Už hodnú chvíľu sa mi nedarí vyliezť z tela a ísť za Gabrielom. Jediná komunikácia, ktorá mi ostala, je kyvadlo. Už ma to znervózňuje. Sama pre seba som si vytvorila teóriu, že je to preto, lebo v poslednom čase príliš trčím v hmote, riešim hmotné problémy a robím hmotné veci.
No a dnes (teda včera) mi došla trpezlivosť a spýtala som sa Gabriela, ako to teda je, čo sa deje. Prečo nemôžem vyliezť z tela a ísť za ním? Viac-menej som čakala, že mi potvrdí môj predpoklad – a to skôr “viac” ako “menej” 😉 . Lenže nie. Gabriel odpovedal, že duša nemôže ísť bez jednej časti. “Ktorá časť to je?” pýtam sa. Rozum.
🙂 Takže je to tak, že sa ešte stále snažím rozumom rozoberať a zdôvodňovať veci, pre ktoré by som už vlastne nijaký dôvod ani nepotrebovala. 😕
OK – a čo s tým? Tu bol Gabriel veľmi stručný a počula som jeho odpoveď skôr, ako prišla: čakať. Proste ľudský vývoj má svoje zákonitosti. No a psychiku nemožno dokopať do toho, že sama od seba vypne rozum. Na všetky ostatné veci som vedela poštvať vôľu (rozum), ale na túto jednu nie. Ktosi kedysi povedal o našom vnímaní, že chybný program nedokáže opraviť sám seba. Ja to zažívam celkom inak – vidím, ako môj “chybný program” sám seba postupne opravuje. Len nesmiem byť netrpezlivá ako obvykle.
Čakať. 🙂 Tie anjelské lekcie už boli aj ľahšie. 😛
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Zvláštne, pri tvojom príspevku som mala také videnie… budem sa snažiť ho popísať: čas ako jedna guľa a jeho spomalenie a zrýchlenie ako jeho jednotky… to je ako keď madam Curie rozbíja átóm – pink-ňo-ňo-ňo-ňo-ňo 😀
Páči sa miPáči sa mi
Idem na jeden obraz, ale neviem, nakoľko sa mi ho podarí zachytiť… Niet času. Je len “minulosť” ako veci, ktoré sa udiali a my sme si ich nejako odinterpretovali, je “prítomnosť” ako tu-a-teraz a je “budúcnosť” ako predstavy a očakávania, ktoré si v tu-a-teraz robíme a vytvárame tým napätie medzi “je” a “mohlo by byť”, ktoré nám pomáha prežiť tu-a-teraz. 😛 (Keby sme nepotrebovali ísť na záchod, tak sa ani nepohneme. Proste človek istú dávku stresu potrebuje. 🙂 ) No a ak si sa svojím spôsobom vysporiadala s “minulosťou” tým, že si zrušila emocionálne putá a to, čo stálo za to, si berieš so sebou v svojej prítomnosti, a rovnako ak si nerobíš priveľké očakávania, ktoré by si nedokázala nejakým spôsobom vidieť naplnené už v tu-a-teraz, tak sa celá časová os (blbý vynález Facebooku 👿 ) stráca a ostáva len prítomný okamih, v ktorom je ale všetko – 1. celá tvoja minulosť, pretože tu-a-teraz vzniklo na jej základe, a 2. celá tvoja budúcnosť, pretože je v základe už naplnená. 🙂 Všetko, čo si kedy bola a všetko, čo kedy budeš, si už tu a teraz. Je to ako rastlina – v každom okamihu je všetkým “sebou” – semiačkom, klíčkom, rastlinkou, kvetom, plodom a semiačkom… len prevláda vždy iný aspekt. Ale v každom okamihu je všetkým, čo kedy bola a čo kedy bude. Z kaktusu proste nevyrastie uhorka. 🙂
A preto nie je čas, lebo minulosť a budúcnosť sa zlievajú do tu-a-teraz. 🙂 Blbý špagát, čo? 😛
Ešte raz a inými slovami – vezmi si ten film Matrix. Tvoj mozog má istú časovú os a predstavu, ale nikdy nevieš, či to nie sú predstavy niekoho iného, vyvolané elektrickým dráždením rôznych centier tvojho mozgu. Tak ako nikdy nevieš, či tvoje “minulé životy” skutočne boli minulé životy, alebo len nejaké fantázie, a či boli skutočne tvoje, alebo sú zapísané v energetických vláknach, ktoré momentálne tvoria teba.
