo na jedenie, trebárs na polievku …
postavíš sa k pultu a vyberáš, hodnotíš, teda posudzuješ, ktoré by bolo pre teba v tú chvílu dobré …
alebo? v zime či na jar, skôr ako sa oblečieš, možno výjdeš von a posúdiš, čo na seba si vhodné jednoducho oblečieš …
čo ja prosím zlé na posudzovaní? ja vidím že nič, práve naopak, je prospešné, lebo podľa posúdenia, vyhodnotenia situácie, nie sme schopný pokračovať ďalej …
Ďalšie také slovíčko, ktoré nemám veľmi v obľube … je robíš iba predpoklady ….
Hm, na ceste sebarozvoja, ktoré ponúka aj táto stránka je predpoklad nutný … prečo? musíš nejaký mať, ak chceš niečo zmeniť, rozvíjať sa … musíš mať niečo vžité, ( zle dobre, nepodstatné … ) aby si sa mohla rozvíjať .. .a nielen ja …
musíš mať istú predstavu, teda predpoklad … aby si ju mohla neustále rušiť a meniť a pochopiť a precítiť atd … ak by sme nemali predpoklady, kývali by sme na seba z mráčikov … 🙂
No ale teraz ja zasa nechápem, čomuže to ty nerozumieš? čo som to chcela povedať v komentári o zodpovednosti nás, za to, že to čo vypustíme s pusy a sme zodpovedný za to čo počuje iný?
ja to tak cítim … prečo som to mala potrebu písať … neviem, nemala som úmysel, žiadny .. teda v zmysle, mudrujem tu, a naprávam kadekoho atd … nie! nikdy takto nepíšem, už nie! … a som na to hrdá …
píšem to čo vo mne zarezonuje ….. a prečo práve toto? …
slovo je len myšlienka, teda následok, príčina je myšlienka, a myšlienka je energia … a tá tvorí … a tak? to čo vypustíme z úst je len maličko toho, čo sme vlastne vytvorili … preto by sme sa nemali zbavovať zodpovednosti za to, čo tá energia spôsobila s cítením iného … ak nerozumieš, skúsim dovysvetliť, ….
a ešte … Ďakujem za toto …
“Ako TY môžeš vedieť, čo kto precítil?”
Áno, máš pravdu, a ospravedlňujem sa aj jarah a aj čitateľom … naozaj o preciťovaní iných viem málo … aj keď sa dá vycítiť veľa, podľa písaného slova, energiu vloženú do toho cítime, či sa nám to páči alebo nie, predsa, uznávam, že o preciťovaní iných viem veľké houbelejs …
pekný večer želám 🙂 všetkým 🙂
PS: ““tu ho nebudeš potrebovať”? Myslela si “tu” ako na stránke alebo “tu” v tejto konkrétnej situácii?” … 🙂 áno, zasa môj predpoklad čo? možno ho budeš potrebovať, ale isto nie na mňa či túto situáciu, možno si len chceš nakrájať chlebík … a ja tíško závidím, ja o chlebíku so svojou alergiu na lepok iba snívam 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
najprv ďakujem za kompliment 🙂 – ani nevieš, ako dobre mi urobil… To s tým, že som nemedziriadková. Snažím sa. Dávam si tak strašne bacha, že niektoré komentáre píšem aj pol hodiny, kým z nich nedostanem to “medziriadkové”, pretože som sa celý život “medziriadkovala”. Dokonca do tej miery, že som síce za seba odmietala čítať medzi riadkami, ale sama som medzi riadky vopchala toľko, že niekedy bol všetok zmysel medzi riadkami. 😦 A potom sa mi to prestalo páčiť, pretože to nútilo iných domnievať sa (= “robiť predpoklady”) a zasa z vlastnej skúsenosti som vedela, ako strašne zle to robí mne, keď ma niekto do toho núti… Ale na medziriadkové správy som tým pádom nesmierne citlivá, pretože s nimi mám more vlastných skúseností.
Máš pravdu, že bez predpokladov sa ďalej nepohneme. Ale ak robím predpoklad, tak to napíšem ako môj predpoklad a nie ako “externú pravdu”. Je rozdiel medzi “vidí sa mi, že cítiš” a “cítiš”. Keď mne to druhé niekto napísal, išla som do bieleho žiaru – “ako vieš?!” Keď napísal to prvé, dalo sa diskutovať, či to aj ja tak vnímam alebo nie; pri tom druhom sa diskutovať nedá, obe strany sú v opozícii.
Snažím sa nerobiť predpoklady ani o tvojich pohnútkach (hoci obvykle sa nezvyknem pri tejto veci mýliť – a NIE, dnes nemám SKROMNÝ deň; ale práve táto intuícia je môj hlavný džob a prínos). Keď čítaš komentár niekoho a niečo ti na tom nesedí, je vždy viacero možností. Buď to ten človek povedal úmyselne – a ja o jeho úmysle viem lautr nyšt, ak to nie je reakcia na niečo, čo bolo predtým; možno to povedal a uvedomuje si, čo hovorí; alebo to hovorí preto, že si to neuvedomuje a keby si to uvedomil, nehovoril by to. A preto sa ozývam aj u teba – neviem odhadnúť, nakoľko si veci uvedomuješ a nakoľko frčíš na nejakej emócii/zážitku, ktoré ti môžu skresliť vnímanie. Veľmi jasne cítim, že sa s tebou niečo deje – a toto je jediný spôsob podpory, aký ti viem poskytnúť. Buď ho potrebuješ alebo nie; buď ho prijmeš alebo nie. 🙂 Za tvoju stranu komunikácie nezodpovedám 😛 , pokiaľ som vytvorila všetky podmienky na to, aby si pochopila, čo ti chcem povedať. 🙂 Nemedziriadkovo. 🙂
A teraz po tvojom vysvetlení začínam aj chápať tvoju stranu tvrdenia, že zodpovedáme za tú druhú stranu komunikácie – máš tým na mysli, že to, čo hovoríme, dáva toho druhého do istej situácie, nad vznikom ktorej nemá kontrolu? Napr. že preňho vytvárame “zlý svet” svojimi komentármi? V tom máš pravdu. A preto je tu ešte vždy tá ominózna 😉 “slobodná vôľa” – máme možnosť neprijať tú situáciu, nenechať sa do nej zatiahnuť – a tým pádom sme zodpovední za našu reakciu my, nie ten, kto ju predpripravoval (a možno sa na ňu spolieha).
