Nedávno som dostala upozornenie na nový článok od Female Warrior – a bolo to, ako keby mi pohladili dušičku… Navyše zmenila dizajn stránky a našla som v záhlaví zasa krásnu myšlienku. Čo ma uvrhlo do krutého konfliktu 😉 , čo z toho sem hodím ako prvé… a pretože som to ja a kompromisy zásadne nerobím (hehe, ako keby existovalo nejaké “zásadne” 😛 ), dám sem oboje…
Začnem tým záhlavím stránky. Píše citát z Osha:
“Verím v tento nezmyselný, krásny chaos existencie a som pripravený nechať sa ňou viesť, kamkoľvek ma zavedie. Nemám cieľ, lebo existencia nemá cieľ. Jednoducho JE, kvitnúca, prekvitajúca a tančiaca – ale nepýtajte sa, prečo. Proste príval energie bez nejakého dôvodu. Som s existenciou.” — Osho
Ako som si to čítala, nejako mi zovrelo srdce. Veľmi presne to vystihuje pocit, v ktorom sa súčasne nachádzam. A posilňuje to vo mne pocit, že čokoľvek by som povedala, už dávno niekto povedal – a výstižnejšie, než ako by som to dokázala ja.
No a teraz aspoň časť z článku od Female Warrior – zasa “moje” slová ústami niekoho iného:
“Pre bojovníka byť vyvážený značí plynúť, nie zastaviť sa v strede prúdu a snažiť sa vytvoriť okolo seba oázu umelého a nemožného pokoja.” — Carlos Castaneda
A Female Warrior píše: Nedávno sa takýto môj pokus zastaviť sa uprostred prúdu a “vybrať” si mier v tej nehybnej a statickej oáze ukázal byť márny a iba čo ma stál kopec energie. Zistila som, že človek, ak je plne naladený na Úmysel, si nemôže nič voliť – môže len ísť s prúdom. Nuž som skočila zo skaly s dôverou a odovzdanosťou a zisťujem, že veci sa začínajú skladať – nie nutne presne tak, ako som si to ja plánovala, ale spôsobom príjemným, čistým, neuveriteľne synchronistickým a magickým.
My v tomto našom smrteľnom obale si rozhodne môžeme voliť, čo chceme, ale krása tohto tanca, tohto úžasného tanca slobody, je dať voľný priechod tomu, čo sa v každom okamihu pred nami vynára a zhmotňuje tak, ako sa samo rozhodlo.
Svedectvo takéhoto 200 miliónov rokov trvajúceho evolučného plynutia s prúdom je zachytené v tomto krásnom filme (anglicky): Turtle: The Incredible Journey
Tancujeme do života nový sen; veľmi starý sen.
A za mňa už len: 🙂 .
P.S.: A zasa mi došlo, že sa to nejako viaže k téme zmyslu života. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Toto sadlo ako riťka na šerblík 😀
Páči sa miPáči sa mi
“Zistila som, že človek, ak je plne naladený na Úmysel, si nemôže nič voliť – môže len ísť s prúdom.” – pregnantne vyjadrenie, ktore som sa ja tak nesikovne a zlozito pokusal opisat v clanku o slobodnej voli 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Áno, je to výstižné.
Ty si písal už o plnom naladení na úmysel a nemožnosti voliť a napríklad ja som to brala tak, že si slobodne volíme, či sa ešte len na ten úmysel naladíme, alebo nie.
Páči sa miPáči sa mi
kdesi tam ta slobodna vola je. len ja ju citim skor ako “kvalitativnu” zalezitost. jedine, co si mozes si vybrat, je “svoj” postoj (postoj ega) k aktualnej energetickej konstelacii. pri plnom naladeni na Umysel uz jedinec kona (tvori) v sulade s Nim. tu uz nie je pritomne ego, absentuje energeticky diferencial medzi tym, co sa deje a tym co ego chce, aby sa dialo, tym padom nie je postoj, nie je karma, nie je ego, … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
V mojom ponímaní “ego” je pocit vlastných hraníc, vlastného “ja”. Tým pádom posledné ego strácame až smrťou. Ale súhlasím s tebou, Roland, že aby sa človek dokázal nastaviť na Úmysel, potrebuje sa zbaviť lipnutia na vlastných predstavách a očakávaniach, vlastne zbaviť sa očakávaní hocijakého druhu. Inak bude ako plávajúci v rieke, ktorý sa úporne chytá chumáčov trávy na brehu, kde sa mu páči, hoci silný prúd ho unáša ďalej… Pocit prehry, zlyhania, bezmocnosti. A o tom to rozhodne nie je. 🙂 Dôverne tú fázu poznám, ale zdá sa, že sa ten kŕč pomaly uvoľňuje. Ešte som to “ja” v prúde, ale už nepociťujem potrebu konať či pochopiť a niekedy už nepociťujem ani potrebu prizerať sa. Ja už sa snáď meditovať s pootvorenými očami nikdy nenaučím. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Heli, ako hovorime my s oxfordskym prizvukom – ňever sej ňever:))))))))))))))))))
Páči sa miPáči sa mi
Tak ako to je teda v praxi? skusili ste skocit len tak z pomyselnej skaly bez predpokladov, ocakavani, bez planov a zameru? uplne sa oddat a nechat kam doskocime? jednoducho skocit a verit ze bude uz len lepsie a najlepsie ako moze byt?nevediet kam, vediet len ze nic ine neostava len skocit? pretoze som dostala dost velke vesmirne kopacky a letiiim,mam velky strach a neviem kam doletim..chcem sa strachu zbavit, verim a zaroven pochybujem..je tu niekto kto to taketo nieco absolvoval,?
oddat sa osudu a verit vesmirnemu zameru, nezasahovat do neho svojimi myslienkami.?
Páči sa miPáči sa mi
Ja by som sa skúsil pozrieť na zúbky tomu strachu. Z tvojho komentu ma k tomu napadá pár otzok 🙂
Čoho sa pri tom plynutí bojíš? Čoho sa bojíš pri tom odovzdávaní “oprát”? Prečo máš pocit, že ich treba odovzdať? Prečo neostáva nič iné ako len skočiť? Ako myslíš, že sa spraví to “lepšie”? Myslíš, že je dôležité vedieť kam doletíš?