Páči sa miPáči sa mi
Mám také tušenie… tu a teraz je zložené z minulosti, prítomnosti a budúcnosti. takže to ani nie je časová os, ale nejaké aspekty. Lebo teraz sa pýtam – kedy skončila minulosť? A kedy sa začne budúcnosť? Niet ich, sú tu len ich vplyvy – spomienky z minulosti a sny a túžby do budúcnosti.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Kde začína fialová? V jednej farbe ich máš všetky – vždy len trochu spektrom posunuté. Posunuté oproti tu-a-teraz, odkiaľ ich pozeráš. 🙂
Niekedy sa rozhodneš z minulosti spraviť budúcnosť – keď si napr. nefunkčné vzorce správania vezmeš so sebou (častejší prípad). A inokedy pomocou budúcnosti zmeníš minulosť – keď preinterpretuješ to, čo sa ti dialo, spôsobom, ktorý ti umožňuje mať budúcnosť, akú chceš. O tom je vlastne psychoterapia. 🙂 Ale ani jedno, ani druhé nemôžeš urobiť inak než v styčnom bode oboch – v tu-a-teraz. 🙂
A presne toto rozhodnutie nazýva Felix Wolf tým toltéckym “skokom do priepasti”. Proste si povieš, ako to bude, a potom urobíš absolútne všetko potrebné a možno aj trochu navyše – a necukneš. To je skutočné bosoráctvo. Všetko ostatné okolo toho je len folklór. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hm, toto mi zarezonovalo ale ze uplne …
Páči sa miPáči sa mi
neviem ako vy, ale ja mam najma posledny rok pocit, ze veci sa neskutocne natahuju … aj obycajne prkotiny, ktore su obvykle vybavene behom chvile, stoja, stagnuju a nie a nie sa dovalit do konca. cas ako keby zastal, resp. ako keby sa sekunda natiahla na eony … cokolvek zasadne, do coho sa clovek pusti sa bud ani nerozbehne alebo rozbieha rychlostou presunujucich sa kontinentov:)
Páči sa miPáči sa mi
To s tou rýchlosťou presunujúcich sa kontinentov trochu preháňaš, nemyslíš? Také pecky to rozhodne nemá… 😆
Páči sa miPáči sa mi
odpustte Vasa Komotnost, nechal som sa uniest :))))))))))
Páči sa miPáči sa mi
Ano aj ja mam taky dojem., akoby som nemala nic robit, len cakat a len tak pozorovat..napriek tomu ten cas okolo velmi rychlo leti/tyzden co tyzden, mesiac za mesiacom/..:-D
Páči sa miPáči sa mi
ano, tento “merany” cas leti ako splaseny:))))))))
Páči sa miPáči sa mi
😀 ja som si dal v pondelok meditku a stále sa nič nedialo, stále len úplný kľud a uvolnenie, ale ináč žiaden film a ani zvuk. Tiež ma to mierne vytáčalo, ale tak stále som trpezlivo čakal.
Zrazu sa po mojej pravici objavil v lotosovom sede (alebo tureckom) sediaci ujo, čo mal na kolenách naložený štós kníh (asi tak 1m vysoký). Mohlo ich byť aj 10-15. Všelijaké. Veľké-malé, ale hlavne sa zdali byť viazané v dosť starom viazaní. No a chytil tie knihy a začal mi ich podávať no a ja frajer najväčší mu gestom naznačujem, že “teraz nie, teraz nemám čas, lebo na niekoho čakám” 😆
Potom som si to uvedomil, keď som skončil a akože virtuálne som sa mu poďakoval a knihy prevzal, lebo som mal výčitky.