Takže asi hovoríme každá o iných situáciách. Ja hovorím o situáciách typu “ty si ma nahneval”. 🙂 Presúvanie zodpovednosti za vlastnú reakciu na nášho protihráča. Ty asi hovoríš o situáciách “neublížiť slovom”. Preberanie zodpovednosti za to, ako formulujeme. Chápem to aspoň približne správne?
Páči sa miPáči sa mi
Mark Cloudfoot na svojej facebookovskej stránke raz napísal niečo, čo mi približuje spojenie, ktoré majú ľudia, ktorí k sebe pristupujú zo strany rozumu a srdca : “Dreamers call to each other upon the Path with Heart. We echo to each other feelings that resound in our imaginations of what can be possible.”
Páči sa miPáči sa mi
krásny dníčok heli
no v podstate to chápeš správne …
áno, … prečo je to pre mňa dôležité?
aby som sa v budúcnosti jednoducho vyvarovala toho, že budem musieť niekedy od niekoho počuť “ty si ma nahnevala” ..
aj ked ja nedokážem nikdy nikoho nahnevať ( ;-), .. ) lebo nezodpovedám za to čo on počuje, … ale?
je to naozaj tak? .. prosto znie mi to alibisticky … zvlášt vtedy, keď ma slová iného, hoci len v krátkom momente jednoducho povedzme ľdovo .. pichnú, zabolia …
a prečo som to teda písala ? … Ked som precítila ja, možno aj moje slová pomôžu precitiť inému, kto ide podobnou cestou ako ja sama …
a? ešte ako bonus … naprogramovala som sa, pretože už vieme, že “co je psáno je prosto dáno” k tomu aby som to mala ako malú pripomienku …
prosto vytvorená nová dohoda … moja, dohoda …. takto, ak to píšem verejne, to pre mňa má väčšiu váhu …
nik
neviem, komu si adresoval ten citát, možno obom, a poviem pravdu, aj keď mi ho cal preložila ( neviem ingliš ništ okrem I´m hepi 😉 ) predsa je to taký text, ktorý mi znie príliš medziriadkovo … čo to teda, chcel básnik týmto povedať?
Pýtam sa úprimne, fakt ma to zaujalo …
Ďakujem za vysvetlenie …
zatial pekný zvyšok dníčka želám 🙂 všetkým 🙂
PS: heli a ešte, som rada že som ťa potešila. To ma teší. Ale? Vadí mi tam ten kompliment. Vieš, kompliment ja chápem ako lichôtku, a lichôtka u mňa nesie náboj manipulácie. Zalichotím, keď sa chcem trebárs zvýhodniť či čo. Ale? Ja som nelichotila. Ja ťa takto jednoducho vidím, vnímam. Prosto pre mňa to je Fakt. popravde, neznášam lichôtky … 😕 …
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
🙂 preto som napísala “kompliment” a nie “lichôtka”. Lichôtky nemám o nič radšej ako ty. Kompliment je v mojom vnímaní pochvala, často urobená celkom nevedomky, pretože chváliaci ani netuší, akú hodntu má tá pochvala v mojich očiach… ako v tvojom prípade (predpokladám 😛 ). Proste som ti poďakovala za niečo, čo si napísala a mne to padlo dobre. Nie je tam nijaký predpoklad o tvojom úmysle alebo mojej márnivosti. Proste konštatovanie situácie. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Beriem …
A?!? … ĎAKUJEM Ti …
🙂
Dobrú nôcku, pokojné a sladké sníčky želám 🙂 … všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Veľmi pekný článok. Počas čítania akoby zastal čas, alebo plynul ako tečúca voda v rieke. Nádhera!
Páči sa miPáči sa mi
Využívam prekrásny pozdrav: In Lak’ech všetkým.
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem. A duša len plesááááááá…… In Lak’ech
Páči sa miPáči sa mi
dúhovy motyl, dakujem aj ja za krasny clanok, lebo to citim rovnako, myslim, ze na tomto obrovskom pochopeni je zalozeny kazdy vztah, ci uz priatelsky alebo partnersky, ak pride k tomuto pochopeniu u oboch stran a komunikacia samozrejme je klucovym spojitkom medzi nami, lebo nikto znas nema rengen a nevidi do toho druheho, aj ked vidi signaly a citi ze nieco nie je v poriadku hmmh ale len trpezlivostou a pochopenim a takou tou silou aj v tomto case nepohody byt tomu druhemu oporou, aj keby ste ho najradsej utopili alebo predali na trznici xixixi davate najavo respekt , ze aj ked nie ste prave v harmonickom mode, davate tomu druhemu najavo, ze aj tak vam na nom zalezi a snazite sa to pochopit a pockat , kym z toho druheho vylezie co sa deje a ako to spolu napravit, ak popri tom potrebuje utesit, alebo objat alebo pohladkat a citite, ze prave toto je to co mu pomoze aj ked sam je v obrovskom zmatku, tak to treba skusit a urobit a ukazat, ze pocuvate, ste stale tu a ten clovek vam je mily aj s jeho krizovym obdobim, traumou alebo stresom, lebo presne to iste potom urobi aj on pre vas :-)))))
duhovy motyl, ja sa viem pozerat na vela veci zo vztahoveho ramca, ale aj viem ze kopec veci sa da uplne akoby carovnym prutikom odstranit jednym dlhym objatim, pusinkou, darcekom , netreba slova, ale ciny, kamosku zobrat von a nechat ju uplne z plnych pluc si zanadavat, vyventilovat, a je dobre :-)))
uzasny clanok , dakujem zan, lebo pritomnost druheho cloveka nikdy maily nenahradia, a na pochopenie niekedy su slova zbytocne 🙂
krasny den prajem aj tebe duhovy motyl 🙂
Páči sa miPáči sa mi
@ Lilah – chcel tým povedať niečo také, ako — “Snívajúci (bytosti) sa na svojej ceste srdca navzájom vyzývajú a jeden druhému rozoznievajú pocity, ktoré v našej predstavivosti otvárajú možnosti, ktoré sa dajú dosiahnuť.”