Páči sa miPáči sa mi
vitaj v klube:)
Páči sa miPáči sa mi
diendae, skocila som. V momente skoku som nevedela kam skacem, podo mnou bolo nic. Nakoniec som sa rozhodla, ze nebudem padat dole do priepasti nicoho, ale ze budem lietat kam chcem.
Tomuto rozhodnutiu predchadzalo energeticke liecenie, kde som pracovala na jasnosti mysle (vtedy slo o vztahy a pracovala som na “jasnosti mysle pre vsetky vztahy) – vtedy sa predo mnou akoby otvorila opona a vsetko som viedla zrazu ako na tacke – videla som moznosti, na ktore som dovtedy ani len nepomyslela ze ich mam. Odvtedy lietam 😉
Tvoja otazka, ci vieme len tak BYT – bez myslenia, kontroly a posudzovania – ja SOM a zaroven myslim, kontrolujem a posudzujem kde som, co som, co akurat zijem. Je to ako tanec medzi byt v prude, nechat sa nim unasat a sama tento prud vytvarat. Nie som v tom este macher, ale pracujem na tom 😉 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hmm..to znie lakavo, byt takymto tanecnym majstrom zivota :-D…este ostava vybrat sposob tanca, tempo a rytmus..
Páči sa miPáči sa mi
Čoho sa pri tom plynutí bojíš? Neviem to definovat, , vo vnutri citim , ze sa nemam bat, ze horsie byt nemoze, rozum vravi, ze robim chybu, ze musim svoj zivot ako tak riadit
Čoho sa bojíš pri tom odovzdávaní “oprát”? osamelosti /nemyslim tym ze budem sama/
Prečo máš pocit, že ich treba odovzdať? Pretoze nech cokolvek urobim, otoci sa to proti mne..pripadam si ako zatlacena do kuta a nemozem si vybrat smer..kazda moja snaha je po zasluhe potrestana..
Prečo neostáva nič iné ako len skočiť? to je prave ten pocit zatlacenia do kuta..tazko sa to vysvetluje, som v realnej situacii kedy nemam na vyber..
Ako myslíš, že sa spraví to “lepšie”? clovek dufa, ze bude lepsie, ked sa odraza zo dna.
Myslíš, že je dôležité vedieť kam doletíš? asi nie, ale zase ako kedy a ako s kym..v tomto mame velku nevyhodu od zvierat, ze myslime..Bolo by krasne keby sa clovek naucil len tak BYT…
Páči sa miPáči sa mi
lenze .. to je prave to, comu ta situacia, v ktorej si, uci … uci ta vzdat sa myslenia, kontroly, posudzovania, .. uci ta proste iba BYT:)
Páči sa miPáči sa mi
A prave na to sa pytam Vas vsetkych- ci zijete tak ze proste iba STE..bez myslenia, kontroly, posudzovania..
Páči sa miPáči sa mi
tiez sa ucim:)))))))))
Páči sa miPáči sa mi
Sorry, križovali sa nám komentáre… Za mňa: učím sa to. 🙂 Trvalo niečo vyše troch rokov vydržiavania, než sa to u mňa začalo lámať. (Bola som taký ten “control freak”.)
Páči sa miPáči sa mi
Diendae,
z tvojich slov cítim jedno – vytváraš si nejakú predstavu, ako by to mohlo byť, a nie si schopná/ochotná akceptovať niečo, čo sa od tejto predstavy bude odlišovať – preto cítiš strach, aby k tomu nedošlo. Hovoríš totiž “Pretoze nech cokolvek urobim, otoci sa to proti mne..pripadam si ako zatlacena do kuta a nemozem si vybrat smer..kazda moja snaha je po zasluhe potrestana.”
Je to istá etapa v živote, kedy sa človek učí, že ustojí hocijakú situáciu, ak sa ju naučí preinterpretovávať. A “preinterpretovanie” v toltéckom význame značí vlastne posúvanie svojho kotviaceho bodu tak, aby ti poskladal z presne tých istých prvkov úplne novú realitu. Je to jediná cesta, ako sa naučiť vnímať to “neviditeľné”, čo dnes nevnímame. Spočiatku bolí – ale čím dlhšie po nej ideš, tým sa zmierňuje tvoja snaha kontrolovať, držať “opraty”, pretože začneš zažívať drobné zázraky, ktoré ťa budú viesť smerom, ktorým by si pôvodne nešla a ktorý sa ti bude čoraz viac páčiť. Takto mňa anjeli (na)učili dôvere a vďačnosti. Nemá význam báť sa života. Má význam žiť ho s rozumom; nie hádzať sa o zem a “kŕčovať sa”, ako hovorieva Matrioshka, ale uvoľniť sa a kuknúť, čo z tej situácie by sa ti mohlo aj páčiť/hodiť. Z každej situácie. 🙂
Preinterpretovávanie je mágia par excellence. Zhmotňovanie v jeho čistej, “destilovanej” podstate. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sun,
velmi presne si to vystihla, s tym vytvaranim predstav..som ochotna akceptovat nieco ine, ale nie som schopna sa tomu oddat, stale sa tomu branim a citim strach..Je to zvlastne, cely zivot som sa ucila samostatnosti a rozhodovania sama za seba, teraz sa to mam odnaucit …som z toho zmatena..