Aj som sa na sebe dosť dobre pobavil. No uvidíme, čo to malo znamenať 😀
Erha, to natiahnutie vnímania toku času, je fakt celkom psina. Mám pocit ako zavrznutý v 1 okamihu a to všetko ostatné vnímam ako rýchlo sa pohybujúce čmuhy, ktoré ako keby sa ma vôbec netýkalo….zvláštne to je 😀
Páči sa miPáči sa mi
hej kamo, podobne to vnimam aj ja-farebne stuhy plynuce okolo v podobnom usporiadani ako lamelova plavajuca podlaha:) a ja si tu len sedim a vobec sa ma to “netyka”:)
Páči sa miPáči sa mi
múdrosť je prastará a prichádza pre toho, kto je pripravený 😕 teraz budeš musieť znovu niečo prežiť ešte ráz 😛 😀 nič neponúkam dva krát …hi hi hi 😀
Páči sa miPáči sa mi
Veď jasné Čiki. Žiadne obavy. Je to ako s tými tunelmi čo spomínala Hela v nejakom inom článku. Všetky majú rovnaký cieľ a každý si vyberie ten svoj a niekto si ich vyberie na raz viac a niekto všetky 🙂 Klamal by som ale, keby som tvrdil, že ma to nemrzí, ale nemalo by, lebo som dal svojich 100%. Toto ešte treba trošku dopilovať 🙂 Idem pilovať 😀
No a nabudúce keď mi budeš niesť tie knihy, ktoré som ťa svojho času prosil, aby si mi ich doniesol, tak sa aspoň ohlás. Dohodli sme si predsa jasný signál, tak už žiadne improvizivanie bez toho, aby sme si vopred nedohodli, že sa bude improvizovať, jasné? 😆
Páči sa miPáči sa mi
tam nie je čas ..iba prítomnosť 😀 čas je len tu, a ten pohyb časom si určujete vy …každý sám, vyvíja rýchlosť pohybu časom …a čo sa signálu týka, je zbytočné vysielať ak je prijímač naladený inde 😀
Páči sa miPáči sa mi
tie tunely sú dve cesty …jedna je cesta kruhu a jedna je cesta uhlov ..oba sú rovnako rýchle pre cestujúceho v dimenzii, ale jeden je pre toho, kto cestuje pomocou kruhu a ten druhý pre strážcu 😀
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že nedá sa byť “nepripravený”. Každý máme svoje tempo a ak náhodou “nestíhame”, tak potom ešte môže prísť tá “okovaná čižma” 😀 Pre mňa bol toto 1. zážitok svojho druhu, nakolko to s meditovaním nejako “flákam” a do teraz som mal skôr filmy (sledovanie ako keby z inej perspektívy), ako stretnutia “na živo”. No a nakolko som zažil teraz “toto” asi je na “čase” začať sa ladiť aj týmto smerom.