Pre mňa je to okrem tej hlavnej línie, ktorú vypovedala Dúhový motýľ o tom, že – In Lak’ech aj nasmerovanie k tomu, že vzájomné porozumenie nezáleží od veľkosti snahy a usilovnosti vysvetliť každý detail “sporného” faktu, ale v základe od toho, či máme vôbec zámer, aby nám iní porozumeli, alebo nás vypočuli. 🙂 A potom, keď to funguje, nastávajú veci, kedy sa energie pospájajú krížom krážom a poznanie alebo nájdenie cesty je odrazu tu … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nik
aj keď som sa rozlúčila, predsa som ešte od PC neodišla …
a na toto môžem povedať ….
ach tak, …
a asi máš pravdu … javí sa to tak …
No ale teraz už ozaj, iba dobrú nôcku želám 🙂 všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nik, tak toto ma oslovilo.
Mala som životné obdobie, kde som evidentne videla svoju snahu, až takmer na hranicu vyhorenia, ale pochopenia z druhej strany som sa nedočkala /nešlo v tom ale o mňa, ale o zmenu nejakého systému a ich pohľad naň/ . A z Tvojho komentára mi vyznieva, že ak môj zámer bol dostatočne silný, tak k tomu môže stále dôjsť napriek tomu, že ja v tom konkrétnom systéme už niekoľko rokov nie som prítomná.
Ale zároveň vidím aj to, že sa do takého mnou vysneného systému môžem priamo dostať aj na inom mieste bez nutnosti ďalších zmien.
A ešte by som rada odpísala všetkým a budem rada, ak to zoberieš každý konkrétne na seba,napriek tomu, že nepíšem každému zvlášť.
Vážim si každý jeden komentár, aj tie nevypovedané a nenapísané. Ďakujem.
Páči sa miPáči sa mi
Nedeľa … 🙂
Dostať sa do systému bez nutnosti ďalších zmien v tom citáte bolo len veľmi veľmi vzdialene … 😉 dobré … 🙂 ale je to v podstate najlepšia metóda ak chceš len vnímať a nenamotať na seba cudzie energie.
S tou skupinou ľudí a zámerom je to trocha o inom. Zámer porozumieť nie je o tom, že iní prijmú tvoj pohľad na vec. Je o skôr o tom, že v určitom okamihu sa dokážu posunúť tam, kam potrebujú. Môže to nastať tak, že im v čase, kedy na niečom intenzívne pracujú napadne konečne si oddýchnuť, budú mať dostatok energie aby sa od toho odpútali – počas oddychu si uvedomia, že niečo v ich systéme nemusí byť v poriadku, keď sa k oddychu dostali až teraz a v podstate ho veľmi potrebovali už skôr … Potom môžu začať skúmať niektoré zásady vzhľadom na svoje zdravie a tak sa postupne (a pravdepodobne úplne inou cestou, ktorá im je však blízka) dostanú k zmene pohľadu na jednú časť systému, atď … Ty si sa im o oddychu mohla zmieniť len ako príklad v inej súvislosti …
Pre jedného člena skupiny to však bolo o inom, možno o tom, že vlastné vyhorenie a strata seba nestojí za to, aby niekto iný porozumel niečomu, o čo v danej chvíli ani nestojí …
Toto je aj spôsob, ako nás navigujú anjeli podľa mňa, vidia v nadhľade naše inklinácie a dávajú nám do života situácie v súlade s našimi zámermi, ktoré nemusia na prvý pohľad súvisieť s témou, ale v rámci toku energie otvárajú možnosti na pochopenie/zosúladenie.
Páči sa miPáči sa mi
Dúhový motýľ,
váu, čítať tento článok je niečo ako prežívať osvietenie spolu s tebou. Nebudem skrývať radosť z toho že som sa k tomu určitou mierou pričinil i ja 🙂 In Lak’ech!
Lilah a Sun Belangelo,
otvorili ste zaujímavú tému zodpovednosti v komunikácii. Podľa mňa: nesieme zodpovednosť za to aby sme to čo cítime a to na čo myslíme pokúsili komunikovať čo najpresnejšie (o tom je pre mňa Buď bezchybný so svojim slovom), ale za filtre tých druhých cez ktorú naša komunikácia prechádza rozhodne žiadnu zodpovednosť nenesieme.
Páči sa miPáči sa mi
😀 To je super, že neskrývaš 😀
Páči sa miPáči sa mi
Táto moja reakcia sa zdanlivo netýka témy, ale touto témou začala.
Obraciam sa na lilah…
dala som si pauzu a trocha som reflektovala, vzniesla som sa do vyššej perspektívy a zhora som sa snažila pochopiť, čo nás (mňa) prinútilo “skrížiť zbrane”, aj keď sa v podstate máme rady (teda, hovorím za seba, nechcem robiť predpoklady 🙂 )
Niečo ma k tebe priťahuje, niečo, čo sa mám naučiť, osvojiť si, zvládnuť, ale čo mi zároveň vyvoláva búrku v mojich pocitoch.
Dlho som nad tým krúžila a snažila som sa nie pochopiť rozumom, ale vycítiť srdcom.
Prišla som na jednu indíciu, ktorej sa budem venovať, kým nebude vyriešená.
