Countdown 2012: 142 – svet vyzerá ako oči, ktoré naň pozerajú

Vnímaš vonkajší Sen, tak, ako sa pozerajú tvoje vlastné oči. Keď sa hneváš, vidíš svet očami hnevu… Keď si smutný, vidíš očami smútku, a všetko, čo uvidíš, bude smutné. — don Miguel Ruiz

(You perceive the outside Dream according to your eyes. When you are angry, you see the world with eyes of anger….If you are sad, you see with the eyes of sadness, and everything you perceive will be sad.)

Čítať ďalej

Nová bosorácka mantra na liečenie

Už sme sa dávno nezaoberali bosoráckymi mantrami a priznám sa, keď som včera nestihla pripraviť článok na dnes, tak som proste siahla po niečom, čo práve robím… Po posledných skúsenostiach s lekármi som sa rozhodla, že napriek ich starostlivej opatere prežijem a to, čo im trvá celé mesiace bez nejakého výsledku, skúsim ja “po bosorácky”. Mám zdravotné problémy s tým, že moja imunita je oslabená. Tú si budujem potravinovými doplnkami a kedy-tedy žam žungom, ale v organizme sa mi urobili ložiská zápalov a hnisov a tých sa potrebujem zbaviť. Takže:

Sadla som si a napísala som svoj úmysel tak presne, ako som len dokázala (používam slovenčinu bez diakritiky, aby to bolo ľahšie): Čítať ďalej

Neznama

Stala sa mi zaujimava vec. Mali sme jedno pracovne stretnutie s jednou pani, ktoru sme vobec nepoznali. Ja som s nou ani nekomunikovala, len moj muz s nou telefonoval. Nepocula som ani jej hlas, ani nic. Vedela som len priblizne co chce s nami riesit a jej priezvisko. Stretnutie malo byt u nich doma, mimo BA. Cestou autom zavolala mojmu muzovi na mobil a kratko s nim hovorila o tom kade mame ist. Len tak z nudy ma napadlo, ze sa skusim samanskou cestou dostat k tej tete a zistit ako vyzera. Len tak, ci sa mi to podari. Preniesla som sa pozornostou akoby po tom telefonickom spojeni k osobe co je na druhom konci. Videla som tmavovlasu pani, s vlasmi po plecia, postavou trochu pri sebe. Mala take vyrazne lica, trochu uz ovisnute. Uvedomila som si ze doteraz som si ju predstavovala uplne inak praveze blondinu, taku drobnu a nevyraznu. Bola to zrejme tak nejak logicky podmienena predstava, ktora sa mi hodila k jej priezvisku. Samanska cesta ale ukazala uplne inu zenu. Ked sme tam prisli, skoro som odpadla, lebo to bola presne ona, pri sebe, tamvovlasa, polodlhe vlasy, vyrazne lice, akurat v tej samanskej realite bola uz o par rokov starsia, tvar uz bola taka o kusok opotrebovanejsia. Ale inak som kukala jak puk. No tak mam z toho zaujimavy poznatok, ze toto teda asi viem urobit. Len teraz neviem ako by sa to asi dalo vyuzit. Ale inak sranda, ne? 🙂

Tarotová prax: energie na týždeň 30. 7. až 5. 8. 2012

Na dnešný výklad som, ako aj inak, zabudla… Jarah ma musela dvakrát taktne upozorňovať a nakoniec som sa k nemu prepracovala, až keď už bol večer, a tak tá fotka tak aj vyzerá… 😦

Dnešným výkladom nás bude sprevádzať Beruška, ktorá si prišla karty poňuchať, aby zistila, aký týždeň budú mať. To ešte netušila, že zajtra má pribudnúť nový kocúrik (to som vlastne netušila v čase výkladu ani ja). Takže ideme na to: základný rozklad a jeho pozície sú popísané v pôvodnom článku. Na najbližší týždeň to vyzerá takto (a zasa je v tom Veža 👿 ): Čítať ďalej

Nová lekcia od Mačičiek: o kritickej mase

Najviac som sa o kritickej mase dozvedela z knihy Malcolma Gladwella The Tipping Point, ktorá bola pre mňa dosť očiotvárajúca v mnohých ohľadoch – uvedomovala som si, že ja so svojím nutkaním dávať do súvislostí aj celkom nesúvisiace veci sa ešte vždy zastavujem na polceste k pátraniu po príčinách následkov… Kniha zapadla prachom a moje poznanie z nej tiež. Až ma pred pár dňami s ním znova konfrontovali Mačičky.