Páči sa miPáči sa mi
ak ti mozem nieco poradit … prilis to neanalyzuj. cim viac rozumu, tym menej pochopenia a viac zmatku:) lekcia odovzdanosti sa prezlieka do roznych havov-od pobytu v nemocnici kvoli “chorobe” az po neschopnost najst si pracu. zmyslom lekcie nie je dotycneho dezorientovat alebo uplne znicit, ale naucit ho ODOVZDAT sa, seba, svoje pochybnosti, strachy, atd. …vyssej autorite a zamerat sa na prezivanie pritomneho okamihu. prezivat intenzivne kazdu sekundu zivota, najst si v nom vsetku tu krasu, ktoru poskytuje a vsetko to, co aktualne vnimas ako “zle”, prepustit … viem viem, lahko sa hovori. ver mi, toto je jedina cesta, jediny sposob ako zit. ako pise Heli a tenshi, my control-freak to mame tazsie, ale ja k tomu neskromne dodavam, ze najtazsie cesty su vyhradene iba pre najsilnejsich:))) zi a prezivaj a tes sa z drobnych radosti-po chvili sa ukaze, ze su to prezlecene pritomne okamihy:)) a ked sa uplne vzdas (v preklade ked uplne prestanes branit prudeniu energie), tak sa dostavi to, co mas dostat a nie to, co CHCES dostat:)))))))))
Páči sa miPáči sa mi
…”Je to istá etapa v živote, kedy sa človek učí, že ustojí hocijakú situáciu, ak sa ju naučí preinterpretovávať. A “preinterpretovanie” v toltéckom význame značí vlastne posúvanie svojho kotviaceho bodu tak, aby ti poskladal z presne tých istých prvkov úplne novú realitu. Je to jediná cesta, ako sa naučiť vnímať to “neviditeľné”, čo dnes nevnímame. Spočiatku bolí – ale čím dlhšie po nej ideš, tým sa zmierňuje tvoja snaha kontrolovať, držať “opraty”, pretože začneš zažívať drobné zázraky, ktoré ťa budú viesť smerom, ktorým by si pôvodne nešla a ktorý sa ti bude čoraz viac páčiť. Takto mňa anjeli (na)učili dôvere a vďačnosti. Nemá význam báť sa života. Má význam žiť ho s rozumom; nie hádzať sa o zem a “kŕčovať sa”, ako hovorieva Matrioshka, ale uvoľniť sa a kuknúť, čo z tej situácie by sa ti mohlo aj páčiť/hodiť. Z každej situácie. 🙂
Preinterpretovávanie je mágia par excellence. Zhmotňovanie v jeho čistej, “destilovanej” podstate. 🙂 ”
ďakujem za tie slová…trafili klincom po hlave
Páči sa miPáči sa mi
Diendae, aby som bol úprimný, tak mám pocit, že čím Ďalej tým to ide ľahšie, ale to neznamená, že je to jednoduché 😀 Kým som sa prepracoval k myšlienke, že stačí iba veriť (ešte to stále trénujem) bolo treba viac ako dosť kopancov do zadku, opakovaných zázrakov pre pánka vševedúceho, láskyplných objatí a iných udalostí, ktoré tak dlho triasli so základmi môjho ja, až sa tieto pomaličky začali rozpadať. Bolo-je to, ako keby som bol v miešačke, alebo práčke, kde sa to melie 5cez9. Kým som stíhal pomenovávať, tak som mal pocit, že mám kontrolu, ale to bol stav, keď sa tá miešačka iba tak pozvoľna rozbiehala, resp. čakala, kým si privyknem, aby mi nebolo až tak špatne, keď sa otáčky zvýšia 😆 Potom už som pomenovávať nestíhal a jediné, čo sa dalo, bolo vyhlásiť, že som “iný” uzavrieť sa a čakať na súdny deň, alebo to prijať a vyskúšať čo sa stane, ak budem len tak plynúť a prijímať a medzi tým je ešte asi tak milión možností 😛 No a nestalo sa nič, teda stalo, začal som mať pocit, že čím viac sa uvoľňujem, tým viac som slobodný, tým menej to viem slovami popísať, ale tým viac som emocionálne vyrovnaný a šťastný. Postaviť sa ale svojim strachom, bola jedna z najodvážnejších akcií v tomto živote a stále aj je. Tam niekde to celé asi začalo. Bál som sa jak fras a chcel som sa toho pocitu zbaviť (stále sa mi to stáva, ale čím ďalej, tým menej často). Mal som pocit, že je to moje prirodzené právo byť šťastný, byť milovaný, ale nenašiel som ho vonku. Našiel som ho až keď som sa odvážil pozrieť hlboko dovnútra samého seba. Samozrejme boli to maličké a často krát veľmi opatrné ako keby detské krôčiky a bolo ich veľa a neviem koľko ich ešte bude, ale to už nie je podstatné 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nie ze by som bola skodoradostna, ale je upokojujuce citat, ze aj ini maju podobne pracky v ktorych sa prepieraju a zmykaju z cista jasna docista:-D
drzim sa zubamii , nechtami okraja bubna aby som este chvilku zotrvala sice neutesenom ale pre mna znamom stave, ale viem, ze budem musiet skocit rovnymi nohami do toho neznameho priestoru a verit ..hore sa so mnou veru nekaslu…koniec koncov uz sa niet ani kam vracat.:-D
Páči sa miPáči sa mi
Všetci sme v podstate rovnakí, kedže máme rovnaký základ 🙂 Je preto povzbudivé vedieť (a nie je to skodoradosť) že my tiez prechádzame, alebo sme prešli podobnými cestami. Dien, pre mňa to odovzdanie neznamená pasivitu, v štýle “hoďte mi slamu, ľahnem si na ňu”, ale urobiť všetko možné, čo je v mojich silách a potom poprosiť o pomoc zhora s dovetkom “staň sa vôľa tvoja”. Vtedy nemá zmysel sa hnevať, plakať alebo zúriť, že sa niečo nepodarilo. Ak to bolo v súlade s vyšším zámerom a ty si spravila maximum, má to tak byť. Aspoň to je moja filozofia a pomohla mi prejsť cez ťažké obdobia. Aj teraz pomáha…
Páči sa miPáči sa mi
Áno, toto je odpoveď na moje úvahy o slobodnej vôli, ďakujem aj Rolandovi. Môžeme si nakoniec je vyberať postoj, ktorý zaujmeme. A nechať to plynúť. Diendae – niekedy to akoby zatlačenie do kúta má svoj zmysel, prinúti ťa rozmýšľať a vzdať sa kontroly. A necítiť sa ako obeť ale využiť to na precitenie napr. takého pavúka kútnika domového 🙂 Mne tak pomáha zase pobyt v nemocnici – pre bývalého control freak-a nie je lepšej lekcie pre zmudrenie 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ano, ja viem, ja tiez nie som pasivna a necakam co mi zhora spadne k noham, snazim sa posluchat svoju intuiciu a konam..ale posledne konanie bol velky risk s velkou stratou, bola som vnutorne presvedcena ze to je to prave a ze urcite uspejem, a ked som dosla do ciela, bola to pre mna velka strata..vsetkeho ..do toho
som isla pretoze to bol silny tlak z hora a nedalo sa neist..ale zvlastne bolo ze som necitila ziadny hnev ani krivdu, a namiesto rozculovania som zistila ze pravdepodobne cielom nebolo miesto kam som dosla ale samotna cesta.aby ukazala mne aj mojmu okoliu ze dokazem i nemozne a nevzdavam sa..len co dalej teraz?