V živote som zažila také veci, o ktorých iní čítajú iba v knihách a aj tie sa im zdajú vymyslené. To vo mne zakorenilo predstavu, že nie je možné, aby existoval človek, ktorý by mal rád každého, objímal každého a nielenže by prial to najlepšie všetkým, ale aj to dával verejne najavo. To všetko sa mi zdalo iba póza. Veď prečo by mal niekto dokázať to, čomu sa ja so striedavým úspechom len učím, v tom musí byť nejaký háčik. Ktovie, prečo ma to tak iritovalo, až to zobúdzalo toho čertíka vo mne, ktorý mi povedal – vyskúšaj, uvidíš, že to nie je skutočné. (Po formálnej stránke možno to bolo tými zdrobneninami – dníček, sníčky a podobne, ktoré ja nemusím 😀 lebo sa snažím pozitívny pocit vyvolať iným spôsobom.)
To nebolo o tebe, lilah, mohla byť na tvojom mieste úplne iná osoba a tak sa ti ospravedlňujem, že som na teba útočila, aj keď si to v skutočnosti nebola ty, ale to, čo predstavuješ. Preto sa naše cesty pretli aj keď len virtuálne, aby si mi pomohla niečo pochopiť a spracovať.
Je to tak trocha aj potvrdením toho, na čom to všetko začalo – nie si zodpovedná za to, čo som z tvojich slov vyčítala 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Krásny večer želám 🙂
jarah … iba ….
🙂
a už keď nejaký máš, skús ho zvládať trebárs možno aj takto
stačí predsa tak málo, …. len sa uvoľniť … trebárs v ramenách 😉 🙂
pokojnú dobrú nôcku želám, jarah, 🙂 tebe a nielen Tebe, ako inak 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Jarah, ďakujem ti za nahryznutie témy… Podelím sa o niečo, čo nosím v sebe, odkedy som čítala článok… Článok so mnou plne rezonoval až do jedného momentu. Do momentu “milujem ťa”. Vtedy som zistila, že ale ja to povedať nemôžem… Ja voči ľuďom nič necítim! Niektorých milujem, ale tak trochu ostražito, pretože poznám len časť z nich a môžu tam byť časti, pri ktorých len oči otváram. Dokonca ani keď ich zhrniem všetkých do “ľudstvo”, nemôžem povedať, že by som ich aspoň trochu obľubovala… a teraz na mňa nechoďte s tým, že ale potom nemá rada sama seba; povedzte mi niečo, čo neviem!
Ale fakt je taký, že chápem potrebu každého človeka a každej povahy; akceptujem, že sa vzájomne dopĺňame a viem, že každý sme z vlastného uhla dokonalý. Toto všetko viem, chápem a akceptujem a vybehnem na barikády zakaždým, keď sa niekomu z tohto pohľadu bude diať krivda (mojimi očami). Ale nemôžem povedať “milujem vás”. Nemilujem! Rozpätie mojich pocitov voči ľuďom sa rozprestiera od vlažnejšieho “obľubujem” cez “okej” alebo “je mi to fuk” až po ľahkú nechuť. Môžem vyhlásiť zodpovedne, že niet na svete človeka, ktorého by som nenávidela. Ale vysoko pravdepodobne niet na svete človeka, ktorého by som milovala… Takže asi robím niečo nesprávne. A asi preto na mňa to “poňopoňo” nefunguje. Absolútne. Viem byť studená a neosobná, ale neviem chodiť po svete a milovať ksichtov, ktorí robia zle mačičkám (alebo inej drobnej “hávedi”).
Páči sa miPáči sa mi
Heli môžem sa spýtať čo pre teba znamená milovať? Akú to má formu, podstatu, prejav? Ani pre mňa neznamená milovať rozprávať v zdrobneninach s každého zalievať lúčmi slnka či čo.. Každý si asi vysvetlujeme ten pojem inak – čo by to znamenalo v tvojom slovníku milovať?
Páči sa miPáči sa mi
Ja neviem. Preto to slovo nemám rada… Milovať znamená niečo ako “cítiť bezvýhradnú náklonnosť, niekedy neopodstatnenú alebo nelogickú”. Neviem to lepšie povedať. Asi ako matka, ktorá vidí, že jej syn je vrah, ale napriek tomu ho miluje. Niečo také. Alebo ako ja a Mačičky. Môžu mi skákať po hlave – poviem si vždy, že “veď sú to len mačky”, a prejde im oveľa viac, než by prešlo hociktorému človeku.
Páči sa miPáči sa mi
Aha, tak to ja tak nechápem 🙂 to je skôr nejaký zaslepený cit, keď človek nechce vidieť realitu. Takto to ľudstvo ani ja nevidím. Ani samu seba. Myslím, že takto nás nevníma ani Boh. Nejde o nejaké pekné kecy, ale asi o to pomôcť blížnemu svojmu, neubližovať, odpúšťať a mnoho iného 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lebo možno podľa mojej definície tých ľudí miluješ, len to možno nespĺňa tvoju predstavu lásky k ľudstvu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja neviem… Trochu ma to trápi, všetci napravo-naľavo milujú a moje motto bolo roky jamesbondovské “live and let die”. To po tom, ako zopár ochotných doktoríkov rozhodlo ponad moju hlavu, že budem žiť. Do kelu, kto sú, aby si mysleli, že som nepríčetná, keď robím rozhodnutia?! Vtedy som pochopila, že úcta k cudziemu rozhodovaniu je oveľa dôležitejšia ako úcta k svojim vlastným alebo spoločenským predstavám. (A že ak sa ten kretén rozhodol nesprávne, tak má proste smolu. 😛 Kismet.)
Ja viem, nezniem ako ezoterik. Možno nakoniec ani žiadny nie som, ale fakt mám ľudí, ktorých len trpím – preto, že rešpektujem Otcov rozum.