Ozaj, to s tým neponúkaním 2x, si ako presne myslel? Znelo to ako “trest” za “nepripravenosť-nevedomosť”. Trochu mi to pripomenulo naše normy tipu, “neznalosť zákona neospravedlňuje” 😛
Páči sa miPáči sa mi
tá rýchlosť pohybu časom, ktorú sami vyvíjame by ma celkom zaujímala, ako to bolo myslené? A ako môžem ovplyvniť, aby šiel čas pomalšie? Teda ak sa to vôbec dá 😀
totiž sama som názoru, že čas je relatívny a jeho plynutie podľa dnešného vnímania sme si len vymysleli, ale ako dosiahnuť, aby bol aj skutočne relatívny aj pre mňa a všetko som stíhala…mám s tým totiž značné problémy posledné dva roky a tento rok neporovnane.. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
iskra
presne, neznalosť zákona neospravedlňuje…každá myšlienka prináša pocit, no a pocit je vibrácia, ktorú každý vysiela. Presne ten pocit sa vracia zosilnený v podobe príbehov… 😀 Jednoducho plním všetko, na čo len pomyslíte 😛 Ak budeš mať dobré pocity, tak prídu príbehy, ktoré ich zosilnia ..otázka je …na čo práve myslíš ..ak na trest, budiš splneno 😀 ak na lásku, budiš splneno. Každučká myšlienka je pretavená do príbehu, ktorý zosilní tvoj pocit. Ak máš strach? Pridáme 😀 Ak máš radosť? Pridáme ..každá tvoja vibrácia sa odráža naspäť ako príbeh 😀 To je zákon žitia. A kto pozná a vie ovládať myseľ…ten pozná aj zákon veľkej mysle 😀 KYBALION
Páči sa miPáči sa mi
EVA
ako ti ubieha čas ak ťa niečo strašne bolí? No a ako ti ubieha, ak sa dobre bavíš? 😀 Čas je sila, ktorá stojí, ale vy sa pohybujete (idete) skrze čas. Čas oddeľuje jednotlivé príbehy …a aby bolo niečo večné, musí byť aj čas 😛 Takže láskavo pribrzdi 😆 lebo ťa ten pocit nedostatku času zomelie a potom ho budeš mať hoci koľko 😀
Páči sa miPáči sa mi
ešte mám jeden príklad 😆 …ak sa ponáhľate na schôdzku a meškáte …čo sa deje 😀 hihi dám vám do cesty toľko prekážok, koľko len môžem, aby som vám ten pocit meškania nie len udržal, ale aj posilnil hi hi hi. Až si nakoniec spomeniete, že je tu aj prítomnosť ( rozbité auto,zlomená noha, zmeškaný vlak atď…chi chi 😆
Páči sa miPáči sa mi
No teda 😆 ty si riadne zlomyseľný… nedalo by sa to aj inak 😀 ?
Páči sa miPáči sa mi
len mi nejde do hlavy co vlastne je na tom take smiesne….
Páči sa miPáči sa mi
nedalo 😕 zákon neobabreš 😛 😀 ak zákon pochopíš a staneš sa majstrom žitia ..čiže zabudneš na pocit meškania a privoláš si pocit šťastia, budem ti posielať príbehy, ktoré ti ten pocit šťastia zosilnia, až od šťastia ….. hm zas som zlomyseľný 😆
Páči sa miPáči sa mi
A nie su pocity pre nas ako urcity kompas, ktory nam pomaha orientovat sa? dam ruku na horucu zehlicku, ale pocit ze ma to pali vymenim za pocit chladu. Tak si teda spalenu ruku zacnem ohrievat nad radiatorom. Dost divne majstrovstvo.
Páči sa miPáči sa mi
Mne je smiešne nad tou kreativitou… mne by stačil nejaký pekný muž na kávu, aby to meškanie stálo za to…
Páči sa miPáči sa mi
tak hej, ak by som sa ponahlala koli niecomu co pre mna znamena menej ako pekny muz, tak aj mne by stacil. Ale viem si predstavit par veci, kde by sa pekny muz asi nechytal. nedavno som pocula taku prihodu, kde jeden nemenovany majster zivota nechal na seba hodinu cakat skupinu deciek, ktore mu zaplatili za workshop. A po telefonate,ked sa ho pytali kde sa nachadza, ked uz hodinu mal davat workshop oznamil s usmevom ze len co dopapa kacku tak pride. V tomto pripade mi to vychutnavanie chvile tu a teraz vobec nepripadalo obdivuhodne, ba ani akceptovatelne.