neviem ktorym smerom sa pohnut, preto tie pochybnosti a otazky..a…
Páči sa miPáči sa mi
… zdanlive vakuum? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tak chvíľku oddychuj. Pračka má pauzu v obratkach, ale hneď začína druhé kolo 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Diendae, možno by sa Ti uľavilo, keby si sa o svoj príbeh podelila, samozrejme iba ak chceš 🙂
Páči sa miPáči sa mi
rolandhabara ,tenshi mate pravdu, ja to tiez tak vnimam, vravim si co ta nezabije -to ta posilni, a ze Boh nam nikdy nenalozi viac ako sme schopni uniest a pod.
a prave ako toto pisem, ide mi v pozadi telka s Merlinom..uzasne ako som dostala odpovede v podobe dialogov v tomto filme..posledna veta ma odzbrojila…”Viera je niekedy to jedine co ostava, aby tento svet drzal pokope”..
Páči sa miPáči sa mi
suhlas. aj ked ja si obcas hovorim dubio ergo sum:)
Páči sa miPáči sa mi
No tak to ja už musím byť najviac na celom svete! 😆
Páči sa miPáči sa mi
zeby ta Najvyssi vytesal ako archetyp ?:)
Páči sa miPáči sa mi
ahoj, hovoríte tým, že sa nemáme snažiť o to čo chceme ale nechať sa viesť? ako by bolo možné tvorenie bez cieľa? Keď vám prídu do cesty prekážky beriete ich snáď ako znamenia že máte ísť inou cestou? Skúste mi váš pohľad priblížiť na príklade, ďakujem
Páči sa miPáči sa mi
predstav si, ze mas na hlave zavoj a tancujes. nevidis nic, len pocujes hudbu a citis pritomnost ostatnych tancujucich. spolu sa pohybujete v rytme … a teraz ti spadne zavoj z hlavy a ty Uvidis. prestanes tancovat? nie:) … pokracujes dalej, ale uz s Vedomim, kto su partneri, aka je choreografia, kto komu sliape na paty a kto sa naopak na koho usmieva … a tancujes a tancujes 🙂 no a teraz si za slovo tancujes dosad lubovne ine sloveso, napriklad tvoris :)))))))))
Páči sa miPáči sa mi
Zrnko, to čo chceš je veľmi relatívne, tak isto ako nechať plynúť. Všetci máme slobodnú vôľu a tak máš voľbu napr. chcieť nechať to plynúť. K tomuto záveru sa môžeš dopracovať na základe rôznych skúseností. Napr., že môžem sa brániť niektorým svojim reakciám/emóciam na situácie ako koľvek chcem, ale to nezmení nič na tom, že sa tá situácia stane a ani na tom, že tá situácia prinesie nejakú konkrétnu emóciu/reakciu.
Príklad je ráno a je zamračené, resp. prší:
– môžem reagovať, že zase je škaredé počasie, do kelu zase 1 deň na figu a bude to moje naladenie na celý deň
– alebo môžem reagovať, že jé zase vonku prší :), to je super, zase deň plný zaujímavých príležitostí a aj toto bude moje naladenie na celý deň
Plynúť neznamená stratiť záujem o to, čo sa okolo mňa deje a len slepo nasledovať prúd. Podľa môjho názoru, je to to najväčšie dobrodružstvo na svete, lebo všetko čo sa okolo mňa deje sledujem veľmi precízne, ale nekladiem si podmienky, ako sa to má stať. Viem, že zmes udalostí je presne taká, aká má byť a tak si už nevyberám toto je zlé, alebo toto je dobré. Sú situácie, keď sa bojím a keď sa teším, jasné. Viem však, že keď sa bojím, je to špeciálna udalosť, lebo som zase raz zakopol o niečo, čo súrne potrebuje vo mne vyhojenie a môžem to spraviť iba ja.
Takže podľa mňa je plynutie prevzatie vedomej zodpovednosti, za všetko čo sa okolo mňa deje, bez preberania, čo sa môže udiať a ako sa to má udiať 🙂
Páči sa miPáči sa mi
parada. ja len dodam-je to aj VEDOME prezivanie nevyhnutnosti, ktore sa deju:)
Páči sa miPáči sa mi
Pekne napísané chlapi 🙂 len rozmýšľam nad jedným – niekedy vedomé prežívanie toho, čo sa okolo nás deje (ak je to silná trauma) môže spôsobiť vážne duševné poruchy. Som zástanca milosrdného spánku aj pod vplyvom sedatív. Niekedy to tela duša potrebuje vypnúť..
Páči sa miPáči sa mi
vedomym prezivanim som myslel prezivanie uz bez pritomnosti ega. vtedy nehrozia ziadne traumy, pretoze dusa uz nerozdeluje, ani nesudi…
Páči sa miPáči sa mi
Zrnko, bolo to už v podstate napísané, ale napíšem ešte príklad, ako to vnímam ja. Prináša Ti maľovanie radosť? /Nebudeme už tancovať, ale maľovať 😉 / Tak maľuj. Nepozeraj sa na to, či Ťa to uživí, či vieš alebo nevieš maľovať, či Ti to skritizujú alebo či sa staneš slávnym. Maľuj a nepozeraj sa na výsledok s očakávaním niečoho konkrétneho. Čiže tvor, ale bez konkrétnych očakávaní. Netvor s úmyslom napr. zožať ovácie, ale tvor, lebo je to krásne a Ty si pri tom šťastný/á. Aj keby sa na obrazy už nikto viac nepozrel, nebude to pre Teba neúspech, prehra.., Ty si len získal/a, lebo si pri maľovaní bol/a sam/a sebou v spojení so svojím JA SOM bez potreby tvoriť svoju budúcnosť, plynul/a si bez cieľa.