Páči sa miPáči sa mi
Poznala som dosť ľudí, čo blábolilo o láske, spojených srdciach a čojaviemčom a pri prvej príležitosti, ak mali pomôcť sa otočili chrbtom, alebo ublížili. Preto som skeptik pri tých ružových kecoch. Poznám ľudí, čo skutočne odpúšťajú, neubližujú a pomáhajú a neriešia, či milujú ľudstvo alebo nie. Dôležité sú činy, at the end. Veľa ľudí si myslí, že miluje ľudstvo a prekročí bezdomovca na ulici alebo sa nerozpráva so svojou sestrou kvôli pradávnemu sporu. Ak je pre teba “vzorom” lásky Ježiš, ktorý nastavil vždy druhé líce, je tá latka príliš vysoko. Pre mňa je tá latka nižšie – snažiť sa neubližovať, odpúšťať, pomáhať, neutápať sa v hneve, nenávisti alebo závisti. Už to je ťažké pri každom 🙂 A myslím, že veľa z toho zvládaš.
Páči sa miPáči sa mi
😛 No, po tomto preslove nastal čas zakopnúť o bezdomovca na ulici a porozprávať sa so sestrou. Možno podedím. 😆
(Sorry, bolo to príliš siilné – nádherná nahrávka! 😀 Neidealizuj si ma, Tenshi. Mám súcit Jacka Rozparovača… pri ľuďoch. Nič s tým nenarobím, tak to aspoň verejne neprejavujem. Žijem na tenkej hrane, kde v každom okamihu môžem zareagovať ako empat alebo sociopat – a je to len otázka môjho rozhodnutia. Preto sa toľko kontrolujem, ale ešte stále nosím zuby v ksichte.)
Páči sa miPáči sa mi
🙂 aspoň vieš, že sa vedome rozhoduješ a že máš viac opcií, ako zareagovať. Aj to je niekedy krok vpred 🙂 A myslím, že si ťa neidealizujem.Len asi poznám iných Jackov Rozparovačov 😀
Páči sa miPáči sa mi
Sun Belangelo, ani sa Ti nečudujem, že veta “Milujem Ťa” v tomto článku Ti nesedela.
Nepísala som ju ako vyjadrenie bezpodmienečnej a nekonečnej lásky. Bola myslená: Milujem Ťa za niečo konkrétne a vďaka tomu si môžem uvedomiť, za čo konkrétne sa aj ja milujem. Dala som ju do rovnováhy s Nenávidím Ťa, Odsudzujem Ťa…
Tak mi napadá, že túto vetu možno nemáš rada práve preto, že ju my ľudia používame veľmi často na takéto podmienečné vyjadrenie lásky. S emóciami.
Ja ju tiež osobne neviem použiť, a veru si ani nepamatám, či som ju niekedy niekomu povedala a precítila. Pre mňa blízke je skôr “Mám Ťa rada, a deťom viem povedať Ľúbim Ťa bez toho, aby som sa musela siliť.
“Mám Ťa rada” mi znie ako veta, ktorá sa povie napr. kamarátke, /dá sa dosadiť akýkoľvek iný blízky človek/ ktorá ma pozná od detstva /, s ktorou som všeličo povyvádzala, poznáme svoje aj najtajnejšie a pred nikým nevyslovené sny, poznáme sa, aké sme, aj keď sme nešťastné, nahnevané, keď nám všetko vrátane nás, ide na nervy. Ale napriek tomu zostáva. A naopak, napriek tomu aj ja zostávam. A pri jej vyslovení necítim nejakú megaemóciu. Cítim nejaký jemný tlak na hrudníku a spojenie s tým človekom, nie je tam žiaden blok, je tam porozumenie, pochopenie a úplné prijatie toho človeka.
A myslím si, že je ešte celkom “jednoduché” mať rád ľudí všeobecne, oproti mať rád niekoho konkrétneho, kto ma stále ponižuje, kto ubližuje “mojim mačičkám”, kto je vrahom môjho blízkeho, kto robí v mojich očiach zverstvá všakovakého druhu…, sa zdá TAKMER nemožné. Mohla by som ho prijať a pochopiť až vtedy, keby som poznala celý jeho príbeh, všetky súvislosti, keby som sa naň vedela pozrieť z obrovského nadhľadu. A to dokážem až vtedy, keď pochopím všetky súvislosti, ako vznikli moje dohody v mojom príbehu, keď sa na seba pozriem z výšky. A hlavne, keď sa nebojím svojej nahoty. Potom mi nebude vadiť ani nahota druhého, bez obleku vraha, veď je rovnaký ako ja. Potom môžem pocítiť pri jeho skutku niečo ako súcit.
A potom to prichádza v tých momentoch, keď cítim každou bunkou, že všetko je tak, ako má byť bez výnimky a vtedy sa dokážem pozrieť vrahovi do očí a povedať mu: Mám Ťa rada. Som presvedčená, že aj ja som bola veľakrát v jeho koži. No a tieto momenty sú pre nás pomôckou. A aj pocit, ktorý som popísala v článku si budem v živote pripomínať určite veľakrát a budem rada, keď mi napadne pripomenúť si ho čo najčastejšie.
A to, že neviem/nevieš/nevie precítiť vetu “Milujem Ťa” ako bezpodmienečnú lásku, že nenávidím, odsudzujem,… nemyslím, že robím niečo nesprávne. Je to tak, ako to má byť a aj tieto emócie sú darom pre niečo, už len prijať ich ako dar.
Páči sa miPáči sa mi
…Momentálne, keď ma pobúri nejaké správanie, si hovorím: “Aj toto som ja” a myslím, že to pomáha k vtáčej perspetíve.
Páči sa miPáči sa mi
Sun, myslím, že si zbytočne robíš starosti …
pokúsim sa interpretovať môj názor a upozorniť na “úroveň hodnotenia/uhol pohľadu”
1. pri precítení súvislostí ako sú opísané v tomto článku, mám silný pocit spolupatričnosti a vtedy sa približujem k všeobímajúcej bezpodmienečnej láske – najradšej by som objala celý svet, ale tento pocit neostáva natrvalo, určite nie tak intenzívne, Nazvala by som ho pocitom z úrovne z oblakov
2. potom je pocit – napr. ako z 10. poschodia – vnímam ľudí ako zohraný orchester – nerozlišujem príliš jednotlivcov a pocit lásky pretrváva.