Páči sa miPáči sa mi
V tom pracovnom obchode sa vám splnilo presne to, čo ste očakávali …tak ako si očakávala popálenie od žehličky
tak isto funguje aj ostatné …očakávaj neočakávané 😀 Aký máš postoj k životu ..to ti prináša 😀 A stačí jediné …nedať mu peniaze dopredu a odísť ak nepríde na čas 😛 😀
Páči sa miPáči sa mi
Cikitet jak to ze som vobec neocakavala ze mi das taku uzasnu radu a ty si mi ju aj tak dal ? 😀 a prestan prosim ta ocakavat ze mi budes liezt na nervy, skus ocakavat, ze vo mne vzbudis obdiv, ked si taky frajer 😀
Páči sa miPáči sa mi
dobre ..poradím ti ..za každú negatívnu, čiže špatnú myšlienku si daj pokutu …do hrnčeka, jeden cent …a potom na konci mesiaca, si za to niečo pekné uži …niečo, čo ti prinesie radosť ..ale len tebe…. jasné 😀 . Potom uvidíš ako sa život začne meniť 😛 😀 Lebo kto ľúbi seba, ľúbi aj iných .ak máš lásku v sebe, máš ju aj pre iných. 😀 cmuk posielam boštek a nemýľ si lásku s obetavosťou 😀
Páči sa miPáči sa mi
A keby si si namiesto riadenia a rozdelovania myslienok na pozitivne a negativne radsej skocil na nakupy barskedy budes mat chut, hm? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nemusím na nákupy 😀 chute mňa neovládajú ..hovorím, aby si sa za tie peniaze odmenila a v tom je rozdiel…môžeš ísť do kina alebo na kúpalisko alebo si splniť nejakú inú túžbu. Vaše negatívne myšlienky priťahujú negatívne príbehy. hm 😕 😀
Páči sa miPáči sa mi
No, a sme pri tom… meškanie (čas) má rôzne aspekty… ináč ho vníma čakajúci, ináč meškajúci…
Páči sa miPáči sa mi
Ale v jednom sú na tom rovnako …obaja sú v zajatí času 😀
Páči sa miPáči sa mi
Matrioška
Preto niekto chodí po žeravom uhlí a nepopáli sa ? Lebo teba aj silný chlad môže popáliť 😛 😀 Všetko si priťahujete sami a aj hranice si určujete sami kedy vás to popáli hi hi 😀
Páči sa miPáči sa mi
a niekto sa zasa nepopali preto lebo po tom zeravom uhli nechodi. Neviem ci takych neni aj viac 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 ja tiež nezamrznem pri výstupe na K2… nie je to moja prechádzková trasa 😀
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka mate moj potlesk! 🙂
Aj 3rocne dieta verilo, ze bude lietat ak vyskoci z 8.poschodia a zabilo sa. Take tragedie sa uz stali.
Páči sa miPáči sa mi
ako vieš, že verilo keď sa zabilo? 😛
Páči sa miPáči sa mi
Cikitet, takze vy verite, ze to 3.rocne dieta islo cielene spachat samovrazdu? Ved moze byt cistejsie konanie, ako detske? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
zvedavosť je krutá 😀 a dieťa sa v troch rokoch už os dospelých, všeličo naučí … lebo sa učí už v tele matky a aj si pamätá z minulých životov …radšej by som to neposudzoval lebo už sa aj tak narodilo inde hi hi 😀
Páči sa miPáči sa mi
hm o zakone pritazlivosti som sa utvrdila nespocetne vela krat. Ale jedno mi na tom ćelom nesedi…castokrat neprijemne veci, cez ktore sa musim aj prekusat alebo prekazky, ktore mi pridu do zivota ma posuvaju dalej. Keby som bola taky geroj (neviem ako sa to pise :D) a vedela by som nonstop mysliet a pritahovat si stastie o com by ten zivot bol? Ved je obcas krasne ist z nuly na vrchol, prekusat sa niecim naozaj tazkym alebo si uvedomit, ze ten kopanec od zivota ma toho ale naucil.
Neviem zakonu pritazlivosti naozaj verim a viem, ze tak nejako to vo vesmire funguje aj s tym casom (viem robim chybu, ze myslim na to ako nestiham), ael nezapada mi so toho cesta (casto krat plna prekazok), ktora nas ma mnohemu naucit..