No a za maľovanie si tiež dosaď čokoľvek vo svojom živote a zistíš, že všetko je vlastne tvorením a keď ostaneme plynúť, nech to tvorenie dopadne akokoľvek, zostávame šťastní..
Páči sa miPáči sa mi
…no a tie prekážky…
Nemáš za čo si kúpiť farby? Jednoducho maj obraz toho, ako maľuješ. Neplánuj konkrétne nadobudnutie peňazí na farby, maľuj vo svojej mysli a prežívaj pri tom to šťastie a spojenie so svojím JA a keď sa necháš s dôverou unášať životom, budeš maľovať aj v reáli. Univerzum sa postará o spôsob, možno taký, ktorý by si sam/a nevymyslel/a.
Stratil/a si už radosť z maľovania? Chceš robiť niečo iné? To je znamenie, že treba nastúpiť na novú Cestu. Lebo keď nie sú očakávania, nie sú ani prekážky.
Alebo si na rázcestí, a nevieš, kam ďalej? Tak dôveruj práve tej ceste, ktorú si nakoniec zvolíš opať bez očakávania. Práve tá je tá Tvoja, ktorá Ťa vedie k spojeniu JA SOM. Nepozeraj sa na to, čo mohlo byť na tej druhej. Plyň s Existenciou, ale zároveň aj tvor.
Vyzerá to ako nejaká kázeň, ale to, čo som písala, som písala aj pre svoje oči a uši 😉
Páči sa miPáči sa mi
Thank you, my friend, for dancing with me!
Let the magic, the beauty unfold before you and keep dancing!!!
Páči sa miPáči sa mi
I thank you for being such a wise human being and I’m grateful for having your thoughts as a mirror projecting beauty back to the rest of us. 🙂 Keep dancing…
Páči sa miPáči sa mi
Aaaaaaaa! no dojdem ja teraz v noci z celodennej tanecnej sichty (od rana od siestej tanecna sutaz), zapnem sa sem, reku trochu prepnem na iny kanal a tu tiez sama diskoteka! 😀 ja z vas odpadnem ludia 😀 uz netancujte, mna uz nohy bolia 😀
Páči sa miPáči sa mi
Počúvaj, ó človeče. Vezmi si z mojej múdrosti. Dozveď sa o hlboko ukrytých mystériách vesmíru. Dozveď sa o Myšlienke, ktorá rástla v hlbine, prinášajúc do vesmíru Poriadok a Harmóniu.
Vedz, ó človeče, že všetko, čo existuje, má bytie len kvôli Zákonu. Poznaj Zákon a budeš slobodný, nikdy nespútaný okovami tmy.
Ďaleko, cez zvláštne priestory, cestoval som do hĺbky priepasti času, dozvedajúc sa nezrozumiteľné a ešte nezrozumiteľnejšie mystériá, až kým sa na konci všetko odhalilo. Vedz, že mystérium je mystériom iba vtedy, keď je to vedomosť človeku neznáma. Keď preskúmaš srdce všetkej mystérie, vedomosť a múdrosť budú isto tvoje.
Hľadaj a spoznaj, že Čas je tajomstvom, pomocou ktorého sa môžeš oslobodiť od tohoto priestoru.
Dlho som ja, Thóth, hľadal múdrosť; áno, a budem ju hľadať do konca večnosti, pretože viem, že vždy pred postúpením sa pohne cieľ, ktorý sa snažím dosiahnuť. Dokonca Páni Cyklov vedia, že ešte Oni nedosiahli cieľ, pretože so všetkou ich múdrosťou oni vedia, že Pravda vždy rastie.
Raz, v čase minulom, hovoril som s Prebývajúcim. Opýtal som sa ho na mystérium času a priestoru. Položil som mu otázku, ktorá vyvstala v mojom bytí, hovoriac: “Ó Majster, čo je čas?”
Potom ku mne prehovoril On, Majster: “Vedz, ó Thóth, na začiatku bola prázdnota a ničota: večná, nekonečná ničota. A do ničoty prišla myšlienka, zmysluplná, všeprenikajúca, a naplnila Prázdnotu. Neexistovala žiadna hmota, len sila, pohyb, vibračný vír účelnej myšlienky, ktorá naplnila Prázdnotu.”
A opýtal som sa Majstra, hovoriac: “Bola táto myšlienka večná?” A odvetil mi Prebývajúci, hovoriac: “Na začiatku bola večná myšlienka, a aby myšlienka bola večná, musí existovať čas. Tak do všeprenikajúcej myšlienky vyrástol Zákon Času. Áno, čas, ktorý existuje skrze všetok priestor, plynúci hladkým, rytmickým pohybom, ktorý je večne v stave znehybnenia. Čas sa nemení, ale všetky veci sa menia v čase. Pretože čas je sila, ktorá drží udalosti oddelené, každú na svojom náležitom mieste. Čas nie je v pohybe, ale ty sa pohybuješ skrze čas, ako sa tvoje vedomie pohybuje od jednej udalosti k druhej. Áno, prostredníctvom času existuješ, všetko vo všetkom, večná Jedna existencia. Vedz, že hoci ste v čase oddelení, predsa stále ste Jedno vo všetkých existujúcich časoch.” Prestal potom hlas Prebývajúceho, a odišiel som uvažovať o čase. Pretože som vedel, že v týchto slovách leží múdrosť a cesta na preskúmanie mystérií času.