3. no a potom je pocit v priamom kontakte s niekým (pristanem v tvrdej realite/pevnej hmote) – vtedy záleží na tom s kým. Tak, ako každá palica má dva konce – (napriek tomu, že si myslím, že cítim bezpodmienečnú lásku ku všetkému) tak sa možno ocitnem v situácii, že sa s niekým pohádam a pod.
Tých úrovní môže byť oveľa viac – ale myslím si, že je dôležité si ich uvedomiť.
Páči sa miPáči sa mi
Krásne ránko želám 🙂
Teraz, ráno, keď si tak čítam Vaše komentáre, znova si tu iba sedím a usmievam sa … 🙂
Aká je Láska? No láska je presne taká koľko je ľudí, alebo presnejšie, koľko pokusov o jej zadefinovanie …
( na vysvetlenie, čo je pre mňa Láska, niekto to volá boh, niekto otec, niekto energia, atd … )
Aký sme my? No presne taký ako sa práve pokúšame práve zadefinovať Lásku ako takú …
Preto som takáto. Je to moje Vedomé rozhodnutie, chodiť po svete a usmievať sa na ľudí, povedať im, že ich naozaj vidím ako krásnych aj keď sa hnevajú. A prečo? No práve preto, že jednoducho viem, že mňa nemôže nik uraziť, nahnevať, potešiť či čokoľvek iné … teda v zmysle, nenesiem za to zodpovednosť a ak za to nenesiem zodpovednosť prečo by som “blížila” svojím postojom, konaním, slovami inému, keď som už niekoľko krát precítila, že som blížila hlavne sama sebe? …
tu musím podotknúť, že nie vždy sa mi to darí … nie som svätá … a ten kto “mne” pravidelne alebo aj nepravidelne stúpi na otlak, bude sfúknutý … a že aj takáto viem byť … ojojojjjj … 🙂 ale? zasa platí to isté, nezmietla som jeho ale seba …
toto je teda moja definícia Lásky, a podľa nej žijem.
Mne sa jednoducho páči, ak niekomu poviem, ( od malého dieťaťa až po dospelého človeka, samozrejme vyberám si slová podla situácie, nie každý cudzí človek môže pochopiť nežné slovo )
Si krásny /-a , ako taký malý motýlik. Prečo sa mi to páči? Vyvolá to úsmev, ten spôsobí uvolnenie situácie, človeka atd … potom je komunikácia o čomkoľvek ľahšou …
prosto u mňa má význam, keďže som kedysi takou bola, po precítení už nie,
načo na iného štekať, keď to ide aj inak povedať?
Ja predsa poviem svoj názor, len inak …
a touto trpezlivosťou, aj keď ľudia reagujú spočiatku nedôverčivo voči takýmto slovám, trrebárs ako vy, vnímate to ako pózistku, či akokoľvek inak …
touto trpezlivosťou prejavujem sama sebe väčšiu úctu, pretože sa neustále utvrdzujem, potvrdzuje sa mi, že všetko je len príbeh, situácia,
ktorá sa podla zákonov Lásky neustále mení … a tak nie je dôvod, nechať sa do nej vtiahnuť … načo? Keď už o pol hodinu aj to je niekedy neskoro, bude iná? …
a čo by mne ostalo v rukách? po vtiahnutí sa trebárs do hnevu? … takto mi ostane dobrý pocit, že som bola stále takou akou som sa prosto rozhodla byť! …
A viete, čo je na tomto najlepšie?
Že jednoducho už viem, že aj keď exist miliardy definícií Lásky, ona ani TAKÁ JEDNODUCHO NIE JE!
Sú to len definície Lásky, no nie ona sama.
Pekný deň želám, všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah ale to je všetko ok. Pozérstvo je to len vtedy, ak slová nie sú v kongruencii s činmi. Takže ak sa skutočne aj správaš milujúco ku všetkým – rodičom, súrodencom, deťom, susedom, šéfom atď, je to super.
Páči sa miPáči sa mi
tenshi
🙂
a aj na teba mám otázku … len tak zo zvedavosti ….
čo to podľa Teba znamená toto?
“Takže ak sa skutočne aj správaš ”
pýtam sa na to slovo skutočne … čo to podľa Teba znamená? … kedy je to skutočné a kedy nie?
Páči sa miPáči sa mi
@ Lilah – vlastne jedna otázka, ktorú si možno niekde inde zodpovedala ale ten komentár som nečítal – prečo si sa sem vrátila, chcela si prestať s komentovaním, písaním … Je to len moja zvedavosť, ktorú už moc veľkú nemám keďže život ma dokáže stále prekvapovať ako na bežiacom páse, tak si ju hýčkam … 😉
Páči sa miPáči sa mi
nik
🙂 a teraz moja otázka
prečo ťa to zaujíma? … potom Ti odpoviem, ( nájdem komentár v ktorom píšem, a aj článok, v ktorom píšem, prečo a ako som sa rozhodla )
Páči sa miPáči sa mi
a skôr než odpovieš nik, neviem, kde si a čo robíš, v zmysle, nemusíš sedieť pri pc, a aby som zodpovedala na tvoju otázku ( a možno nie len tvoju 😉 )
v článku, kde som sa lúčila som v jednej z posledných viet napísala toto:
“Aj keď sem budem naďalej rada chodiť, prídem Vás občas pozdraviť, ”
ja som sa lúčila s písaním článkov na tomto blogu, no nie s písaním komentárov … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Aha, 😉 neviem, možno sa mi vtedy zdalo že je to také nejaké definitívne z tvojej strany. Ľudia nezvyknú písať, keď nechcú písať, že už nebudú písať – prosto prestanú písať … :-), čo ale nič nehovorí o skutočnom dôvode. Možno je to tým, že množstvo komentárov je tu dlhších a rozsiahlejších ako samotné články a ja medzi nimi zásadný rozdiel nerobím. Niekedy stačí veta alebo slovo aby otvorili nové dvere niekde tam vonku alebo dnu … 🙂 Tak asi preto som sa spýtal.