Páči sa miPáči sa mi
Eva,
ako “jedinec” máš nejaké svoje zvláštnosti a v súlade s nimi priťahuješ. Aj zlé situácie. Ako “jedinec” máš talenty, ktorými tie situácie vieš premeniť na “dobré”. Ak neveríš, že tie talenty máš, tak ich nepoužiješ a budeš sa máchať v tom zlom. 🙂 Priťahuješ. Ja mám radšej označenie “zákon rezonancie” – dostávaš to, s čím rezonuješ (=na akej frekvencii vibruješ). No a niekto si potrebuje dokázať, že “aj toto ešte zvláda” a tak rezonuje so situáciami, ktoré ho “cvičia”. 🙂 Ale pozor: ak vibruješ na istej frekvencii, to neznačí, že všetky ostatné frekvencie prestanú existovať; len ty ich nevnímaš. Ovšem ak sa následkom čohokoľvek tvoja frekvencia posunie, začínaš vnímať iný výsek reality – a niekedy aj viac toho “zlého”.
Cesta, ktorá nás má niečomu naučiť, nemusí byť plná prekážok – pokiaľ si ju tak sami nepredstavujeme, teda nerezonujeme s prekážkami, aby sme mali pocit, že sa učíme. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Čikitet, prečo je Tvoja zvedavosť krutá? Keby človek nebol zvedavý, tak teraz stále sedí v jaskyni a nič ho neženie k tomu, aby sa pozrel aj von. Je síce pravda, že mnohých pri tom zožral medveď, ale ostatní objavili krásny vodopád so zelenou divočinou okolo a začali si stavať domy…
Asi to bolo o niečom inom ako o krutej zvedavosti a viere v schopnosti letieť, nemyslíš?
😀 A zaujímalo by ma, spýtam sa Ťa priamo, keďže ma k tomu ženie moja zvedavosť: kto vlastne si? Píšeš len v náznakoch, ale keďže tak píšeš, chceš, aby sme si domýšľali, alebo sa na to spýtali. Píšeš: keď robíte, keď myslíte, …akoby sa to Teba už netýkalo 😀 .
Ja mám totižto pocit, že všetci a všetko sme jeden “organizmus”, ktorý sa práve vďaka svojej “zvedavosti” vychýli z rovnováhy /nekonečné rozpínanie/ a zároveň sa zase do novej rovnováhy /ktorú by som nazvala posunom, vzostupom,../ dostáva vďaka všetkým, ktorí do toho organizmu patria na všetkých stupienkoch. Takže prečo mám pocit, že nám hrozíš prstíkom s mne znejúcim škodoradostným hihi a so slovami: “ak sa ponáhľate na schôdzku a meškáte …čo sa deje hihi dám vám do cesty toľko prekážok, koľko len môžem, aby som vám ten pocit meškania nie len udržal, ale aj posilnil hi hi hi…” alebo: “neznalosť zákona neospravedlňuje”… Myslím, že ten organizmus potrebuje aj “znalých” aj “neznalých”, ak to teda vieš rozlíšiť, lebo ja to neviem.
Takže ak sa ja chcem poučiť, lebo minule som napr. pohŕdala niekým, kto nad sebou moc bedákal, že ho ktosi strieskal, tak si to raz budem širovať cestou, kadiaľ bude kráčať rozhnevaný XY a len tak z ničoho nič ma strieska a ja budem nad sebou potom bedákať a sťažovať sa, a už nabudúce nebudem pohŕdať nikým podobným… XY nemal ani chýru o nejakej mojej potrebe byť strieskanou, ale aj tak to urobil. Lebo sme jeden celok. Tak neviem, si k tomu potrebný, Čikitet, aby mi to pomohlo pochopiť niekoho, kým som pohŕdala a aby si mi naplnil moje chúťky byť strieskanou, a aby si zosilňoval moje pocity? Preto moja otázka: Kto si?