Často som uvažoval nad slovami Prebývajúceho. Potom som sa snažil vyriešiť mystérium času. Zistil som, že čas sa pohybuje cez zvláštne uhly. Predsa len prostredníctvom zakrivení som mohol dúfať, že dosiahnem kľúč, ktorý by mi poskytol prístup k časopriestoru. Zistil som, že len pohybovaním sa nahor a predsa znovu pohybovaním sa vpravo som sa mohol oslobodiť od času tohoto pohybu. 😀
Páči sa miPáči sa mi
Všetko to zaváňa stoicizmom…stále ste tvorcovia toho čo prežívate…nič nie je určené ..a OSHO niečo nepochopil … existencia nie je výsledkom chaosu, ale je výsledok myšlienky . 😛 a myšlienka je následok poriadku a CHAOS je výsledok Temnoty a neporiadku 😛 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nesúhlasím. Chaos nie je výsledok Temnoty, ale Neznalosti. Keď nepoznám pravidlá systému, prichodí mi ako “chaos”. Len čo sa s ním oboznámim a začínam vnímať jeho pravidlá, zisťujem, že je to systém iného rádu, než na aké som zvyknutý(á). 🙂
Takisto myšlienka nie je v mojom vnímaní následok poriadku, pretože aj na chaos reagujeme myšlienkami, nie? Myšlienka je (nie vždy) následok nejakého vnútorného alebo vonkajšieho podnetu. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tak isto, ako ukladáš slová podľa poriadku..nemôžeš myslieť podľa chaosu ..myšlienka má svoj sled ..a ani stav existencie si nemôžeš uvedomiť, ak nemáš myšlienku 😀 Ak nepoznáš pravidlá systému, znamená, že si čiastočne v chaose hi hi hi 😀
V tom prípade sa ti život stáva peklíčkom plným bolesti, aby ťa dostal do stavu “bytia” a obnovil poriadok v tvojom tele…lebo napríklad následok hnevu, je bolesť hlavy 😆 Všetko má svoju cestu ..ale chaos nemá cieľ, ani cestu, ani myšlienku, ani uvedomenie existencie 😀
Páči sa miPáči sa mi
asi trochu od veci, ale neda mi nereagovat-moj oblubeny autor tvrdi, ze chaos vitazi nad poriadkom, lebo chaos je ovela lepsie .. organizovany:)))))))))
Páči sa miPáči sa mi
osobne mam pocit, ze to, co ludska mysel nazyva chaosom, je prave dokonaly poriadok. akurat pren nema adekvatne meritka:))))))))))
Páči sa miPáči sa mi
tak potom niekto nevie, že “chaos” je slovo ..a ak zmením význam slova CHAOSS na význam PORIADOK a organizovanie, tak v tom prípade máš pravdu hi hi hi 😆 tak v tom prípade ti pripadá že chaos je lepšie organizovaný 😀 ale treba si prečítať Vikipédiu aby sme si ujednotili význam slova chaos 😛
Páči sa miPáči sa mi
Čikitet, podľa mňa, ale vždy záleží na tom, odkiaľ pozoruješ 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dokonca Páni Cyklov vedia, že ešte Oni nedosiahli cieľ, pretože so všetkou ich múdrosťou oni vedia, že Pravda vždy rastie.
Páči sa miPáči sa mi
tisíce rokov znamená chaos – neporiadok a snáď mi nechceš povedať, že Osho má pravdu 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ehm 😕 … Mám kognitívnu disonanciu. Každý vnímame pravdu z iného uhla pohľadu a pre každého tá pravda vyzerá trochu inak. Chceš povedať, že Osho nemá nárok vnímať pravdu zo svojho zorného uhla?
Pravda je podľa mňa funkcia, ktorá je výsledkom pôsobenia rôznych parametrov. Nikdy som nerozmýšľala nad tým, ktorých, ale napadajú ma: to, čo sleduješ + to, aké skúsenosti máš + to, aká prevažujúca energia si (munay/llankay/yachay) + to, v akom stave sa momentálne nachádzaš, teda na čo sa upriamuje tvoja pozornosť (v tom aj stupeň vývoja a momentálne životné lekcie). Asi toho je o hodne viac, ale momentálne ma napadá toto.
A z toho vyplýva, že Osho má rovnako pravdu ako ty, ako Iskra, ako ja… a ani jeden z nás nemá úplnú pravdu, ale len svoju individuálnu pravdu. A úplná pravda je suma všetkých individuálnych právd a možno ešte niečoho navyše, o čom naše 3D mozočky nemajú dnes ani šajnu.
Páči sa miPáči sa mi
Ja Osha veľmi nepoznám, takže neviem či má, alebo nemá pravdu 🙂 Čítal som od neho iba knihu o Egu a tá sa mi celkom páčila, ale to ešte neznamená, že som aj pochopil o čom tam rozpráva a žeby som nejako “na slepo” nasledoval jeho myšlienky.
Rozhodujeme sa všetci podľa seba a aj keby som sa rozhodol nasledovať jeho “učenie”, bol by to podľa mňa stále najvyšší prejav slobodnej vôle 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“som pripravený nechať sa ňou viesť, kamkoľvek ma zavedie.” že by prejav slobodnej vôle? 😀 alebo podriadenosti.
V Prastarých spisoch je chaos ako tá najtemnejšia temnota, tváriaca sa ako svetlo hi hi hi 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Čikitet a čo takáto rozhodnutie je podľa teba? Podľa mňa je to slobodná vôľa. Tak som sa rozhodol. Netvrdím, že som skončil svoju púť a ani, že som dosiahol najvyšší stupeň poznania.
Čo Ti na tomto rozhodnutí vadí a prečo?
Páči sa miPáči sa mi
Čiki,
myslím, že bolesť hlavy dokáže byť aj následkom vybitého zubu, zlomenej čeľuste alebo príliš tesnej čiapky (moja vlastná skúsenosť)… Nejako sme sa obmedzili len na jednu z možných interpretácií… 🙂 Vadí mi to, aj keď neviem presne povedať, prečo. 🙂
Ak si mám vybrať definíciu chaosu, tak volím matematickú alebo tú z teórie chaosu: “The behavior of systems that follow deterministic laws but appear random and unpredictable. Chaotic systems very are sensitive to initial conditions; small changes in those conditions can lead to quite different outcomes. One example of chaotic behavior is the flow of air in conditions of turbulence. See more at fractal.” Správanie systémov, ktoré je deterministické, ale zdá sa byť náhodilé a nepredvídateľné. Chaotické systémy sú veľmi citlivé na počiatočné podmienky; malé zmeny v týchto podmienkach môžu viesť k podstatne odlišným výsledkom. Jedným príkladom chaotického správania je pohyb vzduchu v turbulentných podmienkach. Viac o tom pri fraktáloch. Patrí sem i tzv. motýlí efekt, kedy zamávanie krídel motýľa v Patagónii (ak tam nejaké motýle vôbec sú) dokáže spôsobiť búrku v Moskve. Ale mne stačí už len tá druhá veta, a to to, že je to “chaotický systém“. 🙂 Čítal si Zelazného Amber? Podľa mňa je to najbližšie, ako sa k pochopeniu chaosu môže človek dostať. Píšeš “nemôžeš myslieť podľa chaosu”. Istotne. Keby si podľa toho myslel, nie je to pre teba chaos. A to, že myslíš podľa tebe známych zákonov, robí z chaosu chaos. Ale keď sa dostaneš do chaosu, myslíš aj naďalej – lenže našou treťodimenznou logikou.