Páči sa miPáči sa mi
hm, ake nadherne more energie … a kolko energie vynalozenej na pokusy sputat ho, dat mu tvar, obrysy, strukturu … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, “skutocne” u mna znamena, ak je sulad medzi tym co myslim, citim, hovorim a ako sa spravam.
Páči sa miPáči sa mi
tenshi
Ďakujem za vysvetlenie …
áno, potom tak konám, aj podľa Tvojho vnímania slovíčka skutočne …
lenže? to slovíčko v sebe nesie ešte jednu podotázku, či pripomienku, alebo podmienku
je tam nevyslovená, ale je ju cítiť
a čo tým je?
a skutočne sa tak dokážeš správať VŽDY? …
a čo je vždy?
každá situácia, alebo je to to len prosté vedomie, moje a aj mojej mamky napr.
že som tu pre ňu vždy a som jej oporou, aj keď v danej situácii nemôžem byť trebárs fyzicky s ňou …
že jednoducho vie, že ju milujem a to bez výhrad voči nej? …
ak je to skutočne myslené či je to vždy v každej situácii, na toto som odpovedala takto …
“tu musím podotknúť, že nie vždy sa mi to darí … nie som svätá … a ten kto “mne” pravidelne alebo aj nepravidelne stúpi na otlak, bude sfúknutý … a že aj takáto viem byť … ojojojjjj 🙂 … ale? zasa platí to isté, nezmietla som jeho ale seba …”
a prečo to vysvetľujem? … pretože ja to chápem takto, a preto som to tvoje skutočne nepochopila … 😕
Pekný deň želám 🙂 všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Lilah, von z hlavy! 🙂 Práve si urobila tú chybu, ktorej sa dopúšťam často aj ja (a predpokladám, že väčšina “predpokladajúcich”) – premietla si si do textu “medziriadkovo” niečo, čo v ňom (možno) nebolo, a ďalej to rozvíjaš, ako keby to bol fakt. A pritom je to len stratená energia. Vhodnejší postup: “Tenshi, v tvojej vete cítim ale aj to, že pochybuješ, ako keby som sa tak správala VŽDY… nemýlim sa?” A ak Tenshi odpovie, že sa nemýliš, tak sa dá vec rozvíjať. Ale predpokladať a hneď argumentovať proti tomu predpokladu bez overenia jeho správnosti je energetický (a emocionálny) nonsens. Presne tak totiž začínajú samonasie*acie slučky. 😛
Páči sa miPáči sa mi
🙂
no áno, lilahovština … to je moja achilová päta … 🙂
Ďakujem heli, neustále mám prácu so správnym formulovaním slov, … ešte, stále …
a keďže slová nie sú náhoda, však? … potom to takto vyzerá …
ved hovorím, nie som svätá .. 🙂
Pekný deň želám 🙂 všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 sranda, nebola tam u mňa medziriadkovootázka na “vždy”, skôr dôraz na skutočnosť, autenticitu prejavu vs póza. Ale sranda preto, že si aj tak vystihla druhý bod – a to umenie milovať tých, ktorí nám stúpia na otlak. Tých indiferentných alebo k nám dobrých sa nám predsa len miluje ľahšie 🙂
Páči sa miPáči sa mi
tenshi
🙂
dobre, neviem či budem klásť otázky ako helar, ale keďže chcem ukázať dobrú vôľu skúsim to, … 😉
takže tenshi, v tejto vete
“Tých indiferentných alebo k nám dobrých sa nám predsa len miluje ľahšie ”
s teba cítim pochybnosť, o mojom tvrdení, a mám dojem, že je to len preto, pretože som ako príklad uviedla svoju mamku …
mýlim sa, či ee?
Ďakujem za odpoveď … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nie. Neviem prečo tvoju mamku (?) ani to nie je pochybnosť. Sama si napísala, že ten kto ti stupi na otlak bude sfúknutý. To beriem ako kontrast ku láske. Či? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
S Liluš, vidíš v tých slovách, čo chceš, nie čo tam je napísané. Že by tá pochybnosť bola v Tebe?
Páči sa miPáči sa mi
:-))))))))
no! A otázka je čo prosím ťa ak nie pochybnosť?
pýtam sa predsa preto, aby som nemala pochybnosti …. v tomto kontexte pochybnosti ohľadom tvojích slov smerovaných mne …
ale teraz neviem, o akej pochybnosti hovoríš ty …
o mojej či tvojej, či čiej to? …
a ku komu
tvojej ku mne
či mojej k sebe?
či čo to?
no chaos … 😕
takže? ešte raz a poporiadku … čože to?
tu píšeš
“Sama si napísala, že ten kto ti stupi na otlak bude sfúknutý.”
áno, ale ďalej píšem že … aj keď ho sfúknem, alebo pokus tam bude, tak rozhodne tým nesfukávam jeho, ale seba samú,
a toto
“To beriem ako kontrast ku láske.”
to berieš ty, nie ja …
všetko je prejavom Lásky ( teda boha, života ) ale o tom sa tu nebudem baviť, pretože to by som tu len predostierala svoju definíciu,škatuľku, ktorá je len moja … a hovoriť o nej nemám teraz potrebu … 🙂
prečo by to bol kontrast k láske? … ty stále kývaš hlavou trebárs svojmu priateľovi aj keď sa ti nepáči čo hovorí? a ako jedná?
nezaujíma ma či áno alebo nie …
podstatné je, že či už splna tvoje predstavy o tom ako by sa mal trebárs správať alebo nie, predsa ste spolu …
teda podstatné je práve ta láska …
prečo by to bol kontrast k láske? … či? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ee?? Asi som sa stratila. Nevadí. Však sa nájdem 🙂 Pekný večer.
Páči sa miPáči sa mi
Krásny večer želám …
tenshi
celé poobede dumám, ako povedať to čo chcem povedať tak, aby som bola pochopená.