Mnohé Tvoje komentáre mi rezonujú, ale vážim si ľudí, ktorí majú skúsenosti, vedomosti /kto ich nemá, každý si niečím preskákal, že?/ , korí aj pomôžu nejakou radou, ale bez toho vystrčeného prstíka, s pocitom vzájomnej rovnosti a bez vyvšovania sa. Môže to byť kľudne niekto, kto je v Tvojich očiach najviac neznalý 😉 …
Páči sa miPáči sa mi
Čiki,
pridávam sa k Duhovymotyl: “ale bez toho vystrčeného prstíka, s pocitom vzájomnej rovnosti a bez vyvšovania sa”. Dlho som špekulovala, ako sa ozvať bez posudzovania, ale tiež to vnímam tak, akoby si neustále dával signály, že nás “blbečkov” vedieš za ručičku. 🙂 Ďakujem Duhovymotyl, že to nahryzla tam, kde som ja bola zbabelá: kto si, že to hovoríš? 🙂 (Nemyslím meno. Ba vlastne to nemyslím vôbec ako otázku a odpoveď ma nezaujíma. Z mojej strany je to čiste spätná väzba; Duhovymotyl možno skutočne čaká odpoveď.)
A keďže “zrkadlenie”, idem popracovať na tom, aby som to isté prestala robiť aj ja. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😳 až teraz som si uvedomila, aký dvojzmyselný je obraz vystrčeného prstíka. Keď som to písala, tak som mala na mysli ukazovák s nonono!
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Presne takto som to pochopila – archetyp Vychovávajúci Rodič ( v mojom aj: Premúdrelý Rodič 😉 ). 😛 Ja ako Večné Rozmaznano-Trucovité Dieťa som na tento archetyp jednoducho vysadená. 😀
Páči sa miPáči sa mi
to je škodá 😦
a ja som si myslel, že prostredníček … “punk is not dead” 😆
Páči sa miPáči sa mi
chápem to dobre, že ak som si pred príchodom na zem zvolila isté prekážky na svojej ceste, tie prekážky prídu, lebo vďaká tomu že som “jedinec” vybrujem tak, ze prekazky aj realne do zivota pridu?
Ale co potom ak sa teda napr, dopracujem k vyssim vybraciam a prekazky, ktore som mala prezit, aby som sa naucila, jednoducho nepridu? Naucim sa to aj bez nich?
Fuf mne niektore veci zapadaju ako skladacka, ale niektore mam pocit, ze su nezlucitelne…no este sa musim vela ucit 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vieš, za seba – ja nie som (momentálne) zástanca tradičného vnímania karmy. Dokonca mám problém už s tým “pred príchodom na Zem”… V mojom vnímaní sme tu stále, my sme Zem (teda, jej súčasť), len momentálne máme svoje vnímanie/vedomie nasunuté do nejakého rukatého-nohatého plyšového macíka a myslíme si, že sme on… ale sme viac, sme všetko, teda aj tá situácia, ktorá sa “nám deje”. A deje sa nám preto, lebo ten zvyšok z nás, ktorý si momentálne neuvedomujeme, si práve povedal, že by bolo dobré pozrieť sa, či táto “zostava” talentov s touto situáciou vie pohnúť. A naše vnímanie/vedomie to ukrivdene prežíva ako osobné príkorie a robí z toho drámu – a pritom je to len otázka “toto by sme vedeli alebo nie?” (Pričom to “sme” je ten zvyšok z nás. Ves-mir, Univerzum. Všetko-čo-je. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hmmh ja ten cas som vyuzila vo svoj prospech, ten co sa teraz tak vlecie a je akoby vakuum, v duchovnom svete, tiez neviem ako to mam povedat a vysvetlit, ja toto beriem lopatisticky, ked sa nieco taketo deje, tak viem ze mam zapracovat na veciach v realite a tak podporit pozitivnu energiu a tak teraz kreslim a prerabam byvanie :-))) malujem lestim upratujem :-))) myslim, ze nam dany na nejaky kreativnu pracu tu a teraz v realnom svete, takze to cakanie na nieco a vlacenie sa casu podla mna, aspom co sa mna v mojom svete tyka , ja mi dany na to aby som sa posuvala v realnom svete a popracovala na niecom hmotnom a tvorivom :-)))
pekny den vsetkym okolo :-)))
Páči sa miPáči sa mi