Páči sa miPáči sa mi
Amber …. jediny pravy svet, ostatne su len jeho tienmi ..:))))))
Páči sa miPáči sa mi
Leda, ak by básnik myslel pod “chaosom”, všetko čomu nerozumie..v tom prípade to chápem, ako to, že SIEDMI majú myseľ ako veľryba a já ako spermia 😀 oproti múdrosti siedmych. Ale z toho ma siedmi veľmi rýchlo vyviedli.
“Desať najväčších počítačov, ústa v jednom toku, počítajú chaos, až ich rozdelia, dopočítajú sa k jadru cubu . 😕
Lenže ani to, čo tie počítače počítajú, sa zdá byť chaosom len dovtedy, pokiaľ sa nedopočítajú. Potom už to chaos nie je. Je to niečo, ako keď svoj mozog spojím s nekonečnou inteligenciou a potom sa vrátim do tela 😀 😛 Ak sa zdá byť niečo chaotické tak len pre naše súčasné poznanie, ale aj to má svoj rytmus a poriadok 😀
Páči sa miPáči sa mi
A ešte niečo hi hi 😀 AJ boľavý zub a rozbitá čeľusť je výsledkom hnevu a nevyváženosti života.
Vedz, že ak bude tvoje telo v dokonalej rovnováhe, nikdy nebude dotknuté prstom Smrti. Áno, dokonca nehoda sa môže priblížiť, keď sa rovnováha stratí. Ak si v rovnováhe vyváženosti, budeš žiť ďalej v čase a nezakúsiš Smrť. Vedz, že ty si vyrovnaný celok, existujúci kvôli svojej vyváženosti pólov. Ak je v tebe jeden pól stiahnutý nadol, rýchlo od teba odchádza rovnováha života. Potom k tebe prichádza studená Smrť, a zmena musí prísť do tvojho nevyváženého života.
Vedz, že tajomstvo života v Amenti je tajomstvo obnovenia rovnováhy pólov. Všetko, čo existuje, má formu a žije kvôli Duchu života v svojich póloch. Nevidíš, že v Srdci Zeme je rovnováha všetkých vecí, ktoré existujú a majú bytie na jej tvári? Zdroj tvojho Ducha je priťahovaný zo Srdca Zeme, pretože vo svojej forme ty si v jednote so Zemou.
Keď sa naučíš udržať svoju vlastnú rovnováhu, potom sa priblížiš rovnováhe Zeme. Potom budeš existovať, kým Zem bude existovať, meniť svoju formu, len ak sa zmení aj Zem: Neokúsiš smrť, ale jednotu s touto planétou, udržiavajúc svoju formu, až kým všetko pominie. 😀
Páči sa miPáči sa mi
Čiki,
ten posledný komentár mi pripomenul jeden obraz, ktorý vo mne už pár dní “inkubuje”… Predstav si kvapku vody v oceáne. Praží na ňu slnko a ona sa vyparí. Prežíva svoju vlastnú smrť – smrť kvapky. Zrodí sa para. Vystupuje do výšky – do takej, až sa začne zrážať. Bojí sa, trápi sa, prežíva svoju vlastnú smrť – smrť pary. Zrodí sa kryštálik ľadu. Spadne na zem a vytvorí sneh. Vyjde slnko a začne sneh rozpúšťať. A kryštálik ľadu sa kŕčuje a trpí a prežíva svoju vlastnú smrť. Zrodí sa voda… 🙂
Každý z nás je nesmrteľný. Stačí si spomenúť, kto vlastne sme, a prestať sa identifikovať s tým, čo “zomiera”.
🙂 Nie som svoje fyzické telo. Som svoj snívač a svoj sen súčasne. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Z matematického pohľadu (hľadiska) je chaos ako slovo v nesúlade. Chaos si každý vysvetľuje po svojom…ale z vedeckého hľadiska je chaos ako totálny neporiadok. Čiže, opačná strana poriadku. Preto v smaragdových doskách nespomínam toto slovo, lebo je zavádzajúce… lebo ani “prvý” ešte nemajú názor na miesto, ktoré nik nepozná. Ani Osho, hoci o tom píše ako o niečom krásnom, ale zároveň hovorí, že je s existenciou, čo je v rozpore s chaosom (neexistenciou) Ale ja nie som s existenciou… :D… SOM, čiže existujem a som slobodná vôľa. Pokiaľ sa nechám niečim viesť, tak sa vzdávam slobodnej vôle, aj keď za určitým účelom 😆
Páči sa miPáči sa mi
Čikitet,
nerozumiem “Z matematického pohľadu (hľadiska) je chaos ako slovo v nesúlade.” Chýba mi doplnenie “v nesúlade s čím“. A hlavne u matematiky, ktorá teda nijako nie je môj silný odbor, ale ešte som nevidela jediné matematické vyjadrenie, ktoré by končilo rovnítkom a za ním by neprišlo nič.
Druhá vec, ktorá ma mrzí, je polarizácia. Jedna strana – druhá strana. Svetlo – Temnota. Buď – alebo. Ja som za “a súčasne”, pretože si neviem spomenúť na nijaký protipól Všetkého-čo-je. Spomínam si na jeden obraz, ktorý som nedávno dostala – obraz dúhy a otázku: “kde začína fialová?” Kde začína “Svetlo”? Kde začína “Temnota”? A aký význam majú obe tieto slová, ak niet očí, ktoré by ich vnímali?
Páči sa miPáči sa mi
výborne …sama si si odpovedala a správne …za rovnítkom nie je nič a vo všetkých dimenziach …Vieš moje milované
aj tá druhá odpoveď je krásna a múdra …všetko sú vibrácie a ako ich vnímame, je jedinou pravdou a preto som život
ktorí plynie v zákone KYBALIONU… Ktorý je zákonom života, krásy a múdrosti .