Poslala som sem cal, aby sa na to pozrela, či ozaj píšem ako tatáriuš 🙂 a podla jej spätnej väzby, a to Sme priateľky, teda pozná ma, vie ako rozmýšľam, vie ako žijem a cítim, som usúdila, že by bolo dobré povedať, čo som to vlastne, o čom som to vlastne hovorila …
Tolle povedal
“Ak ti niečo chýba, okamžite to poskytni prvému ktorý ti príde pod ruku”
ja to chápem takto:
ak mi chýba úsmev, poskytnem úsmev prvému ktorý ku mne príde. ( hoci som to len ja sama v zrkadle )
a prečo to tolle podľa mňa vyzdvihuje?
no jednoducho pre jeden, jediný fakt univerza
že všetko čo vyšleme, všetko čo vyžiarime sa iba späť k nám vracia. 3x vracia. ( fyzické, emocionálne, a mentálne telo )
a teda? aj takto vyžiarené energie, sa len späť k nám vratia
usmejem sa na dieťa, ono sa možno pozrie, nemusí sa usmiať, ale energia vyžiarená sa odo mna späť mne vráti …
a teda? čo som tým chcela povedať v predošlom komentári, tou akože spornou vetou?
“tu musím podotknúť, že nie vždy sa mi to darí … nie som svätá … a ten kto “mne” pravidelne alebo aj nepravidelne stúpi na otlak, bude sfúknutý … a že aj takáto viem byť … ojojojjjj 🙂 … ale? zasa platí to isté, nezmietla som jeho ale seba …”
tým chcem povedať práve toto
Ak bude sfúknutý, ( to neznamená že bude, pretože sa vedomo v situáciach rozhodujem či áno, alebo nie ) ale aj ak bude, kto?!? aj podla tohto citátu Tolleho ale aj môjho chápania návratu energií v skutočnosti sfúknutý bude?
ten druhý? či ja sama?
ja to vidím, že ja sama, sama sebe robím prosto zle … to som tým chcela povedať …
nič viac
a
nič menej …
ospravedlňujem sa, za nepresne formulované písmenká. … prosto môj predpoklad, že každý hned vie, čo ja vlastne píšem, … 😕
dobrú noc želám 🙂 všetkým samozrejme 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tento článok a In Lak’ech vo mne zarezonovali teda parádne a za to ďakujem 😀
Tak isto aj ten Kismet, či čo to je hehe
Dúhový motýľ moja poklona, zafarbila si to tu naozaj všetkými farbami 🙂
No a ešte sa mi veľmi páčil pokus o interpretovanie slova “Milujem Ťa” v diskusii.
Toto slovo je podľa môjho “skúmania” nositeľom vysokej vibrácie a všetko ostatné, čo sa o ňom pokúšam povedať, sú podľa mňa len pokusy o jeho uchopenie, niekedy viac a niekedy menej úspešné, ale ako “uchopiť vysokú vibráciu? 😛
Ja som začal s tým, že či to viem vôbec na hlas povedať. Zistil som, že je to pre mňa vlastne tabu. Niečo ako dobre známe z filmov, rozprávania a vlastných zážitkov a nasledovných predpokladov, ktoré som si o ňom vytvoril na ich základe a nasledovne som ho bezpečne skryl, lebo “AU” – nepodarilo sa mi ho úspešne implementovať na základe všetkých týchto pravidiel 😆
ergo: ak je pravda, čo sa o zmysle tohoto slova “narozprávalo”, asi som mal zle definované pravidlá o jeho význame, alebo postup k implementovaniu
No a potom prišla L.Hayová a neskôr Poňopoňo a aby som ho mohol používať, bolo treba ho začať používať 😆
Bez ohľadu na to, ako záväzné sa mi toto slovo zdalo (a zdalo za mi teda záväzné nad mieru únosnosti tejto mojej inkarnácie), som ho proste začal strieľať najprv smerom do svojho vnútra a teraz sa mi už sem-tam podarilo ho streliť aj do svojho najbližšieho okolia. Ďalej som sa zatiaľ nedostal, ale pracujem na tom 😀
No a toto som k slovu milovanie našiel na wiki 🙂
http://sk.wikiquote.org/wiki/Milovanie
Aj Eloi sa mi páči a neviem ho vôbec uchopiť hlavou 🙂
No a aby toho nebolo málo, tak som si dnes na raňajky dal toto a tu viem definitívne, že TOTO milujem
ELOI 😉
Páči sa miPáči sa mi
Ja som na fejsbúku (ešte, kým som na fejsbúku bola) pokračovala pri nejakom citáte s rozoberaním lásky a vtedy som od Ambaly dostala obrovskú supermegagigaodpoveď 🙂 Ten citát bol niečo ako: “mať srdce plné lásky, uši pripravené počúvať a ruku pripravenú pomôcť”. Vtedy som napísala, že s tým srdcom plným lásky už nič nenarobím, ale to ucho a ruku na sebe nachádzam… a Ambala odpísala, že veď ale o ľuďoch sa nikde nehovorí a mám doma Mačičky a tam mám srdce plné lásky… To vtedy u mňa zarezonovalo ako remeň. Hej, viem, čo znamená “láska”, a dokážem “milovať”. 🙂 Len zrovna ľudí nie až tak. 🙂 Kismet. 😛
Eloi. 🙂 Ďakujem, že si mi ho pripomenul. V poslednom čase som bola taká zalezená do hmoty a tmy, že som naň zabudla. Ale včera či predvčerom sa to konečne začalo lámať – vďaka tejto udičke:
Páči sa miPáči sa mi
Jeej, Iskra, ako som sa potešila Tvojej vete o farbení všetými farbami…
Takto som sa vlastne stala dúhovým motýľom, moji kámoši spolumotýliky ma raz zobrali do reality, kde sme farbili a farbili… Bolo to krásne. 😀 A vďaka tejto vete si mi ten stav radosti a bezstarostnosti pripomenul. Ďakujem 😀
Páči sa miPáči sa mi