Kto sledujete tento blog aspoň rok, asi poznáte históriu, ako sa mačky dostali zadnými vrátkami (doslova a do písmena 😛 ) do môjho života. Najprv Cica Túlavá, potom Lassiter, potom sa vrátila Cica, potom Gayuška, Beruška Žiarska a nakoniec Ňusík. Na obzore sa zbiehajú mračná, ktoré by ku mne mali priniesť ďalšie mačiatko, tentokrát Šintera Košického 😉 . A ako Mačičky postupne pribúdali, mala som možnosť vidieť “kritickú masu” v priamom prenose. 🙂 Čítať ďalej

Countdown 2012: 145 – naučme sa, kedy pokračovať a kedy sa vzdať

Už neviem, z ktorého folklóru, ale niekde sa hovorí “Bože, daj mi silu zmeniť, čo môžem zmeniť; pustiť, čo nemôžem zmeniť; a rozoznať to prvé od toho druhého”. Na tento výrok som si spomenula, keď som sa dnes potkla o túto pesničku. Je o tom, že niektoré veci sa dostali spod kontroly a treba nájsť ten správny okamih a vystúpiť zo situácie, ešte než zo všetkého zostane len kopa črepín. Ale ako ľudia sme naučení (poniektorí) nevzdávať sa a tak neprestaneme, kým netečie krv…

Čítať ďalej

Samovrazda – hriech, nedokoncena uloha, ci len ultima ratio?

Zaujimave debaty prebiehajuce na tomto fore k teme slobodna volba a moje viacere uvahy ma inspirovali ku tomuto clanku. Je to skor vyzva na vyvolanie diskusie a (dufam) otvorenie novych pohladov a perspektiv na vec.

Samovrazda nie je oddavna na tomto svete ojedinele ukoncenie zivotnej pute. V europskych krajinach v sucasnosti predstavuje suicidum vo vekovej kategorii 15-34 rokov po dopravnych nehodach druhu najcastejsiu pricinu smrti. Podla WHO v roku 2000 zomrelo samovrazdou na svete viac ako 800.000 osob. Statistiky o samovrazednych pokusoch nie su presne, ale odhaduje sa, ze je ich asi 9-nasobne viac ako dokonanych samovrazd. Viac ako 80% ludi, ktori dokonaju samovrazdu su v produktivnom veku, najcastejsie medzi 40-50 rokov a muzi.

Nazory ludi na samovrazdu sa lisia prevazne podla toho, ci su veriaci alebo neveriaci, kedze velke nabozenstva maju na tuto temu vcelku jednoznacny nazor. Čítať ďalej

Bezchybnosť a úmysel – a ten zvyšok sa deje sám od seba

Toto je ďalší úryvok z Felixa Wolfa, v ktorom opisuje jeden zo seminárov s Castanedom, kde sa učili Tensegrity (Magical Passes). Nepreložím to celé, budem vyberať, ale je to celkom pekné zhrnutie toltéctva, takže do toho:

“Ako je možné,” spýtal sa [Castaneda], “že sme všetci takí posadnutí sebou samými? ‘Ja, ja, ja’ – na nič iné nemyslíme. Ideme do hrobu a myslíme si ‘ja, ja, ja’ a niet takého obdobia v živote, kedy by sme s tým prestali.”

Potom vysvetľoval, že všetka energia potrebná na to, aby sme videli ďalej než len po to “ja”, je požieraná “letcami“, kolektívnou inorganickou entitou, ktorá sa živí tou energiou, čo vyrábame, keď sme sústredení na seba, napríklad starosti, strach, hnev, zúfalstvo, závisť a podobne.

V tomto bode mi čosi dokliklo. Gabriel kedysi rozprával o Melike. Nemohli by tí “letci” byť Gabrielova Melike? Castaneda popisuje obrys, ja som nevnímala postavu, len tvár, takže to nemám ako porovnať. 😕 Čítať ďalej