Páči sa miPáči sa mi
“ešte som nevidela jediné matematické vyjadrenie, ktoré by končilo rovnítkom a za ním by neprišlo nič.” Ej skoda ze nemam odlozenu moju pisomnu pripravu na maturitnu otazku co som si vytiahla z matematiky, tam by si nasla same hentake matematicke vyjadrenia 😀 😀 😀 esteze pri tabuli mi ta posledna moznost vysla predsa len standartnym sposobom, lebo uz to vyzeralo na pruser 😀 (pamatam ako vcera, hoci su to uz roky )
Páči sa miPáči sa mi
Čikitet, Drunvalo M. píše o tom ako nasledoval učenie Totha a ako s ním priamo komunikoval. Toth mu tiež dával nápovedy, ako má ktoré kroky podniknúť optimálnejšie. Bez Tothovej “pomoci” by mu veľa myšlienok trvalo o mnoho dlhšie “znovuobjaviť”. On sa tiež rozhodol podľa svojich “inštinktov” následovať učenie majstrov z mimohmotných svetov. Nehovoriac o ostatných “prorokoch” z našej minulosti. Ak je toto prejav podriadenosti, tak máš asi pravdu v svojom tvrdení a potom aj to, čo sme sa bavili aj v inej diskusii ohľadom slobodnej vôle platí, kým sa objaví novšie poznanie, ktoré toto rozšíri. 🙂
Ty tiež do kola opakuješ učenie smaragdových dosiek a to je podľa mňa tiež rozhodnutie “plynúť” s ich vybráciou a to si spravil tiež na základe slobodnej vôli. Aj keď to rozhodnutie bolo možno “podriadenecké”.
Teraz už si len definovať termín podriadenecké správanie a prečo – kedy môže znamenať problém a naopak kedy je žiadané a prínosné….a pre koho 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ja nemám problém s “podriadeneckým”. Pozri sa, komu sa podriaďuješ… 🙂 Životu v jeho esencii.
Je jedno, či do Neba prídeme na Trabante alebo Mercedese, ako hovorí Kryon – Otec sa nám poteší aj tak, pretože jediné, na čom záleží, je doraziť. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
mam jednu otazku-co s nami, ktori nemame auto? :))))))))))))))))))
Páči sa miPáči sa mi
Keďže na tom nezáleží, môžeš aj po štyroch. 😛 Alebo sa necháš priniesť… improvizuj! Otec má tvorivosť rád. Je to jeho hlavná zábavka. A keď sa niekedy kuknem do zrkadla, tak pochybujem o jeho vkuse, ale to už je iný príbeh… 😆
Páči sa miPáči sa mi
ako onehda hovorievali rimske mamky-vrat sa so stitom alebo na stite:) u mna to vyzera skor s holym zadkom, pac zachvilu uz ani na ten stit nebude:)))))))))))))
Páči sa miPáči sa mi
😛 Musíš si ísť sadnúť niekam pod strom ako ten Budha a žiť len z lásky. Len daj pozor, aby ten strom nebol na súkromnom pozemku, lebo ťa niekto môže skásnuť na nájomnom… 😆
Páči sa miPáči sa mi
odejem sarlatove rucho a pojdem vysoko do hor sutazit v suseni mokrych plachiet na tele:)
Páči sa miPáči sa mi
Ani životu v jeho esencii sa nemusíš podriadiť ..ak poznáš nepoznané 😀 ak poznáš zákony žitia, staneš sa majster žitia 😀 a pánom zákona života 😀
Páči sa miPáči sa mi
Toto nemá chybu 😆
Páči sa miPáči sa mi
iskra… je rozdiel sa nechať viesť( Hitler alebo Stalin 😀 tiež viedli) alebo sa od niekoho učiť a po posúdení, či je to správna príčina a bude mať výborný následok v múdrosti poznania, alebo nesprávna príčina, zo zhubným následkom. 😛 Aj Kristovi hovorili učiteľ, ani prorok ani vodca …iba učiteľ 😀 Ja sa tiež učím od iných a snažím sa pochopiť ich múdrosť a dať ju do súladu zo zákonmi vesmíru VŠETKÉHO 😕 hm
Je jednoduché sa nechať viesť ( a potom len zírame kam sme prišli :P) Ale cesta poznania, ktorej chodník je úzky a strmý je ťažká a plná prekážok … mne pripadá ako by Osho už ustal a bol na pochybách o nejakom zmysle žitia 😕
Páči sa miPáči sa mi
Čikitet, Ďakujem! Mal som už včera pocit, že trochu rozumiem kam mieriš, ale nebol som si istý. Chápem tvoju obavu, resp. upozornenie. Ja mám stále trochu problém s terminológiou. To som už viac x spomínal. Niektoré situácie, emócie, poznávam po 1. x a teda ich neviem dobre pretaviť do slov. Pojem “plynúť” myslím tak, že už sa nebránim situáciam, do ktorých sa dostávam (ma dofúka – prinesie prúd). V zmysle nasledujem “prúd” potom idú moje náväzné myšlienky a teda myslím tým ” prijímam lekcie, ktoré dostávam od života – prestávam sa im brániť ”
Chodím po svete s otvorenými očami a to je rozdiel oproti “slepému” nasledovaniu. Napriek tomu plynutie sa javí veľmi podobne, pretože keď sa prestanem brániť svojim “skúškam” môže to vyvolávať pocit, že je mi jedno, že mi križujú cestu, ale tak som to nemyslel. Každú skúšku podrobne sledujem a snažím sa pochopiť o čo v nej ide, aby som nepotreboval túto absolvovať ešte raz a hlavne, aby mi priniesla patričnú skúsenosť – poznanie 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Smaragdové dosky sú ako kniha múdrosti môjho poznania, tie som si napísal v čase, aby tí čo učili a učia ďalšie pokolenia mali z čoho čerpať… a ak ich prečítaš sto krát stále nájdeš nové pravdy 😀 a novú múdrosť .
Páči sa miPáči sa mi
Mám z nich podobný pocit ako spomínaš, ale čítal som ich zatial iba 1,5 x a to som veľa vecí vôbec nepochopil 😀
Spomínajú sa tam 4 mená a 1 z nich je tvoj nick 🙂
Páči sa miPáči sa mi